Rosomák (Gulo gulo, angl. wolverine) je lasicovitý mäsožravec, žijúci v tajgových a tundrových oblastiach. Hoci je pomerne malý (90 cm, okolo 14 kg), je nebezpečne silný a dravý, dokonca napadne a zabije i také veľké zviera ako je jeleň. Pre svoju úskočnosť a zlomyseľnosť je veľmi obávaným a nenávideným zvieraťom. (Svet živočíšnej ríše, str. 401)
Áno, vážení súťažiaci, a už tu máme kategóriu „Kultúra za
500“. Hádate meno comicsového hrdinu, ktorý (súdiac podľa hlasovania
amerických fanúšikov) v otázke popularity hravo strčí do vrecka aj
veteránov v červených pláštikoch a ušatých čapiciach. Pomôcka: Ako
jediná osoba v Galaxii dokázal na stránkach crossoverového comicsu nakopať
do zadku samotného Veľkého Šéfa, chlapa, čo má všetko na háku (a
prídavnej reťazi), magora menom Lobo. A to najmä vďaka svojím
neuveriteľným regeneračným schopnostiam, extrémne citlivým zmyslom a
kostre potiahnutej nezničiteľným kovom adamantom. Jeho najmocnejšou zbraňou
sú cynické hlášky (tými zráža na lopatky hlavne svojich fanúšikov), ale
občas sa mu zídu aj ostré vysúvacie čepele, pri ktorých by od závisti
zbledli aj Freddy Krueger, Spawn a Nožnicovoruký Edward. Stále nič? Tak
čítajte ďalej!
Keď presiaklo na verejnosť, že vstup extrémne populárneho comicsu X-MEN na
plátna kín bude dirigovať Bryan Singer, tvorca štýlového thrilleru
Obvyklí podozriví (Oscar pre Kevina Spaceyho) a zimomriavkovej drámy podľa
Stephena Kinga Nadaný žiak, fanúšikovia spozorneli. Potom Singer vyhlásil,
že X-MEN v jeho podaní budú klásť väčší dôraz na psychológiu než na
akciu, a v Štátoch náhle nastal nedostatok zvieracích kazajok pre davy
x-menistov zmietaných záchvatmi nepríčetnosti. Stačilo sa pozrieť, aké
zverstvá napáchal režisér slušných thrillerov Joel Schumacher na
Batmanovi, aby bolo jasné, čo spraví inťoš s comicsom. Dnes už vieme, že
všetci Singera hlboko, ale naozaj veľmi hlboko podcenili. X-MEN je totiž
bomba, ktorá čertovsky vysoko nasadila latku pre všetky budúce comicsové
adaptácie.
Je priam neuveriteľné, ako ten film vzhľadom na problémy s jeho vznikom
perfektne funguje. Najúžasnejšie je, že Singer sa skutočne nesnaží
ohúriť diváka explóziami efektov, guľometným strihom a hlučným
soundtrackom, ale ide mu predovšetkým o vyrozprávanie príbehu a vykreslenie
vzťahov medzi postavami. A darí sa mu to, až z toho behá mráz po chrbte.
X-MEN je prekvapivo inteligentná sci-fi, ktorá dôrazne, pritom však bez
zbytočného vnucovania nastoluje večne aktuálny problém ľudskej
netolerancie (nie náhodou sa pôsobivý úvod odohráva v koncentračnom
tábore). Všetky ústredné postavy sú stručne a pritom presne
charakterizované – na dôveryhodnosti im pridáva hlavne rozostrenie hraníc
medzi dobrým a zlým, vďaka čomu ani hlavný záporák nie je žiadny
šialenec túžiaci po vláde nad svetom, ale uveriteľný človek (resp.
mutant) s celkom pochopiteľnými pohnútkami. Ale aby ste si nemysleli, že
X-MEN je nejaká hĺbavá dialógová nuda. Práve naopak, ide o vizuálne
veľmi pôsobivý a štýlový film a aj Lucas by sa na ňom mohol učiť, ako
majú kvalitné efekty a drahá výprava pokorne slúžiť príbehu. Rovnako
v akčných scénach by ste márne hľadali samoúčelnosť, pričom však
nestrácajú na razantnosti – najmä súboj Wolverina s Mystique nesie
jasný rukopis hongkongského bojového choreografa Coreyho Yuena.
A záverečné zúčtovanie na Soche slobody je nielen efektné a napínavé,
ale je i psychologickým vyvrcholením celého filmu. Radosť pozerať.
Ale vy už čakáte na rozlúštenie súťažnej otázky z úvodu. Ani skvelý
scenár, sústredená réžia a vymakaná vizuálna stránka by filmu
nezaručili kvalitu, keby ich harmonicky nedopĺňali dobré herecké výkony.
A tie nie sú len dobré, sú výborné. Ian McKellen a Patrick Stewart ako
vodcovia dvoch znepriatelených skupín mutantov dodávajú filmu čosi ako
shakespearovskú dôstojnosť, Anna Paquinová v úlohe Rogue dokazuje, že nie
náhodou ako 11-ročná dostala Oscara za Piano, Famke Janssenová pekne
naznačuje rodiacu sa rozpoltenosť medzi Cyclopsom a novým členom tímu.
Dobre, dobre, nebuďte netrpezliví, už to bude. Bryan Singer veľmi dobre
vedel, že celý x-menovský mýtus je postavený predovšetkým na postave
cynického bitkára menom (a už tu máme správnu odpoveď!) Wolverine. Výber
herca do tejto úlohy bol preto kľúčový. A treba povedať, že tvorcovia
nemohli mať šťastnejšiu ruku. Hugh Jackman je po Russellovi Croweovi
ďalší výborný dovoz z Austrálie a už počujem Sašu Pavelkovú s Maťu
Pilcerovú, ako ho zaraďujú do kategórie chlapov, čo sú „very fuckable“
a oplatí sa ich chovať aj doma. Jeho naštvané grimasy, spôsob, akým
odpovie na otázku Rogue, či ho bolí vysúvanie čepelí z kĺbov rúk
(„Zakaždým!“), alebo záverečný úškrn pri pohľade na Cyclopsovu
motorku, tieto drobnosti účinkujú so silou nukleárneho výbuchu a vzbudzujú
dojem, že Jackmanovi úlohu Wolverina dali do vienka už sudičky pri kolíske.
Nepochybne práve jeho drsnému šarmu a ironickému glosovaniu občas príliš
vznešených ideálov ostatných X-manov vďačí film za svoj mimoriadny
úspech. Bol by v tom čert, aby sa z Jackmana nestala veľká hviezda a
prototyp akčného hrdinu pre nové tisícročie.
Asi už ale máte dosť tých superlatívov, a tak na záver dodám len toľko,
že X-MEN je jednoznačne najlepšia sci-fi roku 2000 a pravdepodobne aj
najvydarenejšia comicsová adaptácia vôbec. Preto ma otvorený koniec,
sľubujúci druhé pokračovanie, ukrutne potešil.
Hodnotenie: 10/10 (20/10 pre Hugha Jackmana)
X-MEN, r. Bryan Singer, USA, 2000