Tmavou ulicou pri Kozej bráne kráčalo dievča. Prešla si rukou po štíhlom boku, akoby si skontrolovala oblečenie. No… oblečené toho veľa nemala a bola skutočne krásna.
„Máte to tu také… no, povedal by som… veľmi zaujímavé. Trocha netradičný interiér, ale páči sa mi,“ podotkol opatrne, s istou dávkou pokory v hlase Christian, aby prerušil trápne ticho.
Ty Mirku.“ Velda se tak ohlédl kolem hospody. „Co takhle podniknout nějaký výlet?“
Mladá žena tlačila s námahou kočík do mierneho kopca. Keď konečne zastavila pred vysokou bránou, spod clony na kočíku sa vyklonila blonďavá, strapatá hlava asi osemročného chlapca.
Ako to povedal Nietzsche? Keď hľadíš do priepasti, aj priepasť hľadí do teba. Do jednej takej som sa teraz zamyslene pozeral a zvažoval, či do toho ísť.
Muž si přitáhl k tělu úžeji svůj černý kabát a ruce zabořil hlouběji do kapes. Spěchajíc tiše nocí klonil hlavu k zemi. Snad proto, aby mu vločky sněhu nepadaly za límec kabátu nebo proto, aby nevnímal tolik všechny ty okolní hrůzy.
Tmu na križovatke pri Skýcove preťali svetlá auta. Za volantom sedel postarší muž. Vracal sa domov unavený po jednaniach so zákazníkmi. Boli odporní ako šmirgeľ a jemu už z nich tiekli nervy.
Denník Fandom SK vyhlasuje druhé tohoročné kolo súťaže mikropoviedok Ohnivé pero jeseň 2021.
V detských očiach pripomínal jesenný závoj ohnivý pohon raketoplánu, ktorý býval jedným z najväčších snov malého chlapca. Rád sa hral so svojím starým otcom na astronauta. Zažil s ním veľa krásnych okamihov…