 |
Zase je tu ráno. Časť vody z malého vedra používam na očistenie svojej tváre a druhou hasím smäd. Berny sa na mňa pozerá tými svojimi očami. Čo chce? Prechádzku! Ale samozrejme! Kontrolujem mu kopytá a s veľkým hrebeňom sa púšťam do jeho krásnej srsti. Vždy sa vracia, netreba ho zamykať či zatvárať. Berny vie, že tu je jeho miesto a je tu v bezpečí. Jednorožcov je už skutočne málo.
Po krátkom obede sa môžem pozerať na to, ako sa pasie. Len tak. Nerobí žiadne zázraky a jedáva úplne obyčajnú trávu. Nestarám sa len o Bernyho, ale aj o úplne obyčajné kone. Dobre spolu vychádzajú a prisahala by som, že niekedy na tie kone dáva lepší pozor ako ja. Však som si ho aj trochu vycvičila. Vie ich svojim rohom zatvoriť do ohrady. Šikovný Berny.
Viem, že moje meno skoro nikto nepozná a ja som vlastne rada. Nemám rada davy ľudí. Starám sa o kone a o Bernyho a za to mám cez ostatných všetko čo chcem. Syr, občas klobásy, tmavý a tvrdý ale veľmi chutný chlieb. Cez víkend mi donesú rybu. Škoda, že ich neznášam. Viem, že sú zdravé, ale jednoducho ryby ani rybí tuk nemám rada.
Znovu je sobota. Rybu mi ale nesie niekto iný. Nepoznám toho muža. Vyzerá neohrabane, priam až podozrivo. Idem k nemu a divím sa, že na priateľský pozdrav nereaguje. Namiesto toho cítim ohromnú bolesť pri srdci. Padám a nedokážem ani žmurknúť.
Zase je tu ráno. Časť vody z malého vedra používam na očistenie svojej tváre a druhou hasím smäd. Berny sa na mňa pozerá tými svojimi očami. Čo chce? Prechádzku! Ale samozrejme! Pri kontrole kopýt si všímam, že všetko je zvláštne rovnaké. Nie rovnaké, ako každý iný deň, ale nejako inak. Neviem si to vysvetliť. Beriem hrebeň a prečesávam Bernyho.
Všímam si, ako vyráža na pastvu rovnakou cestou i rovnakou rýchlosťou. Uvažujem, čo sa včera vlastne stalo. A čo to vlastne bolo? Bol to včerajšok? Alebo to bol nejaký sen? Niečo sa mi zdá? Ide na mňa choroba?
Stretávam toho nového človeka. Nezdravím sa mu. Ani on mne. Po chvíli cítim bolesť. Trochu inak, však som bola od neho viac vzdialená, ale má dlhšie nohy ako ja. Lepšie si všímam, že za opaskom, ale z druhej strany, mal malú dýku. Mrazí ma, ale je neskoro.
Zase je tu ráno. Časť vody z malého vedra používam na očistenie svojej tváre a druhou hasím smäd. Neveriacky hľadím na Bernyho. Prihováram sa mu. Nič proti koňom, ale kone neprikyvujú tak často ako jednorožec, keď sa s ním rozprávam. Nevyjde z neho žiadny hlások, ktorý by sa dal priblížiť tomu ľudskému, ale som presvedčená, že mi rozumie.
Nejdem von. Dnes nie. Namiesto toho ostávam vo vnútri a bojazlivo sa pozerám, či sa niečo alebo niekto nepribližuje. A približuje. To je on! inštinktívne vybieham, ale ako vidí môj beh, zrýchľuje. Utekám čo len dokážem, ale nemám šancu. Padám k zemi v urputných bolestiach.
Zase je tu ráno. Časť vody z malého vedra používam na očistenie svojej tváre a druhou hasím smäd. Upadám do depresie. Nikam nejdem. Ostávam. Okolitý svet prestáva existovať. Po dlhom čase prichádza muž a ja len čakám na koniec.
Zase je tu ráno. Časť vody z malého vedra používam na očistenie svojej tváre a druhou hasím smäd. To je všetko. Čakám na koniec. Koniec prichádza.
Zase je tu ráno. Časť vody z malého vedra používam na očistenie svojej tváre a druhou hasím smäd. Cítim smútok, hnev, extrémnu chuť žiť a bojovať. Dnes žiadne hrebene. Žiadam Bernyho nie o prechádzku, ale o cval. Rýchly cval opačným smerom. On sa ale zháčil. Obracia sa a ide tak rýchlo, ako som ho ešte nikdy nevidela cválať. Len čo nájde toho muža, pustí sa na neho a rýchlo ho zneškodní. Pýtam sa toho muža, kto je. Neodpovedá. Berny ho doriadil. Následne ma Berny doniesol domov a ja som len ležala, až do rána.
Zase je tu ráno. Vedro je prázdne. Večer som ho nenaplnila. Vonku je víchrica a kone erdžia oveľa viac ako včera. S nádejou sa pozerám na Bernyho a on prikyvuje. Kúzlo. Možno chcem počuť, že ma má rád a že našiel bizarný spôsob, ako ma ochrániť, ale jednoduché prikyvovanie jeho hlavou mi viac ako len stačí.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.