Ani to veľmi nebolelo a sme na konci historického zvukového záznamu. Ak ste boli pozorní, viete, že dnes si môžete vypočuť básne. Presnejšie Haiku.
S Haiku som sa prvý raz stretol v petržalskom literárnom klube Generácia, kde bol hosťom Daniel Hevier. Haiku je japonská básnická forma, ktorá má veľmi presné pravidlá: tri strofy, prvá má päť slabík, druhá sedem, tretia znova päť. Nadšený novými poznatkami som pár haiku na posedenie vychrlil. Odvtedy nič. Ale moje pokusy zostali aspoň dočasne zvečnené na zvukovej nahrávke.
A to je zo zvukov naozaj všetko. Ďakujem vám za počúvanie. Ďalej by som rád poďakoval svojim rodičom, strýkom, tetám, bratrancom a sesterniciam, priateľom, známym, anonymom, gréckym bohom, kresleným hrdinom a dinosaurom (tie rozbité šálky ti nezabudnem, bronto!).
Spracovanie nahrávky, skomponovanie a interpretácia sprievodnej hudby: Peter Kučera, Štúdio Opona
Idea, organizačné nadšenie, sponzoring: Ivan Pullman
Pokusy o Haiku
Haiku I
Chlpaté brucho
v mojej nočnej košeli.
To zas bude noc!
Haiku II
Polonahý klaun
vyskakuje na koňa
čo sa mu smeje
Haiku III
Podobný moru
obmývam ti zátylok
než nájdem ústa
Haiku IV
Miestne pavúky
majú tisíc nožičiek.
To chce nožíček.
Haiku V
polnočné sviece
plápolajú životom
na stráži mŕtvych
Haiku VI
pohárom krvi
sanej v túžbe po pomste
neuhasíš smäd
Haiku VII
bútľavá vŕba
neprezradí tajomstvo
bútľavej hlavy
Predchádzajúce časti:
Robotómia I. (Smiech cez slzy)
Robotómia II. (Myši a iný hmyz)
Robotómia III. (Čo Ludolf
netušil)
Robotómia IV. (Nešťastie
nechodí po Vysokých Tatrách)
Robotómia V. (uvaŽujte s nami!)
Robotómia VI. (Láska prechádza
cez nábytok)
Robotómia VII. (Ste pripravení
na záverečnú?)