 |
Dr. Gustáv Maurícius Reuss (4. 1. 1818 – 12. 1. 1861) v rokoch 1855 až 1856 napísal román Hviezdoveda alebo životopis Krutohlava, čo na Zemi, okolo Mesiaca a Slnka skúsil a čo o obežniciach, vlasaticiach, pôvode a konci sveta vedel.
Reuss bol polyhistor, venoval sa botanike, zoológii, archeológii, histórii, národopisu, astronómie, zemepisu. Stal sa prvým Hornouhorským autorom fantastiky – kozmonauta s posádkou poslal k Mesiacu ešte pred Verneho prvým románom Päť týždňov v balóne (1863). Jan Neruda napísal svoje Písně kosmické v roku 1878, Pravý výlet pana Broučka do Měsíce Svatopluka Čecha vznikol až v roku 1888 a Poslední dnové lidstva Jakuba Arbesa sa datujú do roku 1895.
Dnes prinášame prvú časť Reussovej Hviezdovedy v upravenej forme pre potešenie i poučenie súčasných čitateľov a fanúšikov fantastiky.
Predhovor
„Krutohlavom sa volal preto, lebo stále hlavou krútil. Je rodom z Mníšan, silných pliec, udatnej mysle a rozvážneho umu. Kto ho chce bližšie spoznať, nech sa mu ráči oboznámiť sa z jeho životopisom.“
Tento veľmi pamätný príbeh z Krutohlavovho životopisu vypísal Eduard Hudáčik, práve keď sa bavil vo hvezdárni na Budíne v novembri 1855.
Krutohlavov predhovor
Povznesme sa nad zemskú márnosť a nechajme všetko tu stáť v starej koľaji, aby sme vyzdvihnúc sa do výšin nebeských uzreli nový život a nový svet. Každodenne tu pozorujeme iba podvod, klam, neprávosť, zlobu a stonásobné prestupovanie desiatich Božích prikázaní. Čože nás má k takému nepriaznivému životu pútať? Vzdiaľme sa od matky Zeme a viďme nášho najbližšieho tovariša Zeme, či by sme sa tu lepšie necítili, pokojný a blahodárnejší život viesť nemohli, slovom, náš krátky čas v nevinnej tichosti a bratskej svornosti nedokončili?
Tu naši Slováci zo zeme Kanaan (Dolná zem) putujú, tam sa Nemci do rozličných krajín vysťahovávajú. Inde Angličania za vlastný zisk hrdlujú : Francúzi sú v stave pre módu sa za drevenú skalu presťahovať a prečo? Aby vo svojom egoizme pohodlnejšie žili. Prečo teda aj my, opatrnejší a vyššími myšlienkami nadchnutí, nechávajúc Zem blúdiacim a hašteriacim sa národom, nevystúpili by sme o stupeň vyššie a oddeliac sa od takéhoto egoistického zisku, neprisvojili si kraje raju podobné, lebo si prajeme pokoj, lásku a srdečnú priazeň vo všetkom bytí a žití. Aký márny je život, aký krátky! Prečo teda by sme nenechali alebo nechať nehľadeli na Zem, na ktorej so slotou, biedou potýkať sa musíme, a nehľadali by sme by sme časti Zeme vydarenejšie, ako sú tie naše, ale kraje vyššie, blahodarnejšie, nad Zem vyvýšenejšie?
Putujme ta, do končín ďalekých, a keď by sme sa v terajšom čase hneď tam aj dopraviť nemohli, uvažujme o tom, že ani nám, ani našim potomkom nie je cesta zamedzená vyskúmať teraz nepochopiteľné cesty, ako sa ta dostať, dostať sa na
MESIAC!
Ja som ten človek, ktorý vyššími myšlienkami nadchnutý, vám, ľudia! cestu kliesni, aby ste videli a nezabudli na znamenia, ktoré vám podávam. Držte sa ho pevne a tak v budúcnosti ľahko do zeme novej dostať môžete, kde vám nový svet, nový raj nastane.
Písal som to okolo Mesiaca.
Krutohlav
Ako sa Krutohlav na Mesiac chcel dostať
Krutohlav neustále rozmýšľal o tom, ako by akýsi spôsob vynájsť mohol, aby sa na Mesiac, čo aj zlomkrky dostať mohol. Tak ho preniknutého vznešenými myšlienkami mrzelo, že sa nemôže aspoň zbližša pozrieť na Mesiac. Vzal preto do ruky matematické inštrumenty a začal skúmať:
Vzdialenosť Mesiaca od Zeme
Presvedčil sa, že stredná vzdialenosť od Zeme je práve 51 812 míľ (Uhorská míľa = 8,35 km), pritom sa trochu pozastavil, lebo keď na Kráľovu hoľu putoval, veľmi sa zadychčal, a čo potom pri tisíce míľach, keď treba stále smerom hore kráčať. Spoliehajúc sa na dobré pľúca a bodré nohy, nedal sa od svojho predsavzatia tak ľahko odstrašiť. S povzdychom vzal rýchlo papier a brko do ruky a vypočítal, čo vlastne 51 812 míľ znamená.
I zistil: Keby sa ako po železnici na Mesiac mohol vydať a parný voz by za hodinu osem míľ prešiel, došiel by tam o dvestoosemdesiat dní, každý deň 24 hodín počítajúc. „Dvestosedemdesiat?“ zamrmlal Krutohlav a hlavou krútiť neprestával. „To je primnoho.“ Železnica sa mu teda zanechcela a hľadal iný spôsob a našiel:
Keby sa viezol na poštovom voze, ktorý by každý deň asi dvadsať míľ prešiel, došiel by za päť rokov na Mesiac. Znovu sa mu to znechcelo. Zarozumkoval a prišiel na lepšiu myšlienku: že len povetrím sa tam dostať môže. Prirodzene, šiel zase k papieru a peru. A zistil: Ak sa v prihotovenom balóne, ktorý by za sekundu stúpal o pätnásť stôp, do výšin nebeských k Mesiacu pustí, potom sa tam za dva roky a stosedemdesiatdeväť dní môže dostať. Cestovať v pustom povetrí a nevidieť ani stromček ani čokoľvek iné, to sa nášmu Krutohlalovovi videlo za taký dlhý čas veľmi otupné. Preto, napraviac si okuliare nad obrvy a stisnúc tabačnicu do rúk, zasmrkal – a hľa, nová myšlienka premietla cez um a mozog. Spočívala v tom, že by taký dlhý čas mohol skrátiť akýmsi zámerne vyvolaným orkánom alebo víchricou, navyše naše víchrice majú za sekundu rýchlosť aj sto stôp, takže by sa mohol na Mesiac omnoho rýchlejšie, a to za stotridsaťšesť dní. Tu Krutohlav zmeravel, až mu pero vypadlo z ruky. Napol svoju myseľ, ako by sa na Mesiac bezpečne dostal, veď Mesiac kolotajúc sa rýchlosťou Zeme okolo nej – najsamprv ide tou istou rýchlosťou ako Zem a s ňou každodenne 355 000 míľ spraví: po druhé, okrem toho ešte okolo Zeme fundží v krivolakých pohyboch a v neistej rýchlosti. A Krutohlav si spomenul ešte na to, že Mesiac kolotajúc sa od Zeme vo vzdialenosti 518 000 míľ za rok 12,333 krát sa skrútne a nikdy ten istý beh nedodrží.
Zas sa vynašiel: Že by mu možno priťahujúca moc ako Zeme našej, tak aj Mesiaca, v tom mohla robiť prekážky a ťažkosti. „Čo? Priťahujúca moc! Pletky hvezdárske a silospytné,“ skríkol Krutohlav. „Ale to nič, s Mesiacom to inak vyzerá. Keď prebŕdnem hranicu Zeme – v čo pevne verím,“ hovoril, „on ma od sebeckej Zeme odníme a do náručia svojho vďačne príjme.“
Tak sa zdalo, že Krutohlav už všetky predbežné ťažkosti prevýšil, lebo všetkých remeselníkov z celého Hrona, Muránskej doliny, ba i z Liptova, Zvolena a Šariša dal povolať, aby pracovali na ohromnom balóne, ktorý mali najprv na vrch Kohút vyviezť, odkiaľ by sa dostal na Mesiac. Nikdy toľko pracovníkov svet nevidel ! Celá Muránska dolina bola preplnená tesármi, stolármi, mlynármi, kožiarmi a bohvieakými kováčmi. Všade od Veľkej Revúcej, od Bartovej počnúc až po Revúčku, videl si ohromný sklad stromov, dosiek, pílok, toporov, šindľov, okrajníc, brvien, klincov a mnoho iného. Tu sa klopalo, kopalo, pílilo, sekalo, rezalo, lámalo, šilo, látalo, klásnilo a mnoho iného. Tam buch, tam kvik, tam hurk, tam šatbarc, akoby súdny deň mal nastať. Tu zazrel ohromné umelecky poskladané brvná, vypínajúce sa vyše Skalky, tu videl mechúre čo ohromné dutiny, tam mechy, remene, dratvy a mnoho iného. Ba ani kolomaž a čiríz nechýbal, aby aj najmenšia dierka na balóne neostala zamazaná, zakalená, zašitá, zadebnená. Tak sa hotovil onen chýrečný balón, na ktorom tisíce remeselníkov pracovali, na ktorom Krutohlav túto sebeckú Zem chcel zanechať, aby sa do blažených končín Mesiaca presťahovať mohol.
Koniec prvej časti.
Upravil: Vlado Srpoň