 |
„Zdravím, pán Juraj,” služobník Aladár sa hlboko uklonil. „Samotné jeho veličenstvo, spravodlivý arcimág, najvyšší vládca kontinentu, si prišiel osobne vyzdvihnúť zákazku, ktorú ste od neho obdržali. Dúfam, že to máte už prichystané.”
Mačka otvorila oko a z pelechu zažmúrila na drevený pult, za ktorým stál starý tesár Juraj s mladým učňom.
„Samozrejme,” zahabkal Juraj a buchol do syna. Mladík zmizol v prítmí dielne. „A, že som taký smelý, kdeže je jeho prirodzené urodzenie?”
Dvaja rytieri magického rádu sa nervózne obzerali jeden po druhom. Iba služobník Aladár sa vystrel a zdvihol obočie.
„Jeho arcimágovstvo odpočíva v koči.”
„Aha,” prikývol Juraj, „tá jeho povestná siesta.”
„Kdeže!” zdvihol prst Aladár. „Jeho urodzené vladárstvo len naberá sily, aby mohlo poobede zhliadnuť popravu. A potom sa uložiť na pravidelnú siestu o piatej.”
Juraj preglgol. Z dielne doliehalo ťažké vzdychanie a buchot drevených hranolov. Mačku to vyrušilo z doobedného odpočinku. Zamňaukala niečo v zmysle „bodaj by vám v podpazuší sídlilo tisíc múch“ a zhodila z poličky drevený kalich.
„Ospravedlňujem sa,“ sklopil Juraj zrak. „Nechcel som sa dotknúť samotného veličenstva Samsona.”
„Samsona?!” vypol hruď Aladár. „Dobre viete, ako sám seba najvyšší arcimág nazýva!”
Juraj sa zhlboka nadýchol.
„Šamšon,” capol ho Aladár po pleci. Útulný obchodík vyplnil hurónsky smiech. Jeden rytier stál na nohách len vďaka tomu, že sa držal halapartne. Druhému strážcovi úplne zmizli pery, ako do nich udatne hrýzol. Juraj sa od smiechu natriasal ako skúsená deva v nevestinci. Aladár trieskal päsťou do pultu. Mačka sa postavila a zasyčala na arcimágove služobníctvo.
„Šamšon šiedmy, velišenštvo aršimág,“ šušlal cez slzy Aladár.
„Pošor, nech neodpošíva dlho, aby štihol popravu,“ štuchal Juraj prstom do služobníka. Mačka si labkami zakryla uši. Mladík s hrmotom poskladal niekoľko čerstvých šibeníc pred pult. Jeden rytier sa s hrmotom poskladal na zem. Mačka by sa najradšej teleportovala niekam, kde by bol výrazne menší výskyt takých neskonalých hovád. Lenže nemala dostatok many.
„A… a viete,“ nadýchol sa Aladár. „Viete, čo povedal, keď sme odchádzali od bylinkárky?“
Juraj zakrútil hlavou.
„Nevyšerá tá Švetošlava akáši šmutná?“
Salva rehotu spôsobovala mačke bolesť. Rytier bez pier sa neudržal a rozkrochkal sa smiechom. Mladík položil ďalšie drevené stĺpy na zem a zafučal.
„Čo je to?“ utrel si Aladár slzy a ukázal na hromadu šibeníc.
„Vaša zákazka, šesť šibeničných stĺpov,“ dochechtal sa Juraj.
„Čože? Kto vám kázal spraviť ich šesť?!“
„No, veď… arcimág,“ jachtal Juraj.
„Čo to trepete, vy zabrýzganá miazga!” zahučal Aladár. „Neklamte, inak vás teleportujem do mestskej žumpy.“
Juraj sa otočil na mačku a zakloktal v univerzálnom zvieracom jazyku. Mačka prekliala ľudskú rasu a skočila na pult. Vybrala z debničky krištáľovú guľu a s frflavým mňaukaním ju dostrkala pred Juraja.
„Pozrite, pustím vám nahrávku,“ pohladil Tesár magickú guľu. Zavlnila sa v nej postava malého, zato bohato obloženého panovníka.
„Tešár, pošúvaj ma šem: chšem dať špraviť šibeniče, ale ším škôr. Uf… nutne potrebujem šieštu.“
Nahrávka sa rozplynula a Juraj sa usmial na Aladára.
„Vy zakrnelé prirodzenie!“ pľul služobník. „Nie šiestu. Jeho veličenstvo myslelo, že nutne potrebuje siestu. Po takej náročnej činnosti, ako je objednávanie zákaziek, si vždy musí schrupnúť.“
Juraj vypleštil na služobníka oči. Rytieri sa vysiakali do vreckoviek a dali sa do pozoru. Mačka sa odobrala k miske s modrastým mliekom. Aladár si pošúchal bradu.
„No nič. To máme Slavibora, Sigfrídu a Saturnína,“ počítal služobník. „To sú traja odsúdení. Môžeme tam prihodiť aj starú Svetoslavu, divne na mňa gánila. Ešte treba dvoch.“
Pozrel sa na starého tesára a luskol.
„No samozrejme. Tesár Juraj, odsudzujem vás za hanobenie mena nášho veličenstva arcimága Šamšo… teda arcimága Samsona Siedmeho. Budete prioritne popravený dnes pred piatou. A zoberte aj mladého, nech to vychádza do počtu.“
Mačka už znova sedela na poličke. Sledovala, ako dvojica ozbrojencov bojovala s remeselníkmi. Aladár kričal, aby si dávali pozor, pre prípad, že by u rytierov absentoval pud sebazáchovy a netušili by, že si majú dávať pozor. Mačka si zakrývala uši, no boj neustával. Zasyčala a vyskočila na zadné. Vypustila zo seba prastarý mňaukot a zamávala labkami. V obchodíku bolo ticho. Iba zvírený prach pomaly dosadal na podlahu. O pár kilometrov ďalej v mestskej žumpe sa kúpalo päť mužov. Mačka si ustlala pelech a pokojne zapriadla.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.