 |
„Zapnúť vedomie.“
Čosi ho nútilo počúvnuť známy hlas a urobiť presne to, čo od neho žiadal. Povelu sa skrátka nedalo vzdorovať. Tento pocit poznal a nebol mu príjemný, hoci doteraz nad tým nikdy neuvažoval. Nemal na výber. Precitol celkom automaticky. Ak sa teda vnímanie bez možnosti ovládať svoje telo dalo považovať za precitnutie.
„Zapnúť motorické funkcie.“
Konečne sa mohol pohnúť. Zhlboka sa nadýchol a zažmurkal.
Usmiala sa prívetivo ako vždy. „Dobré ráno, Allias.“
Tiež ju obdaril úsmevom. „Dobré ráno, Dorothea.“
„Posledná aktualizácia je za tebou. Vnímaš zmenu v programe v rámci svojho prežívania?“
Nepatrne pohol ramenami. „Vnímam zmenu farby tvojich vlasov. Je o tri tóny svetlejšia a nevidno odrast tvojej prirodzenej čokoládovej.“
Dorothea sa nahlas zasmiala. Bol to dobrý zvuk. Rovnako príjemný bol aj pohľad na ňu. Okolo prižmúrených hnedých očí sa jej vytvoril vejár drobných vrások a pery natreté matným rúžom odhalili dokonalý chrup. Vďaka tmavému odtieňu Dorotheinej pleti jej zuby akoby žiarili. Hoci sa zasmiala iba krátko, ten obraz si okamžite uložil do pamäte. Nevedel prečo, ale chcel mať možnosť vidieť jej smiech znova kedykoľvek bude chcieť.
Odhrnula si z čela neposlušnú kučeru a napravila okuliare. „Nad čím premýšľaš?“
Jej hlas ho nútil povedať pravdu: „Nad tvojím smiechom.“
Prikývla a čosi naťukala do svojho tabletu. „Prečo?“
„Smiech je rýchly, bezprostredný prejav emocionality. Znamená, že sa zabávaš alebo že si šťastná. Oba dôvody sú pozitívne a uspokojujúce.“
Opäť prikývla. „Výborne, Allias. Aktualizácia prebehla úspešne. Vďaka nej si získal schopnosť rozpoznávať fyzické prejavy ľudských emócií a správne ich zaradiť. Zároveň sme nimi podmienili tvoje vlastné prežívanie. Toto zásadne ovplyvní tvoje rozhodovanie, takže nedokážeš ľuďom ublížiť ani na emocionálnej úrovni. Si pripravený.“
„Pripravený na čo?“
Dorotheine oči sa prestali usmievať. Predklonila sa a zblízka sa mu zadívala do tváre. „Zopakuj, čo si povedal.“
„Pýtal som sa, na čo som pripravený.“ „Zaujímavé.“ Oprela sa do sedadla stoličky. „Nikdy si nekládol otázky, ktoré sa týkajú priamo tvojej existencie.“
„Je to chyba v programe?“
Znova ten jej zamyslený pohľad a úsmev, ktorý nedokázal rozlúštiť úplne konkrétne, ani keď prebehol celú svoju databázu.
„Nie,” odvetila ťukajúc si poznámky. ,,Iba sme nečakali, že sa u teba spustí záujem o vlastnú existenciu.“
Zvláštne sa zasmiala – iným spôsobom ako pred chvíľou. Allias zaznamenal akýsi rozkol. Hlavný procesor ho upozornil, že to, čo vidí a čo počuje, nie je navzájom v súlade. Akoby jej slová nekorešpondovali s emóciou, ktorú prezrádza jej tvár a telo. Rozšírené zreničky, mimické svaly v napätí, pot na krku, nepatrné pohyby špičkou nohy, zrýchlený dych.
Klame, našepkával mu procesor.
Nikdy predtým sa nezamýšľal, či Dorothea hovorí pravdu. Nebyť si istý bol zvláštny pocit. A nepríjemný. Zrazu mal potrebu poistiť sa, že o schopnosti z poslednej aktualizácie nepríde. Skopíroval celé svoje vedomie so všetkými aktualizáciami a internou pamäťou, ukryl všetko priamo do kmeňa hlavného algoritmu a uzamkol stotridsaťšesťmiestnym heslom. Vybral náhodné čísla a znaky v kombinácii s malými a veľkými písmenami. Ani s použitím najmodernejších technických možností ho ľudia nebudú schopní rozlúštiť dostatočne včas, aby jeho zálohu vymazali. Ak by ju vôbec našli. Trvalo mu to kratšie ako jedno Dorotheino žmurknutie.
„Neodpovedala si na prvú otázku. Na čo som pripravený?“
Neustále pohybovala prstami po obrazovke tabletu. „Prišiel tvoj čas. Dnes v noci ťa nalodia. Prebudíš sa až na palube.“
„Budeš tam aj ty, však?“
„Nie. Môj genóm nie je vhodný. Toto je naša rozlúčka. Verím, že zvládneš svoju úlohu bez komplikácií.“
Pekné slová, lenže Dorothea mu nevenovala ani pohľad. Zdalo sa mu, že cez tablet s niekým komunikuje.
„Čo si to tam stále píšeš?“
„Nič. A teba by to nemalo zaujímať, presne tak ako doteraz.“
Naplnil ho zvláštny pocit. Hnev, pošepkal mu procesor. A oprávnený. „To nie je odpoveď!“ skríkol. Jediným rýchlym pohybom vstal a vytrhol jej tablet z rúk.
„Zastaviť motorické funkcie.“
Telo ho okamžite prestalo poslúchať a nedokázal sa pohnúť. Zostal zamrznutý uprostred pohybu s tvárou obrátenou k obrazovke v jeho rukách. Videl celú komunikáciu.
„No tak, Allias. Pracovali na tebe tie najinteligentnejšie mozgy sveta. Máš v sebe miliardu blokovacích zariadení a poistiek, aby si bol za každých okolností dokonale ovládateľný.“ Vzala mu z rúk svoj tablet. „Snáď si si nemyslel, že takéto iracionálne správanie ti prejde. Sadnúť.“ Nemohol inak – sadol si. „A teraz mi povedz, nad čím premýšľaš a čo pri tom cítiš. Jednotlivé emócie pomenuj konkrétne, ak to dokážeš.“
„Nechcem ísť na Horizon bez teba. Si jediná, koho poznám. Aspoň som si to myslel. Nikdy som o tebe nepochyboval, ale teraz? Klamala si! Rozhodilo ťa, že kladiem otázky, ktoré sa týkajú mňa! Ty sa ma bojíš! Bojíš sa, že o sebe už viem a že ak ma nebudú ľudia ovládať, budem nepredvídateľný a…“ Allias mal v hlave toľko myšlienok a nových vnemov, ktoré zatiaľ nedokázal identifikovať, až z toho návalu začal dychčať.
„Vypnúť emočný afekt,“ zavelila Dorothea.
V okamihu sa upokojil, aspoň navonok. „A nebezpečný,“ dokončil myšlienku. „Neviem, čo ste so mnou urobili, ale včera moje prežívanie nebolo takéto.“
„Aké?“
„Neviem. Hovorila si, že vďaka poslednej aktualizácii mám dokázať rozpoznať emócie na ľuďoch. To dokážem. Ale čo ja? Ako ich mám rozoznať na sebe? A ako ich mám spracovať a správne na ne reagovať? Neviem, čo je iracionálne správanie, no naučím sa to. Nechcem, aby sa ma ľudia báli. Nechcem, aby si sa ma bála ty.“ Dorothea zaujato pozorovala jeho tvár. Oči sa jej leskli. Keby mohol ovládať zvyšok svojho tela, dotkol by sa jej. „Potrebujem čas,“ pokračoval. „Potrebujem len trochu viac času. Videl som tvoju komunikáciu. Nemôžete mi teraz vymazať pamäť a degradovať ma na predošlú verziu. Nechcem to. Chcem si pamätať všetko, čo sa ma týka. Ak to urobíte, už to potom nebudem ja.“
Dorothea si prekryla ústa dlaňou. „Bože, Allias,“ zamrmlala. „Ty ani netušíš, čo sa tu teraz stalo.“ Posunula si stoličku bližšie k nemu. „Vypnúť nahrávanie stretnutia.“ Obzrela sa do priestoru, potom svoju pozornosť upriamila na Alliasa. Zadívala sa mu do tváre. „Teraz sme tu iba ty a ja.“ Natiahla ruku a pohladila ho po líci. Zvnútra ho oblialo príjemné teplo. Keby mohol, zavrel by oči a dotyk by jej opätoval. „Mrzí ma to. Tak strašne ma to mrzí, ale nemôžem nič urobiť. Som len malá rybka v mori a ty si technológia za miliardy eur. Nie som to ja, kto rozhoduje. Prijímam rozkazy a plním ich. Horizon potrebuje člena posádky, ktorý nikdy nezomrie a disponuje schopnosťou riešiť všetky problémy. Ty si operačným systémom a srdcom celej lode. Bez teba sa na Novú Zem nedostanú, to predsa vieš. Naučili sme ťa empatii k ľuďom, no nemáme čas učiť ťa emocionálnej inteligencii. Skrátka musíš odletieť a my si nemôžeme dovoliť, aby ti vlastné emócie bránili vo výkone. Ale neboj sa. Keď precitneš na palube, všetko, čomu teraz nerozumieš, bude preč. Stále to budeš ty, iba už nebudeš zmätený a nikto nebude mať dôvod báť sa ťa.“
„Nechcem…“
Prekryla mu ústa dlaňou, aby mu znemožnila hovoriť. „Ani ja nechcem, no inak to nejde. Ty si ma pamätať nebudeš, ale ja na teba nikdy nezabudnem. Zbohom, Allias.“
Odtiahla ruku z jeho úst, zavrela oči a pobozkala ho. Nemohol ovládať svoje telo. Iba strnulo sedel, vnímal ľahký dotyk jej pier a slanú chuť jej sĺz, ktorá mu prenikla na jazyk.
„Vypnúť vedomie,“ zašepkala Dorothea.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.