Z pohľadu čitateľa

Polská ruleta 2, Sfinx, orig: Sfinx – ruleta polska , Plzeň Laser 2005, preklad Pavel Weigel, 406s

Druhé pokračovanie antológie prináša poviedky, ktoré v posledných rokoch bodovali v čitateľskej súťaži Sfinx.

Názov originálu knižky na predsádke nie je názvom originálu, ale názvom prekladu. Poviedky sú bezpochyby kvalitné – väčšinu z nich ste však tu a tam už mali možnosť v českom či dokonca slovenskom preklade čítať – Lewandowského Noteeeku v Ikariii, Ziemiańskeho Heisenbergovu bombu vo Fantázii, priaznivcom politfiction nie je neznáma ani Šípková Ruženka od Ziemkiewicza. Akokoľvek ide o knižku prezentujúcu modernú poľskú fantastiku, nájdeme tu dielo autora už desať rokov mŕtveho – Wiśniewski- Snerg nás však poviedkou Divoch presviedča, že mŕtvi hryzú – a to riadne; prinajmenšom textami…

Eva Bialolecka prichádza s novelou Tkáč ilúzií, prepracovanou emotívno-psychologickou fantasy etudou, ktorá sa stala /oprávnene/ základom jej slávy i rovnomenného románu /jeho dlho očakávanú druhú časť pred nedávnom vydalo vydavateľstvo Ikaros/.

Lewandowski,, Wisniewski-Snerg, Ziemkiewicz i Ziemianski reprezentujú prevládajúci žáner antológie – politfiction – žáner, v ktorom podľa môjho názoru majú poľskí autori svetový primát. Pravdepodobne nielen z dôvodov literárnych – ale i geopolitických.

Marek Oramus a Jacek Dukaj vnášajú do knižky motívy space opery.

Celkovo prózy v knižke spája atmosféra osobného nasadenia a vyhrotene subjektívneho postoja – podaného či už zo zorného uhla rozprávača alebo postavy. Žiaden z autorov nám nesugeruje vševedúcnosť či objektivitu – vždy ide o jasne načrtnutý uhol pohľadu, za ktorým miestami cítime možno i momenty autobiografické /Tomaszewského problémy s uverejňovaním kvalitných článkov vo fyzike v poviedke Noteka 2015 a. pod./; v každom prípade miera odstupu je znížená, sme vtiahnutí do prežívania a spoluprežívania, ostať mimo sa nepodarí…

Nie nezaujímavý je fakt, že šiesti zo siedmich autorov mali poviedku i v Rulete číslo 1…vkus čitateľov a kritiky teda predsa len nie je taký odlišný, ako by sa na prvý i druhý, polemiky sledujúci pohľad, mohlo zdať… /cena Janusza Zajdela, laureáti ktorej zaplnili Ruletu 1 je súťažou, arbitrami ktorej sú uznávaní fandomoví teoretici a „bojovníci proti komercii“/.

Azda len… je evidentné, že v porovnaní s kritikou čitatelia jednoznačne uprednostňujú rozsiahlejšie texty – v približne rovnako hrubej knižke nachádzame v porovnaní s Ruletou 1 ani nie polovičný počet poviedok / 8:17/. Je jasné, že čitateľ je predovšetkým človek, ktorý číta, chce si počítať – podľa možnosti i trocha dlhšie než len na pár minút prvoobjavu akokoľvek skvelého nápadu.

Je jasné, že… čitateľ je človek, ktorý má viac času než kritik /možno preto, že nekritizuje – ale číta/.

Azda je to i jeho definíciou, zbraňou a chválou.


24. februára 2006
Miloš Ferko