Štyria na ceste

Robert Silverberg, Strážci lebek /The Book of Skulls/, Praha Baronet 2004

Útla knižka rozpráva o ceste, sebaprekonaní a odhodlaní niečo zmeniť. Fantastické ozvláštnenie zostáva tušene v pozadí. Dynamika textu je založená na striedaní rozprávaní štyroch hlavných protagonistov, vysokoškolských študentov, ktorí sa začiatkom sedemdesiatych rokov vydajú z pobrežia Atlantiku doprostred arizonskej púšte, aby v chráme lebiek získali recept na nesmrteľnosť. Správu o chráme a možnosti, ktorú ponúka, nájde jeden zo štvorice v starom rukopise.

Každý človek so „zdravým rozumom“ si povie, že motivácia je príliš slabá a príliš bláznivá, na to aby…lenže Silverbergova knižka nie je o tých, čo už našli (zdravý rozum) – a zároveň stratili (všetko ostatné, nech sa už pod týmto označením skrýva čo len chce), ale o tých, čo hľadajú a sú ochotní splniť bizarné podmienky. V rukopise sa totiž píše, že hľadači musia byť presne štyria. Jeden z nich sa musí obetovať a dobrovoľne zomrieť, ďalší zasa musí umrieť rukou niekoho zo zvyšných.

Štyria mladí muži opúšťajú šedú realitu, v ktorej pomaly blednú pestrofarebné ideály šesťdesiatych rokov. A pred nami sa odvíja dráma štyroch osobností, v ktorej s napätím sledujeme kto z koho – Ned, telom krehký a dušou cynický básnik-homosexuál z nemajetnej írskej katolíckej rodiny, Oliver vysoký a štíhly potomok kansaských farmárov, posadnutý túžbou dotiahnuť to hodne ďaleko, Timothy chlapec z jednej z najlepších a najmajetnejších rodín v USA, povýšene blazeovaný lámač dievčenských sŕdc či Žid Eli, učenecký, citovo rozháraný, malý a vyziabnutý, objaviteľ rukopisu. Klaun, Lovec, Vodca a Šaman.

Cesta priestorom (z jedného konca USA na druhý je to asi tak ďaleko ako z Rumunska do Portugalska) je zároveň cestou zostupu do štyroch duší. Takou napínavou, že popri nej blednú kulisy – napokon, veď pre bežného Američana ide o bežnú realitu miest jeho vlasti. Strážci lebek sú román postáv. Príbeh o túžbe po naplnení vyšším duchovným rozmerom. Text síce nefantastický, no bezpochyby hlboko mystický a hodný (aj napriek preklepom) nejedného prečítania.


15. marca 2005
Miloš Ferko