Vydavateľstvo Trifid sa rozhodlo, že nedá čitateľom vydýchnuť a púšťa na trh jeden SF nárez za druhým. Ešte som sa dostatočne nespamätal zo skvelého Odhaleného vesmíru od Alstaira Reynoldsa a už som sa vnáral do mnohofarebného sveta veľkovýpravnej space opery od Petra F. Hamiltona pod názvom Porucha reality: Zjavenie. Aj keď ide o prvú knihu šesť zväzkového eposu, na rozdiel od niektorých nekonečných fantasy ság, netvári sa ako povinný šesťsto stránkový úvod do rozsiahleho a komplikovaného sveta, ktorý si Hamilton vymyslel. Kritici prirovnávajú tento Hamiltonov cyklus, ktorý súhrne pomenoval Úsvit noci, k Hyperionskému cyklu od Simonsa. Ako to už býva, pokladal som to skôr za klasický prehnanú chválu zo zadnej strany obálky ako skutočné ocenenie, pretože Hyperion bol prelom a len tak ho niečo neprekoná. No po prečítaní knihy im musím dať za pravdu. Smelo sa s ním môže porovnávať.
Ak sa Reynoldsov Odhalený vesmír prikláňal viac na stranu tvrdej vedeckej SF ako k space opere, u Poruchy reality je to presne naopak. Zaváňa nefalšovanou space operou, aj keď nezabúda ani na tradičné hard SF rekvizity. Hamiltonovi ľudia dvadsiateho siedmeho storočia obývajú v galaxii stovky najrôznejších a klimaticky rozmanitých svetov, ktoré sú spojené do Konfederácie. Úspešné génové experimenty a rozvoj vedy ich doviedol na vrchol. Nadviazali kontakt a následnú spoluprácu s dvoma mimozemskými rasami, ale sami sa rozdelili do dvoch dosť odlišných a skoro protikladných kultúr. Adamisti na jednej strane ostali verní tradičným hodnotám a snom ľudstva, no Edenisti na druhej zase spojili svoje životy a myšlienky s myšlienkami iných ľudí, inteligentných lodí, obrovských orbitálnych habitatov a mnohých ďalších umelých inteligencií, ktoré sa dokážu spájať na spriaznenej telepatickej vlne. Obidve kultúry nažívajú v určitej, diplomaticky vyváženej rovnováhe, no ich prílišná protipólnosť občas medzi nimi vytvára rôzne druhy napätia a je potom zaujímavé a väčšinou aj zábavné sledovať vnútorné úvahy jednotlivých postáv, či už Edenistov alebo Adamistov, na ich kultúrne protiklady.
Dej je spočiatku roztrieštený na viacero osudových línií, z ktorých niektoré sa môžu spočiatku neskúsenému čitateľovi zdať takmer zbytočné, ale zhruba pred polovicou knihy začnú prenikať na povrch skryté významy niektorých zdanlivo celkom obyčajných vecí a udalostí. V jednej z línií sledujeme Jozua Calverta, mladého pilota a neskôr kapitána vlastnej lode zdedenej po otcovi a opravenej z peňazí za artefakty, nájdene v záhadnom Prstenci trosiek, hromadnom pohrebisku ešte záhadnejšej Laymilskej civilizácie. Jozuemu sa pomáha vesmírnym životom pretĺkať zvláštna neomylná intuícia, ktorá mu neraz zachráni krk, pomáha u žien, no zároveň ho nenápadne vplieta do klbka ďalších línii a osudov, ktoré smerujú k nečakaným a hrozivým udalostiam – objavu absolútne nepochopiteľnej entity, ohrozujúcej dominantné postavenie ľudstva. Iná línia sleduje zase osudy sotva dospelej vojvodkyne, ktorá sa ujíma vlády nad biotechnologicky podmaňujúcim habitatom Tranquillity a ktorej rozhodnutia ovplyvnia životy mnohých jej poddaných, či osudy mladej a neohrozenej kapitánky-edenistky Sirinx telepaticky spriaznenej so svojou živou loďou, alebo kolonistov, emigrantov a deportov na nehostinnej planéte Lalonde, kde jeden z deportov, odsúdený satanista, začína budovať svoju ríšu…
Hamilton je zaraďovaný k autorom modernej space opery a v románe to cítiť z prepracovaného a hodnoverného vedecko-technického pozadia. Vytknúť by sa však dali niektoré zdĺhavejšie opisy jednotlivých svetov a trochu príliš priamočiare vzťahy medzi niektorými postavami. No aj napriek týmto chybičkám krásy je to jedna z najúchvatnejších space opier, aké som čítal. Už aby tu bolo pokračovanie.
Peter F. Hamilton: Porucha reality – Zjavenie, orig: The Reality Dysfunction, Triton (Trifid) 2003, prekl: Robert Tschorn, obálka Jim Burns, 449,– Sk, 580 s.