Stan Nicholls, autor na našom trhu relatívne neznámy, začínal s tvorbou určenou prevažne deťom. Sem patria napr.: Tom and Jerry: The Movie, Cool Zool, novela založená na počítačovej hre, Spiderman: The Hobgoblin. Postupne sa prepracoval, dalo by sa povedať, k vyššiemu žánru. Za zmienku stojí séria The Nighshade Chronicles a Quicksilver Rising. Medzi jeho najúspešnejšie diela patrí aj trilógia Orci, ktorá sa dočkala aj českého prekladu.
Prvá kniha z trilógie s názvom Strážci blesku nás zavedie do mýtického sveta obývaného bytosťami, na ktoré sme už zvyknutí z väčšiny fantasy diel. Maras – Dantie je priestor presiaknutý mágiou a vládnu v ňom prastaré národy a všade nasiaknutá mágia.
Ako už názov napovedá, príbeh sa sústreďuje na skupinu orkov. Dej sa netočí okolo zdôrazňovania hrdinstva jednej postavy, ale orkov ako kolektívu. Orkská „una anima“ je veľmi citeľná počas celého príbehu, takže v prenesenom zmysle slova môžeme hovoriť o „orkskom kváziunanimizme“.
Príbeh začína in medias res uprostred bitky medzi orkskou vojnovou skupinou a ľuďmi, prívržencami a vyznávačmi Uni, monoteistického náboženstva. Cieľom orkov je získať predmet neznámeho pôvodu a tvaru pre svoju kráľovnú. Všetko prebieha podľa plánu, predmet je nájdený, ľudia sú vyvraždení a ako bonus navyše nájdu orkovia veľké množstvo cenného opiátu. Krátku oslavu víťazstva spečatia jeho požívaním. Následne sú prepadnutí lúpežnou skupinou koboldov, ktorí tiež prejavia záujem o predmet neznámej moci. Orkom nezostáva nič iné ako nasledovať koboldov. Nechcú totiž rozhnevať vlastnú kráľovnú, povestnú nemilosrdnosťou.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o nenápadný príbeh, ktorého dej sa dá vytušiť vopred a vôbec nestojí za to si knihu ani prelistovať. Ale to je omyl. Autor nám počas narácie príbehu približuje jednotlivé charaktery skupiny orkov, počnúc veliacim kapitánom Stryka až po posledného člena a priateľa. Zámerne som použil výraz priateľov, pretože vzťah orkov sa nevyvíja len profesionálnym smerom. Lojalita členov skupiny nespadá pod kráľovnú, ale pod veliaceho kapitána, ktorý prijíma plnú zodpovednosť za svojich zverencov. Samozrejme, že sa to zdá byť čudné, priateľstvo medzi orkami. Veď sú to predsa neinteligentné podradné tvory stvorené na bezmyšlienkovité plnenie príkazov. Lenže Nichollsovi orkovia sa do Tolkienom a jeho nasledovníkmi načrtnutého poňatia tejto rasy nezmestia.
Jeho inteligentní orkovia sú schopní popri veľkej zručnosti v boji aj samostatne usudzovať a rozhodovať sa. Autor, zručne dávkujúc napätie, odhaľuje závoj tajomstva nad hľadaným artefaktom, ktorý by mal podľa legendy skrývať obrovskú moc, veľmi pomaly. Moc artefaktu by konečne mohla nastoliť rovnováhu vo svete Maras-Dantie. No v prípade, žeby sa dostala napríklad do nepovolaných rúk chamtivej kráľovnej, mohla by naopak narobiť riadnu paseku. Rovnováha vo svete Maras-Dantie je konečným cieľom strany orkov. Jej vychýlenie spôsobili ľudskí prisťahovalci. Znásilnili pôdu a podieľali sa na deštrukcii nielen zeme, ale aj mágie, ktorá obklopuje celý svet. Títo nepozvaní návštevníci ho univerzum pomaly, ale iste ženú do záhuby a ešte popri tom zotročujú ostatné národy zeme. Toto sa Strykovej skupine nepáči. Jej členovia odmietajú byť len podradnými poddanými a zoberú svoj osud do vlastných rúk.
Nicholls svojich čitateľov faktami a históriou svojho mýtického sveta nezavalí, ale pomaly, nevtieravo, pútavo ich doňho uvádza . Štruktúru Maras-Dantie aj jej históriu vysvetľuje prostredníctvom orkov, ktorí sa vzbúria voči súčasnej politickej situácii. A na to, aby mohli vybudovať budúcnosť, potrebujú poznať minulosť. Faktografia fiktívneho Nichollsonovho sveta pohltí svojich čitateľov a vtiahne ich do sveta Maras-Dantie. Stanú sa súčasťou orkskej skupiny. Charaktery hlavných hrdinov sú podané tak živo, že čitateľ s nimi nevdojak začína ak nie sympatizovať, nuž aspoň stotožňovať sa. Áno, Nicholls sa nevyhol určitému poľudšteniu týchto tvorov. Ono však v konečnom dôsledku nezotiera špecifickosť tejto rasy. Možno i preto, že pri jej zobrazení sa autor vyhol detailnému zobrazeniu citových vzťahov a romantických scén, ktoré by iste atmosféru knižky narušili. Ostal tu drsný príbeh bojachtivého národa, ktorý však nevraždí za každú cenu, ale dodržiava svoje sľuby a rešpektuje zmysluplné zákony. Takto podaných orkov nenájdeme len u Nichollsa, ale aj v iných knižkách modernej, predovšetkým temnej fantasy, v českom kontexte sú známe predovšetkým prózy Vladimíra Šlechtu či séria Warhammer od Wiliama Kinga.
Nichollsovi prostí orkovia v recenzovanej knižke tvoria kontrast s despotickou panovníčkou, chamtivosť ktorej nemá hraníc a ženie ju stále dopredu. Prahne po neobmedzenej moci navzdory všetkým prekážkam. Jej nemilosrdnosť je neobmedzená a využíva všetky formy od sexuálnych kultových rituálov, cez kanibalizmus až po masové vyvražďovanie nevinných tvorov. Tomuto despotizmu sa orkovia postavia, nie však priamo, ale prostredníctvom artefaktu.
Mocný predmet sa skladá z piatich častí roztrúsených v Maras-Dantii a Stryka a jeho skupina sa ho rozhodnú nájsť a poskladať takto autor dal zmysel ich putovaniu. Na tejto ceste sa stretávajú s rôznymi národmi, rasami a stávajú sa hrdinami stále nových dobrodružstiev.
Čo sa týka názvoslovia, čitateľov prekvapia najády a sukuby v mužskom rode. Ich maskulinizácia znižuje zrozumiteľnosť textu a tým pádom aj pôžitok z príbehu. Sukuby, ako ženskí démoni zvádzajúci svoje obete, na základe svojich „predností“, sú ponímaní ako démoni mužského pohlavia. Keďže predmetom ich záujmu sú muži, zámena rodu dodáva textu nechcene pikantnú príchuť: V praxi sa to dá ľahko demonštrovať na príklade: Sukub, ktorý náhle priletel, začal zvádzať orkov. .
O veľmi zaujímavú obálku, ktorá sa bude dobre vynímať vo vašej knižnici sa opäť postaral Jan Patrik Krásný. První krev: Orci-Strážci blesku je nutnosť pre každého priaznivca žánru klasickej fantasy.