Rok sa zišiel s rokom a na policiach kníhkupectiev sa znova objavila Ciri. Škoda len, že to nie je ďalší z jej príbehov, ale len druhé vydanie štvrtého dielu ságy Andrzeja Sapkowského. Nuž, ale objavilo sa a nezaškodí si ho trošku pripomenúť – veď čo ak je medzi nami niekto, kto Geralta a Ciri nepozná. Je to síce hriech, ale čo ak…? A práve Věž vlaštovky je podľa mňa vrcholom ságy, aj keď za ním nasleduje ešte Pani jezera. Věž vlaštovky a nezabudnuteľný súboj na zamrznutom jazere…
Keď sa v roku 1986 na stránkach Fantastyky objavil zaklínač Geralt, nikto z nás netušil, ako hlboko nás jeho strieborný meč zasiahne. Potulný zabíjač netvorov, mutant, ktorého nikto nemá rád, sa vydal na svoju púť svetom. Na kobylke Klepne, s bojovými elixírmi vo vaku, s amuletom v tvare vlčej hlavy a dvoma mečmi. S obyčajnou zbraňou na ľudí a striebornou čepeľou na netvorov. Školený zabíjač, ktorému mutácia na zaklínača vzala emócie. Nepozná strach, nenávisť, lásku…? Napriek tomu sa dokáže baviť s tými, ktorých má zabiť, dokáže filozofovať o smrti, bohatstve a osude – dokáže baviť nás. Je to kus chlapa (citujem liečiteľku Marti Sodergren) a jeho osudom je princeznička zničeného kráľovstva, Cirilla Fiona Elen Riannon, kňažná Brugge a vojvodkyňa zo Soddenu, dedička Inis Ard Skellig a Inis An Skellig, protektorka Attre a Abb Yarra – krátko Ciri s vlasmi farby popola. Ciri, spočiatku bezbranná a bezmocná, neskôr vycvičená na zaklínačku, zabijak, ktorý vraždí pre lásku. Geralt a Ciri, čarodejnica Yennefer a trubadúr Marigold – to je svätá štvorica, na ktorú prisahá každý fanúšik kvalitného príbehu.
Tretí diel ságy o Geraltovi a Ciri zanechal hrdinov rozhádzaných po svete ako figúrky na šachovnici. Geralt sa práve stal rytierom z Rivie, keď zachránil kráľovnú Meve v boji o most cez Jarugu. Jeho láska Yennefer ušla zhromaždeniu čarodejníc náhodnou teleportáciou a spadla do mora neďaleko ostrovov Skellige. A Ciri je naďalej súčasťou hanzy Potkanov, mladučkých lupičov ďaleko za frontom, v Nilfgaardom okupovaných zemiach. Všetci traja sa chcú stretnúť, láska ich ťahá k sebe silnejšie ako magnet, no vzdialenosti a osud sú neúsprosní nepriatelia. Ešte veľa vody pretečie Jarugou a veľa nepriateľov padne s krikom do prachu, kým sa bude môcť táto podivná trojica stretnúť. Potečie čas a potoky krvi. Pretože Ciri nie je len tak hocikto a veštba Ithlinne Aegli aep Aevenien je neúprosná. Prichádza čas Bielej Zimy a Bieleho Svetla, čas Šialenstva a Nenávisti; Tedd Deireádh – Čas Konca.
Štvrtý diel ságy je o cestách. Geralt ide svojim chodníkom cez frontovú líniu na juh, bezradný a zmätený. Spolu s priateľmi: trubadúrom Marigoldom, lovkyňou Milwou, upírom Regisom a Nilfgaarďanom Cahirom, ktorý tvrdí, že nie je Nilfgaarďan. Stretávajú sa so zradou a pomstou (predovšetkým zo strany renegátskeho čarodejníka Vilgefortza), so záhadami a pascami. Geralt má strach o Ciri a nenávidí ten pocit. Prach na ich ceste pije čoraz viac krvi…
Yennefer sa znova stretáva s mladým jarlom Crach an Craite, pánom ostrovov Skellige. Vyjasňujú si spolu to, že „co bylo a není, k tomu se nevrací“ a krásna čarodejnica odhaľuje čosi zo záhad okolo smrti Cirilliných rodičov. Búrka, ktorá pohltila ich loď, nebola len tak obyčajná a miesto, kde sa potopili, nie je len tak nejaký rozbúrený oceán. Ostrovania šepkajú o Geas Muire, Kliatbe mora a zaklínajú sa Modron Freyou, bohyňou Matkou. No potom, čo Yennefer pritlačí šarmom a argumentami na jarla, vypláva na more drakkar. Vezie čarodejnicu a pár šialencov, mieri na tajomnú Hlbinu Sedny. A obloha sčernie…
No Osud sa ženie predovšetkým za Ciri. Mladučká zaklínačka už nie je tým nevinným dievčatkom, ktoré kedysi zachránil Geralt v lese dryád. Ciri sa stala zabijakom bez ľútosti. Tancuje po stoloch v krčmách a jej tanec je zdobený krvou. Červená strieka do výšky, drogy kalia oči a plamene spaľujú zábrany na prach. Potkani zabíjajú, aby neboli zabití, no po stopách sa im ženie nájomný vrah. Bonhart, ktorého zdravý rozum sa stratil kdesi ďaleko. Bonhart, ktorý nosí na krku zaklíčské medailóny… Priveľa medailónov.
Cesty sa spletajú. Nemôžu sa ešte stretnúť, nasleduje ešte Pani jezera, no priblížia sa k sebe tak, ako sa len dá. Alebo, odídu od seba? Nechá sa Geralt presvedčiť o zrade Yennefer a Ciri o tom, že ju obaja rodičia nechali v pekle samú? Stopy vedú na jazero Tarn Mira, Štvorlístok. Zamrznuté jazero, plné vrahov, strachu a nenávisti. Štvaná zver farbí… No v opare v diaľke sa zdvíha… Věž vlaštovky.
Štvrtý diel ságy je podľa mňa vrcholom slovanskej fantasy, iné diela mu nesiahajú ani po členky. Piaty (záverečný) diel – Pani jezera – je tiež majstrovským kúskom, no zdá sa mi, že Věž vlaštovky je ešte o stupeň vyššie. Spôsobom rozprávania (z pohľadu rôznych osôb), preskakovaním v časových a priestorových líniách tak, aby sa tkal gobelín príbehu, dejom a psychológiou postáv, napätím a humorom, poéziou scén a hĺbkou emócií. Na Ciri a starého Vysogotu, na spev Beanshee v močiaroch sa nezabúda. Leť lastovička…
Věž vlaštovky, Sapkowski Andrzej, štvrtý diel fantasy ságy (Leonardo, orig. Wieza Jaskolki, preklad Stanislav Komárek, obálka a ilustrácie Jana Komárková, brož., 428 strán. Druhé vydanie.)