Koho zaujímajú úvodné výlevy autora k týmto dochovaným historickým zvukovým záznamom, nech zdvihne ruku. Výborne, Jedinák, tak sa teda vylejem aj dnes.
Ktosi raz povedal, že televízia je žuvačka pre oči. Dnešná poviedka je Chewing gum pre uši. Našťastie je krátka, takže chuť nestihne vyprchať. Priestorovo je však o to veľkorysejšia – Zem je jej priúzka, ambiciózne vstupuje až hen do vesmíru.
Text zároveň poslúži začínajúcim autorom, či autorom bez fantázie. Chewing gum ukazuje cestu, ako možno písať prózu, aj keď chýbajú nápady. Stačí sa pozrieť okolo seba, vybrať si malý výsek skutočnosti, pustiť ho dolu kopcom predstavivosti ako snehovú guľu a čakať, čo sa cestou nalepí. A spokojný čitateľ prikyvuje: „Žuvačka na topánke. Aké pravdivé. Aké pravdivé.“
Spracovanie nahrávky, skomponovanie a interpretácia sprievodnej hudby: Peter Kučera, Štúdio Opona
Idea, organizačné nadšenie, sponzoring: Ivan Pullman
Chewing gum
Ktosi hodil na chodník rozžutú žuvačku a Marcel na ňu samozrejme stúpil. V pravej nohe okamžite stratil dlho trénovaný cit pre chodník, preto sa žuvačku pokúsil odstrániť. Najprv obtieral podrážku o asfalt, no žuvačka akoby sa k topánke iba lepšie primkla. Skúsil ju odtrhnúť prstami ale ani to neprinieslo očakávaný efekt, a tak nad tým mávol rukou a pokračoval v ceste.
Žuvačka bola mimoriadne lepkavá. Marcel cítil, ako mu topánka od nazbieraného prachu a kamienkov s každým krokom viac a viac oťažieva. Keď nohu za sebou ledva ťahal, zišiel z chodníka na trávu. Po chvíli svoj náklad obohatil o niekoľko druhov liečivých bylín i obyčajnú burinu. Cestou parkom pridal umelé detské vedierko s lopatkou, malého psíka aj s majiteľom, lavičku s nevládnym starčekom, dvoje slnečných okuliarov a jedny dvojdielne plavky, ktorých pekná majiteľka začala strašne vrieskať, keďže zostala na deke celkom nahá.
V tej chvíli mal Marcel už celkom iné problémy. Snažil sa uniknúť partii podgurážených chalanov, ktorým „zobral“ prírodné ohnisko, gril a nafukovací bazénik, naplnený studenou vodou a bedničkami s pivom. Trochu mu pomohol bicykel a neskôr auto, keď ale strhol most cez Dunaj, začínal byť fakt naštvaný. Vzápätí na to sa mu k nohe prilepilo Slovensko, Stredná Európa, potom Európa aj s blízkym východom a Atlantický oceán. Keď prekročil rovník, mal k nohe neoddeliteľne prilepenú celú Zemeguľu.
Pravou nohou z celej sily zlostne vykopol do vzduchu. Šnúrka to nevydržala, topánka definitívne opustila chodidlo a spolu so Zemou sa rútila vesmírom. Cestou odstrčila Mars a Jupiter, Saturn vyrazila z prstenca, až napokon zastavila sotva pár centimetrov od Pluta.
Marcel dostal od vesmírnej bowlingovej federácie najvyššie bodové ohodnotenie a za peňažnú výhru si kúpil novú pravú topánku.
Predchádzajúce časti:
Robotómia I. (Smiech cez slzy)
Robotómia II. (Myši a iný hmyz)
Robotómia III. (Čo Ludolf
netušil)
Robotómia IV. (Nešťastie
nechodí po Vysokých Tatrách)
Nasledujúce časti
Robotómia VI. (Láska prechádza cez nábytok)