Byron stál hrdo v strede obývačky dvojizbového bungalovu a so širokým úsmevom sa zahľadel na gauč naproti.
„Idem teda, Kajka,” ozve sa z chodby nášho panelákového bytu. „Počuješ?”
Bim-bam. Bim-bam. Bim-bam. Kukučky nad kozubom odbili tri hodiny ráno. Obloha bola dokonale čierna, akoby ju zalial atrament z prevrhnutého kalamára.
Už zapadalo slnko, keď si starček cez zaprášené žalúzie všimol dvojicu svetiel. Divoko skákali zhora nadol, prudko zabočili a zmizli v blízkom lese.
Ležím spútaný a nahý na tvrdej posteli a predo mnou je muž, ktorý mi bude ubližovať. Nočná mora, ktorá sa opakuje posledných pár týždňov.
Profesor Livingstone stál na okraji obradného kruhu a zapisoval si poznámky. Vedľa neho náčelníčka majestátne pozorovala svojich poddaných.
Oči vždy vyzobávajú ako prvé. Možno je to pre nich lahôdka, akou sú pre človeka ustrice.
„Ano, ano, nevím už, co jsem snídal, nebo co je teď vlastně za rok, ale bosporskou protiofenzívu v jednašedesátým si pamatuju docela přesně,“ odpověděl rozhodně stařík.
Pozrel sa na mňa pohľadom, ktorý hovoril, že mi to nebude už viackrát opakovať.
Jednoho úterního večera se Láďa vydal na koncert do sousedního města. Moc si od toho nesliboval, jazz ho nikdy nijak nefascinoval, ovšem když už měl koupený lístek, teď z toho vycouvat nemohl.
„Ja sa ti na to môžem vieš čo,” zavrčal Zeniel. „Nehovor tak,” odpovedala Jasna jemne. A ďalej držala nebohému vojakovi nohy.
Hrdina doputoval do cieľa svojej dlhej a strastiplnej cesty. Ale pred víťazstvom, predtým než dostane vytúženú odmenu, čaká ho ešte jedna a najťažšia skúška. Veľké dobrodružstvo ešte nie je zavŕšené.
Slyšela v dálce jeho volání. Z toho, jak vyslovoval její jméno, se jí zvedal žaludek. Pokusila se pohnout, ale nedokázala to.
Agáta, ktorá bola z celej trojice najstaršia, sa nenáhlivo pozviechala: „Máte pravdu, už sa stmieva.“ Striasla zo seba sneh a uprela zrak k lesu. „Dnes je Lucie. Viete, čo sa hovorí o týchto končinách?“
Cez otvorené okno na ulicu prenikala hlasná vrava a ešte hlasnejší smiech. Jediným zdrojom svetla v tmavom byte na vrchnom poschodí vysokého paneláka bola skupina monitorov s podsvietenými klávesnicami v najrôznejších farbách.
Kalendár
„Dobré ráno, Ziri,“ odzdravil automaticky profesor, aj keď to vôbec nebolo treba. Ziri, umelá inteligencia, ktorá pred časom nahradila všetkých jeho spolupracovníkov, si na tieto veci nepotrpela.
Konečně nastala slastná temnota. Nesnesl bych se na ně dívat ani o vteřinu déle. Kéž bych tak mohl odčinit to, co nás dostalo sem, do tohohle zatraceného pekla.
Cítil, že je na prahu niečoho veľkého. Úspech je na dosah ruky, stačí sa už len načiahnuť. Vzrušene zdvihol hlavu od mikroskopu, trocha sa mu triasli ruky.
Denník Fandom SK vyhlasuje prvé tohoročné kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero – jar 2023.