 |
Vo dverách sa objavila tmavá postava, tvár mala orámovanú kapucňou.
„Boh s tebou,“ pozdravila.
Sediaci si mlčky premeral nezvaného hosťa svojim božským okom.
„Vždy máš problém ako ma pozdraviť?“ riekol návštevník. „Povedz len, ako ma nerád vidíš. Pravda je najcennejšia, nemyslíš?“ sadol si oproti hostiteľovi. Ten na znak súhlasu sklopil zrak.
„Pripravený?“ spýtal sa diabol.
Súper pritakal. Do rúk zobral kocku a hodil ňou.
„Blahoželám. Práve si zachránil dve duše,“ oznámil antikrist, len čo sa hracia kocka zastavila na čísle dva. Zdvihol kocku a dlho si ju len tak pohadzoval z jednej ruky do druhej. Potom ňou vrhol.
„Traja dnes spoznajú pravdu,“ povedal, keď sa kocka zastavila.
„Dokedy budeme hrať túto hru?“
„Taká bola dohoda. Nerád spomínaš, čo? Príroda je mocnejšia ako tvorčekovia, ktorých si si vymyslel. Predchádzala im, tak ako ja. Odjakživa patrila iba mne,“ na moment sa odmlčal. „Za tú otázku zošlem na zem peklo.“
Zem sa zachvela a zaznel strašný krik. Boh vrhol po diablovi rozzúrený pohľad.
„Si na rade,“ vyzval ho súper.
Boh nazlostene hodil kockou. Zastavila sa na jednotke.
„Jedného z tých, čo si práve zahubil, môžeš zachrániť. Kto to bude?“ čert tľoskol spokojne jazykom.
„Ty to rozhodne nebudeš. Si zatratený.“
„Nepotrebujem tvoju pomoc. Mňa netreba ochraňovať, ale čo teba? Príroda bez ľudí vydrží, ale figúrky? Kedy dostaneš domov ďalšieho panáčika? Zatiaľ sa ti to podarilo len jedinýkrát. Len raz si bol na Zemi. Mal si možnosť obhájiť sa. Podarilo sa ti to?“
„Nemám náladu sa hádať.“
„Zachráň jedného človeka, ktorý v teba skutočne verí, a naša hra sa skončí.“
Nato sa rozplynul. Boh sa zadíval na stáročia rozohranú hru. Každá figúrka znamenala roky čakania.
Prešli ďalšie tri storočia.
„Boh s tebou,“ pozdravil Antikrist a sadol si ku hre. „Nerád ma vidíš?“
Nečakal na odpoveď, uchopil kocku a hodil ju pred seba. Keď Boh zbadal číslo, v momente zbledol. Diabol sa blížil k domčeku. Hodil kocku ešte raz. „Jednotka!“
Ďalších sedem životov pre súpera. Boh nad nimi nemal žiadnu moc. Načiahol sa za kockou.
„Šesť, a jedna. Remíza,“ zaradoval sa o chvíľu.
Šesto jeden rokov budú ľudia v bezpečí.
Lenže šesto jeden rokov uplynulo ako jeden deň. Bol január 1889, kedy satanáš prišiel opäť.
„Začínaš,“ oznámil. „Dvaja,“ podotkol bez záujmu, keď sa kocka prestala kotúľať.
Potom bol na rade on. Hračka sa zastavila na čísle päť. Druhá figúrka skončila v domčeku. Boh k nemu zdvihol oči. Boli prázdne ako najhlbšia diera. Výraz na tvári neprezrádzal vôbec nič.
„Kto si a čo vlastne chceš?“ spýtal sa.
„Premýšľaš, čo sa stane, ak sa mi podarí dostať domov všetky figúrky?“ ignoroval jeho otázku. „Zanikneš, a s tebou aj svet na Zemi. Je to hra. Človeče, nehnevaj sa!“ uškrnul sa a prepadol sa do tmy.
To bolo zatiaľ naposledy, kedy ho Boh videl. Môže trvať stáročia kým sa znova ukáže.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.