Ohnivé pero Q1 2009: V zábere

Pán Eckert vbiehal ľuďom do záberu. Sprvu sa mu to stávalo nezámerne. Ponáhľal sa ulicou v centre mesta na dôležitú schôdzku, vkĺzol do prázdneho priestoru pred sochou, začul „cvak“ a sklamaný šepot „máme po zábere!“. Bol by sa aj zahanbil, prípadne ponúkol finančnú rekompenzáciu za pokazenú fotografiu, veď iste nie je nič príjemné mať na obrázku namiesto siluety hradu, Dunaja či Michalskej brány človeka…

Ohnivé pero Q1 2009: Za zrkadlom

Dva páry chladných očí hľadeli bez pohnutia na seba. Dve ruky sa vystrčili a dotkli jedna druhej, identické, na chlp rovnaké. Jeho prázdny život. Jeho osamelosť. Jeho smútok. Tak moc si prial, aby to všetko patrilo tomu druhému, tomu v odraze. Namaľovať obraz, nie aby miesto neho zostarol, či umrel, ale aby na seba vzal všetku tú prázdnotu v jeho živote. Pomaly, ako rakovina mu rozožierala telo a dušu. V zrkadle sa odrá…

Ohnivé pero Q1 2009: Modrá slza

Kráčali bez slov, dlhou tichou chodbou bez okien, kým neprišli k ťažkým oceľovým dverám. „Ak vám môžem poradiť,“ zašepkal zriadenec, „ nepredlžujte to. Oslabuje sa tým odhodlanie.“ Pozrela naňho kamenným pohľadom predátora a on jej vrátil slabý, opovržlivý úsmev, doplnený nenávistný zábleskom v očiach. V tej chvíli však nenávidela ľudí viac ako boli oni kedy schopní a on to pochopil. Sklopil zrak, …

Ohnivé pero Q1 2009: Nádejná balada o smrti, láske a továrni alebo naozaj veľké finále

Volám sa Teodor, som mechanik, mám továreň, štyridsaťšesť rokov a som slobodný. Zatiaľ. Teda, niežeby som nechcel už skôr, dávno ma omrzelo dívať sa na svet cez diery ponožiek, ale nedokážem si pomôcť. Nikdy sa mi nepodarilo dotiahnuť to za prvú schôdzku. A za všetko môžu oni. Prvý prišiel v lete. Do mojej továrne, pochopiteľne. Ona nemá meno a ja ju ani nepomenujem, lebo podľa mena by ju mohli nájsť, a potom …

Ohnivé pero Q2 2008: ViaNOČNÁ mora

„Neblázni,“ povedala modroočka, „čo sa ti na nej tak páči?“ Pozeral som na malú kamennú sošku v nemom úžase. Netušil som prečo. Bola ešte hroznejšia, než texty od Noname. Vyzerala, ako keby ten, čo ju robil, vlastne nevedel, či chce vymodelovať ženu, alebo verný model Boeingu 747. Modroočka právom pochybovala o tom, prečo si ju chcem vystaviť doma na stôl. Ale blížili sa Vianoce a to bol darček, ktorý som o…

Ohnivé pero Q2 2008: Vianočný sen

Vzduchom sa niesla vianočná riekanka spolu s vábivou vôňou perníkov. Cez veľké okno s ľadovými kvetmi hľadeli na zasnežený svet dve malé deti. Odkedy sa prebudili, striedavo spievali a jedli sladké koláčiky s farebnými polevami, zapíjajúc ich mliekom. Spoločne počítali snehové chuchvalce neprestajne sa valiace z oblohy a podchvíľou opatrne otvárali okno, aby si do dlaní nabrali trochu z toho vianočného zázraku…

Ohnivé pero Q2 2008: Polovičný Santa

Do šera ponorenú miestnosť oživoval už pol hodinu len svit lesknúcich sa detských očí. Intímnosť scény náhle narušil záblesk teleportu. Dlho očakávaný hosť nemohol oneskorený príchod na vianočnú oslavu vynahradiť efektnejšie. Keď si oči opäť privykli na prítmie, deti zhromaždené okolo návštevníka začali rumázgať. Santa totiž nedorazil celý. Vyviedol som malých nešťastníkov na chodbu, a vrátil sa do mie…

Ohnivé pero Q2 2008: Premeny noci

Všetko sa začalo tou prekliatou strakou. Ako slušný úradník a čistotný občan som v osudné ráno s pôžitkom pootváral plastové okná môjho kráľovstva. Kráľovstva dokonale zoradených šanónov, archivovaných záznamov, noriem, predpisov, zoznamov a formulárov. Kľúče úhľadne zoradené na vešiačiku od najmenšieho po najväčší, šálky v dokonalom zákryte, perfektne ostrúhané ceruzy, fixy napravo, ťažidlá naľ…

Ohnivé pero Q2 2008: Trón pre kráľovnú

„Hľadá sa kráľovná, kráľovná sa hľadá!“ spievali vtáci, minuloročné lístie sa skrúcalo vo vzduchu do nápisov, trubač chripel a potom už len rozhadzoval inzeráty na brezovej kôre. „Hľadá sa kráľovná s nástupom ihneď, pracovná doba nepretržitá, plat – polovica stredne veľkého kráľovstva, farba vlasov ľubovoľná, vek: pätnásť až dvadsaťpäť rokov, znalosť cudzích jazykov sa nevyžaduje. Špeciá…

Ohnivé pero Q2 2008: Majitelia

Začalo to v deň, keď mi ohluchol telefón. Pevná linka. Chcel som zavolať do práce, že prídem neskôr, lebo sa ohlásili plynári. Mali nám prísť urobiť pravidelný odpočet a žena odišla na školenie. Počkal som teda, kým sa nabije mobil – trvalo to nezvyčajne dlho – a vysvetlil som šéfovi situáciu. „Okej, okej,“ priam som počul, ako pri slúchadle mávol ruku. Aj tak ma vnímal len na pol ucha. Plynárov som čak…

Ohnivé pero Q2 2008: Závej

Zasneženou krajinou sa kĺzali sane. Fŕkanie zapriahnutého hucula znelo tlmene a vŕzganie snehu sa neprirodzene strácalo v podvečernom tichu. Upotený furman trónil na kozlíku zabalený do kožušín, ktoré bránili chladu dostať sa mu na kožu, no nebránili prapodivnému pocitu, ktorý zvieral jeho dušu. Azda to bolo tou bezútešnou sivou oblohou, alebo tým neprirodzeným tichom, ktoré ho obklopovalo. Cítil sa vinný, akoby ho k…

Ohnivé pero Q2 2008: Ďialnica do pekla

Rock ležal na asfaltke a jeho telo sa nezvyčajne triaslo. Svetlá z reflektorov starého auta osvetľovali jeho pomleté telo. Pietro si k nemu kľakol a so záujmom pozeral na jeho potrhané svaly a ťažko sa nadvihujúci hrudník. „Asi nám toho už veľa nepovie,“ riekol Pietro. DiAngelo si pošúchal krk. „Je toho viac čo potrebujeme.“

Ohnivé pero Q2 2008: Cena za dokonalosť

Keď som bola malá, ako každé dieťa som bola raz do roka vyslaná k babke na prázdniny. A ako každé dieťa (alebo prinajmenšom skoro každé) som si vykrmovanie a koláčiky u babky užívala ako sa dalo, dokonca aj sľúbená zmrzlina na ceste z kostola stála za to, aby som tam každú nedeľu merala cestu. Viem, výchovné metódy formou sladkej odmeny nie sú moc odporúčané, za to však vysoko využívané. Boh mi to určite od…

Ohnivé pero Q2 2008: Základný inštinkt

Jemné mrholenie rozbíjalo obrazy budov odrážajúce sa v kalužiach. Unavene som kráčal po šedivých, vlhkosťou presiaknutých uliciach. V práci bola zase nuda – podpísali sme novú zmluvu na nočné stráženie objektu jednej firmy, a sprevádzal som auto prevážajúce nejaké cenné dokumenty. Zamestnanie na prvý pohľad nebezpečné, no v praxi neskutočne fádne. Automaticky som si s nostalgiou spomenul na staré časy, keď…

Ohnivé pero Q2 2008: Chuť po vlastnej krvi

Náhle ho premohla tá chuť… Chuť tak silná, že ju ešte len prednedávnom nevedel ovládať. Chuť… usmial sa, stále kráčajúc opustenou nočnou ulicou v strede Londýna… Poznal ju. To bol dôvod, prečo sa začal smiať. Smial sa, až ho to zbavilo zmyslov. Päste zovrel tak silno, až nechty rozrezali kožu a vypadlo zopár kvapiek krvi na zem.

Ohnivé pero Q2 2008: Dedičstvo

Bezpečnostné zámky na vchodových dverách sa v nepravidelných intervaloch odomykali. Postupne. Jeden za druhým. Zvuky za dverami pripomínali boj. Akoby sa niekto bránil a pritom sa snažil čo najrýchlejšie otvoriť. Skryť sa do bezpečia. Do bytu ponoreného do šera predmestia sa vrútili dve prepletené telá. Čo podľa zvukov mal byť boj, bolo v skutočnosti čosi iné.

Ohnivé pero Q2 2008: Chlapec, ktorý nemal rád mayovky

„Nemáš zvyšné papuče? Nechcem zašpiniť koberec.“ Sedí na parapete, kolíše nohami. Čižmy splývajú s tmou. Chlapec v pyžame vytreští oči, natiahne ruku. Dotkne sa obuvi, Cíti blato, vetvičky. “Vyzuj sa…počkaj, najprv prinesiem kus novín, aby si ich mal kde položiť.“ Zapne malú lampičku na stolíku, prúd svetla nasmeruje von z izby.. Otvorí dvere do kuchyne. Staré noviny sú na kraji drezu, nad košom. Ráno…

Ohnivé pero Q2 2008: V 1.1a

„Myslíš, že to zvládnu? Veď sa to nepodarilo ani našim dvom najlepším stopárom.“ Žena zahalená v zelenom plášti sa k nej otočila: „Musíme to vyskúšať. Je to naša jediná šanca, už teraz sú naše zásoby mizivé a zima ešte neukázala všetko. A popritom všetkom sú tu oni a ich nájazdy, ktoré sú čoraz častejšie a ničivejšie. Musíme nájsť prechod cez tie hory, my ho musíme nájsť a požiadať ho o pom…

Ohnivé pero Q2 2008: Príliš teplá jeseň

Toho roku – 1997 – sa zdalo, že leto neskončí. Napriek tomu, že bol koniec októbra, ulicami mesta povieval teplý vietor a na oblohe sa už najmenej dva týždne neobjavil ani biely závoj. V ten deň som mal dovolenku. Sedel som na terase na námestí, obracal medzi prstami telefón a striedavo pozeral na mladú čašníčku v obtiahnutom tričku a miznúci ohnivý kotúč medzi kopcami.

Ohnivé pero Q2 2008: Nezúfajme!

Keď som mal dvanásť, odfaklilo mi štyri prsty. Rozmliaždila ich skriňa, pod ktorou otec ukrýval obálku so slušnou finančnou hotovosťou. Potreboval som vtedy peniaze na školu a bolo nutné siahnuť na rezervy. Otec sa preto zaprel plecom, aby ťažkú dubovú konštrukciu mierne podvihol. Nemohol tušiť, že sa mu o chvíľu vyšmykne a spôsobí mi pálčivú bolesť Vopchal som prsty ľavej ruky (okrem palca) pod drevený okraj. Ch…

Ohnivé pero Q2 2008: Zabudnuté mesto

Do kartónovej krabice padla minca a z veže chrámu sa ozvali údery obrovského zvonu. Dievča ani nezdvihlo hlavu, aby videlo svojho chlebodarcu. Prichádzali stále tí istí, každý večer alebo len občas, podľa toho ako bolo napísané. Aspoň nepršalo – na poslednej strane bolo len šero a hmla a odvtedy sa toho veľa nezmenilo. O tomto meste sa už nepísalo. Autori zmizli a ľudia prestali žiť…

Ohnivé pero Q2 2008: 010010101 zvádzanie

Dnes je ten deň – dnes dokáže sebe aj iným, že tiež dokáže zvádzať krásne dievčatá. Vyjde z ulity a porazí nesmelosť, ktorá ho trápi roky. Mal dosť vysedávania osamote pred počítačom. Nudili ho už virtuálne flirty na internete. Trápila ho skutočnosť, že čas tak rýchlo uteká a on ešte nevie aké to je. Pochodoval ráznym krokom hlavnou ulicou mesta. V mysli mu pulzovala iba jediná myšlienka – Podarí sa! M…

Ohnivé pero Q2 2008: Vajce dvoch detí

„Ja som ho našiel! Je moje!“ Miron bežal dopredu, no pozeral sa dozadu. Ako malé decko… „Našli sme ho spolu. Miron! Sleduj, kam stúpaš!!“ Neskoro. Teniska priam na mieru zapadla pod koreň vyrastajúci zo zeme a zastavila rozbehnuté telo asymetrickým, neelegantným spôsobom.

Ohnivé pero Q2 2008: Stopy v piesku

Namea kráčala po púšti. Horúce slnko jej svietilo na chrbát, po spánkoch jej stekali kropaje potu a nohy sa jej od únavy zabárali do rozpáleného piesku. Napriek tomu stále napredovala, sledovala plytké šľapaje v piesku – jedinú stopu, ktorú za sebou zanechával Mitah. Kedysi bol jej najlepší priateľ. Kedysi bol najbližší človek akého mala. Kedysi pre ňu znamenal všetko. Teraz sa jej to kedysi zdalo celou večnosťou…

Ohnivé pero Q2 2008: Hlási sa Zem

„Každý si myslí, že život cestovateľa je o cestovaní,“ zahlásil do lodného denníka a zapálil si cigaretu. Práve vletel do Slnečnej sústavy; o pár minút by mal pristáť na planéte Zem. Cestoval sám. Odjakživa. A tak si zvykol zaznamenávať svoje myšlienky. Keď hovoril nahlas, mal pocit, že nie je celkom sám, že je s ním aj tichá ozvena hlasu. Pri troche fantázie a chľastu sa mu občas zdalo, že ten hlas ani n…

Ohnivé pero II - zoznam poviedok

• 38. týždeň: Ingrid Rudavská, Stretnutie – 38. týždeň: David Michal, Istrocon pod paľbou – 39. týždeň:

Sophia Fram, Unesená – 40. týždeň: Mark E. Pocha, Rozhnevaná mladá dáma – 41. týžd…

Ohnivé pero Q2 2008: Temná víla

Sedela na malej posteli v tenkej bielej nočnej košeli a kŕčovito si objímala kolená s perinou pritiahnutou pod oči. Pod jasnomodré, panickou hrôzou zväčšené oči, ktoré hľadeli na jeden jediný bod za veľkým oknom. Hľadela do tmy a pozorovala niečo, čo videla len ona, ale predsa to existovalo. Rovnako ako vzduch, ktorý dýchame, ale nevidíme. Čakalo to za oknom. Čakalo na ňu.

Ohnivé pero Q2 2008: Džhksch

So svetom to v 21. storočí išlo dolu z kopca: pohlavné choroby, psychické poruchy, ischias. Cholesterol. Zločiny, vraždy, teror, vojny. Jadrové zbrane si však veľmoci šetrili, aby sa mali pri rokovaniach za zatvorenými dverami čím oháňať. Najčastejšie skloňovaným slovom sa stala SMRŤ: Umrel, skonal, zabilo ho… Medzi pocitmi sa – paralelne so smrťou – najviac rozšírilo UTRPENIE. A to ľudst…

Ohnivé pero Q2 2008: Vevierunka

Marbhova poznámka na úvod: Dixi má dvanásť rokov a poviedku si sama ilustrovala. Kdesi ďaleko žil jeden mlynár. Mal krásnu dcéru. Jej meno bolo Vevierunka. Drobný nosík jej zdobila zlatá náušnica. Svalnaté rameno zdobila červená lebka a na odhalenom pupku mala vytetovaného svojho maznáčika, milovaného škrečka Zabijáka. Tento vypĺznutý škrečok bol známy aj ako „Zabiják všetkého, čo sa hýbe“. Vevieru…

Ohnivé pero Q2 2008: Klikař

Začalo to docela nevinně, jak už se tak člověku přicházívá. Jednoho krásného dne si vyjel můj praprapraprapra­praprapra… předek na hon. Neskolil však dvanácteráka, nechytil kance za uši ani si nepřinesl trofej medvědích pracek. Do svého hradu to vzal tryskem přes přilehlé vesnice se záhadným svitkem pergamenu, který našel na lesní mýtině. Protože však tehdy v Zemi včel číst uměl málok…