 |
Knižka získala cenu Trifid roku 2004. Nájdeme v nej tematiku paralelných svetov a časovej slučky, v ktorej začiatok je koncom a koniec začiatkom a všetko zapadne na svoje miesto, až som nadobudol pocit bezútešnej predvídateľnosti a bezmocnosti rovnej postaveniu veveričky v otáčavej klietke.
Ale späť od pocitov ku knižke. Hlavný hrdina je ako mladík unesený do inej dimenzie, kde trpia chronickým nedostatkom nekvalifikovaných pracovných síl. Obsluhuje bránu medzi svetmi (nepríjemne hmotná záležitosť s vrzgotavým otváraním). Onedlho však on i jeho okolie prídu na to, že svaly a pekný výzor nie sú jeho jedinou prednosťou. Hrdina má vysoko nadpriemernú schopnosť prenikať do iných svetov. Vďaka nej zachráni princeznú na výlete do inej dimenzie, nasleduje vzájomná náklonnosť a potom…
Nuž, takto vyrozprávaný príbeh vyznieva ako súbor klišé. Práve preto by ste si ho mali rozhodne prečítať. Rečková je skúsená rozprávačka, so zmyslom pre zauzlenie a vypointovanie deja, postavy sú podané plasticky. Román ako celok síce nevytvorí novú epochu v dejinách českej vedeckej fantastiky, bezpochyby však osloví mnohých, aj náročnejších čitateľov.