 |
Napriek všetkému objaviteľskému a výskumníckemu úsiliu dnešnej doby, napriek prirodzenej ľudskej zvedavosti, snažiacej sa prísť na kĺb každej zvláštnosti a zamotanosti, jestvujú aj v súčasnosti záhady, s ktorými si jednoducho rady nevieme. Jednou z nich je Stonehenge. Nik nevie, ako a prečo a načo, nik nepozná pravý účel tejto stavby. A tak neostáva nič iné, iba domienky, prekonštrukcie, výmysly. Jedným z tých, ktorí sa pokúšajú prísť veci na koreň a podávajú svoju vlastnú verziu, je Bernard Cornwell. Jeho román Svatyně sa pokúša objasniť, prečo, načo a ako Stonehenge vzniklo…
V osade Ratharryn žil kmeň, ktorému vládol náčelník Hengall, otec troch synov, ktorí neskôr zmenili život nie len svojho, ale aj okolitých kmeňov. Ale každý sa na tejto zmene podieľal celkom inak… Lengar, najstarší z nich, ctižiadostivý bojovník, mal svojho mladšieho brata Sabana zaúčať do tajov lovu, aby sa Saban mohol stať mužom. Na jednej z výprav k starému opustenému chrámu zabil Lengar cudzinca a vzal mu zlato. Keďže si ho chcel ponechať, chcel zabiť Sabana, lebo vedel, že ten by o udalosti informoval otca. Len náhoda zabránila bratovražde. Lengar sa však zlata nechcel vzdať, odmietol ho odovzdať Hengallovi. Spor skončil Lengarovým odchodom z osady a zlato ostalo u náčelníka. Avšak veľkňaz kmeňa rozhodol, že za zlato treba bohom poďakovať obetou – poďakovať bohu Slnka, Slaolovi. Na obetu bol určený najmladší z trojice, Camaban, Pokrivené dieťa, mrzák, ktorého Hengall zavrhol. Slaol však obetu neprijal. Hengall chcel uzavrieť mier so susednou osadou – Cathallom. Keďže o najstaršieho syna prišiel, chcel mier potvrdiť sobášom Sabana s devou Derewyn z Cathalla. Ale deň, ktorý mal byť svadobným, sa zmenil na krvavé jatky – Lengar sa vrátil do osady, zabil svojho otca, Sabana predal do otroctva a Derewyn si vzal on sám. Camaban – ten sa stratil. Šiel svojou cestou. Rozhodol sa stať čarodejom, rozhodol sa pochopiť a realizovať posolstvá bohov… Sabana otroctvo u kupca Haragga doviedlo až do Haraggovho kmeňa, kde dostal od Haragga slobodu a celý udivený zistil, že toto všetko zariadil práve Camaban. Pokrivené dieťa, ktoré malo svoj sen – zvrátiť poriadok sveta, prinútiť bohov, aby od ľudí odvrátili zimu, choroby a hlad. Chcel, aby sa Slaol a Lahanna, bohovia Slnka a Luny, znova zosobášili a aby na Zemi zavládol večný mier, radosť a teplo. A preto bolo treba postaviť chrám. Najveľkolepejší a najnádhernejší zo všetkých… Chrám, hodný svatby bohov. A jeho staviteľom sa mal stať práve Saban…
Napriek tomu, že je to vlastne román takmer historický, je veľmi napínavý a výborne napísaný. Autor podáva jednu z možností, ako bolo Stonehenge postavené, opisuje – okrem osudov svojich postáv – aj technické postupy pri doprave a vztyčovaní kameňov. Podáva to všetko tak sugestívnym spôsobom, že sme pri čítaní presvedčení, že konečne vieme, ako, prečo a pre koho vzniklo Stonehenge, že je táto záhada konečne rozriešená. Žasneme nad ľudskou vytrvalosťou, nad vôľou dosiahnuť niečo obrovské, nad dôvtipom, nad odovzdanosťou osudu, nad vierou v božstvá a ich spravodlivosť a dobrotu… Nad vierou, že ak my vykonáme niečo obrovské a nádherné pre nich, spravia bohovia to isté pre nás, aby tak ocenili naše obety, aby nás odmenili za našu vieru. Nad vierou v to, že ľudská vôľa dokáže zvrátiť vesmírny poriadok… Je to naozaj veľmi sugestívny román, tým skôr, že využíva doteraz objasnené poznatky, historicky dokázateľné fakty, odohráva sa v reálnom, konkrétnom prostredí.
Ale to všetko, čo som doteraz spomínala, nie je jediným dôvodom k úžasu. Do úžasu ma totiž priviedlo množstvo chýb v texte. V tiráži sú poctivo uvedené mená ľudí, zodpovedných za redakčnú prácu a za sadzbu, a tak by ma naozaj zaujímalo, kto z nich má na svedomí to množstvo chýbajúcich, alebo naopak prebývajúcich písmen, kto si neprečítal text v konečnej podobe a pustil ho do tlače v takomto úbohom stave. Pokiaľ ide o obálku, viac než korešponduje s textom, priam napovedá o obsahu knihy a trúfam si tvrdiť, že je jednou z tých, čo knihu predávajú a krášlia. Aj keď záber na nej je známy priam notoricky. Alebo možno práve preto.
A aby som nezabudla – nezvyknem veľmi čítať doslovy a poznámky v záveroch kníh. ale teraz som si poznámky k histórii prečítala. Urobte to aj vy.
Dávam 8/10 napriek redakčnej práci.
Svatyně, Bernard Cornwell, alt.história(?) (Alpres/Klokan, orig.Stonehenge, obálka: Zbyněk Janáček, preklad: Jiří Beneš, cena: 339,–Sk, pevná väzba, 544 strán, ISBN 80–7218–624–8)