Dalších dvě stě narození se rozblikalo z planety Země a on musí každému narozenému tížanovi přidělit strážce, hned!
Prozpěvování jiskrné jako křišťálová zvonkohra v ledovém svítání rozzářilo jednací síň plnou beztížanů.
13:31:14.Čas ktorý ukazoval zatiaľ najvyspelejší počítač ktorý kedy vznikol…
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov a citlivé osoby (pozn. red.).
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov a citlivé osoby (pozn. red.).
Keď sa spoza kopca vynorila osamelá postava, na krajinu sadal súmrak. Halil ruiny dediny, ktorej kosti vytŕčali k oblohe plnej vrán a krkavcov. Tým vojna priala.
Posledný lúč slnka zmizol za vrcholcami smrekov. V domoch sa zažínali sviece a v peciach veselo praskalo drevo.
Bolo prítmie a zaľúbená dvojica sa išla poprechádzať do lesíka pri ich dome.
Vyšetřovatel pro magické nehody a katastrofy Magnus Apfer opatrně vstoupil do dveří velkého cihlového domu, který vypadal, jako když se přes něj přehnala obrovská vlna cunami.
„Ale dedo,“ zasmialo sa ktorési vnúča, „na takéto povedačky už sme pristarí. Na onakvejšie príbehy sme zvedaví.“
Unikajúci vzduch z jedovatého prameňa. Ako som sa tu ocitol? Kráčal som pomedzi bublajúce jazierka? premýšľal Akindú.
Otec Bartolomej kľačí na ľadovom mramore. Tuší, že v to ráno na omšu už nik nepríde.
Dušan opatrne rozbaľoval krabičku. Za jej obsah vysolil skoro celú výplatu.
„12…13…14…” Hlas, který pečlivě počítal každičký Ottův krok, byl mechanický a lehce šuměl.
V jedné daleké říši, kouzlem skryté před zraky všech chamtivých a zlomyslných lidí se nachází poslední elfí město na zemi.
Stuchnutý bar bol presne ten typ lokálu, kde by som sa bežne neobjavila.
Kalendár
Denník Fandom SK vyhlasuje prvé tohoročné kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero – jar 2025.
Marta sa všuchla pod perinu. Detské telo vyhrievalo posteľ ako termofor. Bola už naozaj unavená, ale bez rozprávky na dobrú noc ho nechať nemohla.
Odvalený balvan odhalil chodbu do útrob mohyly. Sabir pohľadom premeral družinu.
Gregor klepal nohou, škrabal si sivú bradu a zvažoval, že toho psa…
Na ďalekom mieste, niekde na hranici medzi začiatkom a koncom vesmíru, sedela za stolom postava zahalená v plášti černejšom než noc.
Starý Menandros sedel na schodoch slávnej alexandrijskej knižnice a slopal.
Netuší, ako sa sem tá mačka dostala, na stanici sú všetky domáce zvieratá prísne zakázané.
Na prázdnej terase sa uchýlil čierny kocúr. S prižmúrenými očami sledoval hustnúci súmrak a načúval okolitým zvukom.