Knižka jednoznačne najvýznamnejšieho slovenského teoretika v oblasti slovenskej fantastiky obsahuje štyri kulturologické štúdie, ktoré svojim širokospektrálnym pohľadom presahujú hranice literatúry, ale i umenia a dotýka sa i filozofie či sociológie.
Ondrej Herec, Cyberpunk (vstupenka do tretieho tisícročia), Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2002, 278s.,249sk
Knižka jednoznačne najvýznamnejšieho slovenského teoretika v oblasti slovenskej fantastiky obsahuje štyri kulturologické štúdie, ktoré svojim širokospektrálnym pohľadom presahujú hranice literatúry, ale i umenia a dotýka sa i filozofie či sociológie.Práve v súvislosti s traktovaním problémov zmienených vedných odborov O.Herec spätne pri analýze literárnych a umeleckých diel (značnú časť knižky venuje filmovému seriálu Star Trek) využíva sociologicko-filozofický pohľad. Týmto pohľadom zvonka získavajú mnohé veci nečakanú perspektívu a autor nás privádza ku skutočne objavným záverom. Skôr než vás pozvem na cestu vnútrom knižky, splním si nevyhnutnú a tristnú povinnosť recenzenta. Obrázok na obálke je prevzatý z knižky ilustrácií Geralta Broma, ktorá vyšla pod názvom Art Book Darkweres roku 1996 (pozri reprodukciu pod názvom Coil. Za informáciu ďakujem Bystríkovi Antalíkovi). Dúfam, že naň pani ilustrátorka vlastní copyright. Našťastie, knižka slúži predovšetkým na čítane – a nie na pozeranie – a v tomto smere nebudete oklamaní ani sklamaní. Cyberpunk je knihou na ktorú slovenská fantastika desaťročia čaká ako Šípková Ruženkana princa. A hrdina ju prebúdza bozkom poznania, aby sa rozvila do plnej krásy. Pretože Cyberpunk e – po nevydarenom prvolezeckom pokuse Dušana Slobodníka – druhou knihou slovenského autora, osvetľujúcou teoretické a metodologické východiská fantastiky. A dodajme hneď na úvod – knihou kvalitnou, minimálne dostihujúcou úroveň známej Kagarlického štúdie Fantastika, utopie, antiutopie. Najrozsiahlejší text knižky, pod názvom Fantastika a realizmus nám v slede krátkych kapitolie poskytuje pohľad na vzťah dvoch základných živlov literatúry a umenia. Na rozsiahlom literárnohistorickom materiáli autor bravúrne ozrejmuje vznik a vývin fantastiky a zároveň jej základné znaky (fantastické ozvláštnenie, kognitívne ozvláštnenie, rekurzívnosť, autoreferenčnosť). Fantastiku chápe ako rozsiahle a zložité žánrové kontinuum. V kontexte uvažovania o literatúre priam šokujúco pôsobí presvedčivo vyargumentované pootočenie základnej tézy, ktorá v literatúre chápe ako normálny stav realizmus, kým fantastiku skúma ako odchýlku, znetvorenie či výnimku. Ondrej Hrec logicky tvrdí, že základom literatúry je fantastika (veď ak b to tak nebolo, nebola by literatúru, ale bezduchou kópiou skutočnosti). Táto šikovná zámena postavenia dvoch základnch predmetov úvahy je potom v ďalšom východiskom doslova kaskády nových postrehov. O hĺbke prieniku do tejto problematiky svedčí nielen množstvo oužitej primárnej a sekundárnej literatúry, ktorú autor väčšinou cituje v origináli, ale i funkčné používanie autorom po prvýkrát v tomto význame používaných termínov (rekurzívnosť, autoreferenčnosť a.i). Štúdia o cyberpunku je fascinujúcim pokusom o vystihnutie rytmu novej doby prostredníctvom detailnej analýzy jej umenia. Ondrej Herec v tomto texte suverénne a s prehľadom odhaľuje podstatu postmoderného mechanizmu trhu a kultúry. Načrtáva odvážnu, no čoraz reálnejšiu víziu oživovania divošských pudov v modernej spoločnosti, kde sa ľudia z tvorcov menia na konzumentov-lovcov informácií a zberačov tovaru (pozri názov knižky Michala hvoreckého).Navyše, prostredníctvom trefných úryvkov dokáže dôveryhodne priblížiť myslenie generácie o ktorej píše. Pod názvom Hľadanie nových zázrakov sa skrýva text, ktorý rozoberá hnutie vedeckej fantastiky ako náboženstvo. Pod úsmevom recesie sa skrývajú skutočne premyslené svislosti – viera v osobné autority či „kanonizované“ knihy. Osobne chápem úvahu ako výstrahu pred tým, čím by sa sf stať nemala. Náboženstiev a ich fanatických prívržencov už máme na svete viac než dosť. Knižku uzatvára podnetná esej od názvom Utópia Star Treku. Pod rúškom „pokecu“ o kultovom seriáli, plného zaujímavých postrehov o sexuálnom či rodinnom živote členov posádky, tu autor nadhadzuje mimoriadne závažnú a zaujímavú tému podobnosti modelov socialistického realizmu a spoločnosti úspešných v USA. Analýza umeleckého diela tu v asi najväčšej miere prerastá do analýzy spoločenských štruktúr, aby nenásilne ukázala, že utopický model je len utopickým modelom svetlých zajtrajškov rovnako ako viery možnosť rozumného vyriešenia všetkých konfliktov – no povedané slovami autora „Povedzte, poznáte krajší?“ (s.277). Neviem, možno som trochu vŕtavý, avšak v texte mi chýbal náznak toho, čím sa oba spomenuté modely líšia… Vznik spomenutých štúdií je výsledkom autorovho dlhodobého a sústredeného záujmu o problémy v nich traktované. Prvá z nich, pod názvom Fantastika a realizmus, vyšla už roku 1999 samostatne, v stručnejšej podobe. Práce o cyberpunku a utópii Star Treku najprv odzneli ako prednášky na conoch, neskôr boli publikované v zborníku Krutohlav a napokon sa dostávajú do knižky. Porovnanie jednotlivých verzií svedčí o nielen o tom, že autor neprestajne obohacuje svoje poznatky a rozširuje tak faktografickú bázu textu , ale aj o smerovaní k formálnej dokonalosti. V tomto texte je každé slovo usadené presne na svojom mieste. Na rozdiel od veľkej väčšiny slovenskej literatúry o literatúre, Ondrej Herec pozná váhu výrazov a narába nimi opatrne. Jeho text je stručný a hutný, mnohokrát preosiaty prísnym sitom sebareflexie, v ktorom napokon uviaznu len veci podstatné – termíny, súvislosti a hĺbkou vedomostí podložený humor (pozri napr. pasáže o Star Treku).. Takto vycizelovaný text sa nečíta ľahko. Je zovretý. Zložitý problém, ktorý by väčšina teoretikov rozviedla na plochu mnohostranovej štúdie, autor načrtne na ploche niekoľkých odstavcov. Logicky korektne, s ilustratívnymi citáciami a briskným záverom. A predsa sa bežnému čitateľovi bude zdať, že sa to na neho valí prirýchlo. Vari ani nezbadá, čo to okolo neho prehrmelo, čo vlastne prečítal. Odchovaný mlátením prázdnej slamy absolvoval zopár riadkov vo vedomí obligátnej prázdnoty úvodu – keď tu zrazu voľačo skončilo. A on nezachytil jadro… Hercov text priam núti pozornému vnímaniu. V čase nadvlády zvuku a obrazu nenápadne, no dôrazne revalorizuje hodnotu slova. Zaklínajúc ho do labyrintu jemných myšlienkových posunov sťažuje cestu k nemu. Akoby ho chcel ubrániť pred náporom masy pologramotných sirferov. Ktovie. Možno je budúcnosť slova v exkluzivite. A, ako autor pregnantne naznačuje vo svojej štúdii o cyberpunku – prichádza opäť doba predveká, v ktorej sa čítanie stáva majstrovstvom vyvolených.
Hodnotenie: 9,5/10