Drahý příteli. Prošel jsem si výsledky vašeho výzkumu vskutku pečlivě. Bez přehánění jsou doslova fascinující.
Pohřeb. Kdysi smutná událost, dnes způsob, jak se setkat se známými a užít si naposledy zemřelého, než bude jeho tělo změněno rozkladnými procesy na biomasu a duše očištěna.
V miestnosti osvetlenej veľkými gotickými oknami sedí na drevených stoličkách dvojica pánov. Za normálnych okolností by tu sedeli traja, ale dnes, aj podľa ich slov, nenastali normálne okolnosti.
Traduje sa taká legenda, niektorí to možno nazvú povedačka. Stalo sa to dávno, Island už dostal meno od boha ohňa a chaosu Lokiho.
Zase je tu ráno. Časť vody z malého vedra používam na očistenie svojej tváre a druhou hasím smäd.
Tieňové postavy vysokého vzrastu tancujú vôkol modrého koberca.
V miestnosti plnej mužov v plášťoch stoja vedľa seba dvaja ľudia, ktorí do kolektívu očividne nezapadajú.
„Zlatko! Prišiel ti virtuálny sen!“ Juraj si bez slova vzal obálku. Že zlatko, pomyslel si. Keď ju pred dvoma mesiacmi našiel s milencom v posteli, tak zlatkom asi nebol
Bojovná princezná práve získala všetko, na čom jej záležalo. Je pasovaná za elitného rytiera i za najvyššiu veliteľku spojených armád súčasne.
„Neverím, že som sa na toto dal.“ Denis si s nedôverou premeriaval eskalátor smerujúci dolu.
Ručičky zlatých hodiniek pomaly tikali smerom k hodine dvanástej. Ich návrat do náprsného vrecka sprevádzalo zacinkanie retiazky.
Agur si sadla na kameň blízko prameňa. Čerstvo uloveného tundrového zajaca odložila nabok, spolu s otiepkou dreva a oštepom.
V prísne stráženom komplexe sa schádzajú tí najpovolanejší. Experti na najrôznejšie zbrane.
Bohovia sú mŕtvi. Prvý zomrel boh lásky a posledný boh nádeje.
Ticho a nádherný pokoj. Ponorený do snov prehľadávam časové obdobia.
Cyprián se potil tak, že mu jednotlivé krůpěje stékaly po tváři.
'Tento job sa mi zdal bezpečný. To bol jeden z dôvodov, prečo som ho zobral. Až dodnes to boli peniaze skoro za nič. Uvádzanie klientov, tam je to, tam zase ono … Až dodnes.
Josač má pred očami niekoľko kníh. Všetky už prečítal. Nemá z nich čo získať, neovplyvní to jeho život.
Denník Fandom SK vyhlasuje prvé tohoročné kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero – jar 2024.
V roku 2410 mi Veľká Tekstáreň na planéte Drypsa udelila povolenie na vstup. S nadšením som nastúpil do Sutaru. Čakalo ma pár hodín letu.
Na trhovisku panoval obvyklý ruch Melzy. Ľudia, veľkí i malí, zveroľudia. Všehochuť.
Kalendár
Venku se zablýsklo a spustil se mrznoucí liják. Jindy bych byl rád, že tam nemusím být, ale dnes to tak nebylo. Mrtvola v křesle na to měla podobný názor. Ani nemrkla.
Zahoukala sova. Otočil jsem se a provedl ochranné znamení proti uřknutí.
Je to netvor, říkali. Nevěřila jsem tomu. A jak bych mohla, vždyť přede mnou na bělostném Pegasovi seděl princ, o jakém jsem se ani neodvažovala snít.
Bol to jeden z tých dní kedy pekné počasie vytiahne nejedny nôžky na prechádzku prírodou.
Na diaľnici E58, v blízkosti Hronskej Breznice je autobusová zastávka. Priamo na diaľnici. Unikát. Zastávka je modrej farby. Pamätá lepšie časy.
„Okamžite si uprac ten vílí prášok! Už ti to nebudem opakovať,“ napomenula mama svoju šesťročnú dcéru a pustila sa do skladania vecí.
„Neutáboríme sa tu?“ "Nevidíš ten terén okolo? Stojíš v močiari, do rána nám všetko namokne…