Tabatěrka z Bagomba

Vonnegut Kurt

Predstavovať Kurta Vonneguta čitateľom je nanajvýš zbytočné. Američan, na ktorého si dielom rovným robí nárok literatúra \„vážna\“ i literatúra \„vedeckofantas­tická\“ je stálicou v knižniciach oboch (znepriatelených) skupín obdivovateľov.

Knižka „Tabatěrka z Bagomba\" sa nám dostáva do rúk ako posledné vydané Vonnegutovo dielo. Posledné si našlo cestu do tlačiarne, ale ako prvé oslovovalo davy ľudí v povojnových časoch. Jedná sa totiž o zbierku poviedok, vydaných časopisecky v rokoch 1954 – 1961 a dopĺňa tak predchádzajúci súhrn \„Vitejte v opičárně\“.

Samotný úvod tvoriaci príhovor spisovateľovho dlhoročného kritika a priateľa Johna Reeda i autorov predhovor vysvetľujú dôvody vzniku knižky, objasňujú historické míľniky Vonnegutovho vývinu, a pochopiteľne spomínajú na doby dávno minulé. Obidve state sú fundovaným úvodom do diela tohto velikána i do knihy samotnej.

Zbierka dvadsiatichtroch poviedok je rôznorodá, nespája ju žiaden výrazný jednotiaci prvok. Ak samozrejme nerátame spisovateľou rozprávačskú bravúru a jemné výchovné pôsobenie. Striedajú sa tu scifi motívy s každodennou realitou, ľudská hlúposť s múdrym nadhľadom.

Do žánrovo \„čistej fantastiky\“ možno zaradiť iba tri z nich. \„Tanasféra\“ ako ďaľšia práve objavená vrstva obalu zeme nás zavedie do čias, kedy kozmické lety s ľudskou posádkou boli nerealizovateľné. \„Dúm na klíč\“ sa naopak drží striktne pri zemi. Berie si na mušku odľudštenie človeka v pretechnizovanej spoločnosti (či aspoň dome), a zamýšľa sa nad deformáciou rebríčka hodnôt. Po prvý krát tu zaznie dnes otrepaný programátorský vtip o nevydarenom dni a klávese Escape. Od satiry sa v \„B9T-N3B9T\“ prenesieme do antiutópie – spoločnosti, ktorá všetky civilizačné problémy vyriešila drastickou redukciou pôrodnosti. Či je cena adekvátna, zvážte sami.

Napriek nepomeru v prospech poviedok zo života bežného, pevne verím, že čitateľ nimi takisto nepohrdne. Odmenou mu budú výborné pointy a príjemný humor, bez ohľadu na fakt, že každej z nich môžme vykať.

John Reed prišiel s nápadom vydať dielka, ktoré by inak svetlo sveta asi uzreli ťažko. Spisovateľ sa nechal jeho nadšením zlákať. Oboja sa na začiatku spolupráce nakazili entuziazmom dôb, keď i nikoľko stĺpcový novinový článok mal umeleckú hodnotu a keď kultúrou nebolo iba bezduché vysedávanie pred televízorom.

Tabatěrka sa určite nestane kultovou knihou typu \„Snídaně šampiónu\“, ostatne nikdy si takéto méty nevytýčila. Chcela nám podať svedectvo o dobách, keď si Vonnegut – hovorca elektrotechnickej firmy, hľadal svoj kúsok miesta na spisovateľskom Olympe. Ocitá sa v spoločnosti pánov Hemingwaya, Steinbecka, Fitzeralda a pokúša sa získať priazeň redaktorov novín i čitateľov. Že sa mu to podarilo , vieme dnes s istotou. Odpoveďou na otázku Prečo je aj táto knižka.

Kurt Vonnegut: Tabatěrka z Bagomba, orig. Bagombo Snuff Box, preklad Jiří Popel

Popel, ARGO 2002


13. júna 2002
Marian Horniak