Ohnivé pero - jar 2024: Náklad

ohnive pero

Kapitán chcel začať pracovnú zmenu pozitívne. Napríklad vetou: „Pán plukovník, čo hovoríte na včerajší Valábikov tanec v Let's Dance?“. Namiesto toho však musel bez klopania vtrhnúť do veliteľského centra a zvolať: „UFO letí na Pezinok!“

„Čo?“ otočil sa plukovník.

„Neidentifikovaný…“

„Viem, čo je UFO. Čo k tomu máte viac?“

Kapitán mu podal tablet a utrel si pot. Plukovníkove husté obočie, ktoré sa dalo už skôr nazvať účesom, sa zvraštilo.

„Už to pristáva? Jak to, že sme to zaznamenali až v atmosfére? Je to veľké jak škodovka!“

Kapitán sa nadýchol a pokúšal sa nájsť vhodné výhovorky. Po chvíli z neho vypadlo len dlhé „ä“.

„Prichystajte vozidlo!“ zavelil plukovník. „Musíme sa tam dostať skôr, než sa s tým konfrontuje nejaký sedlák.“


„Mária Božia, ako to môže niekto tak zapchať?“

Robo na ženu mávol rukou a skroloval v komentároch pod Harabinovým najnovším videom. Hľadal svoj príspevok, aby skontroloval počet lajkov. Stále iba dva, z toho jeden od neho samotného.

„Ako tomu môžu nechápať?“ zahundral a začal si šúchať malíček, ktorý mu od neustáleho stláčania SHIFTu stŕpol.

„A nerieši to. On to proste nerieši!“ doliehal vyčítavý ženský hlas z kúpeľne. „Keby si aspoň poriadny zvon kúpil! Nie, aj upchatý hajzel musím riešiť ja.“

Robo nemal čas zapodievať sa takou podradnou úlohou. On riešil, lenže oveľa dôležitejšie veci na tejto planéte. Vo vesmíre, opravil sa.

Dokončil odpoveď na komentár, ktorý spájal Korčoka s americkým pasom. Všetky tie konšpirácie – Covid, vojna, infekčné striekačky na pumpách – Robo nimi opovrhoval. On vedel, že je za tým viac. Žiadne západné mocnosti, ktoré chcú ovládnuť svet.

„Mimozemské mocnosti,“ odpovedal vlastným myšlienkam a rovno to dopísal. Pred stlačením enteru sa obrazovka vypla. Aj svetlo v dome.

„No nádhera. Že si zabudol zaplatiť účty?“

Robo vedel, že tentoraz to bude iný problém. Rozhodol sa ho vyriešiť tak ako väčšinu svojich problémov. Hrdinsky vzal cigarety a vydal sa na verandu.

Zapálil si a pri pohľade na nočnú oblohu začal uvažovať. Potreboval chlapom v práci poskytnúť uveriteľnú odpoveď na otázky typu: „No čo, kde máš tých svojich ufónov, čo?“ Zajtra musel reagovať lepšie ako vetou *„Neber mi môj názor, ani ja ti neberem tvoj.*“

Zažmúril na jednu z hviezd. Akoby sa zväčšovala. Možno preto, lebo sú to v skutočnosti oni, pomyslel si. Zabudol si odklepať popol. Naozaj sa zväčšovala. Ohnivá guľa mierila priamo na osamotený dom na konci Pezinka. Cigareta mu popálila prsty.

„Čo to tak hučí Robo. Počuješ ma? Čo je to zasa za bordel?“

Robo nedokázal odpovedať. Guľa dosiahla veľkosť zhruba jednej škodovky a zaborila sa do bahnistej lúky. Prešla niekoľko metrov a zaparkovala vedľa verandy. Motory sa vypli a poklop na guľatej lodi zasyčal.


„Kde je?“ Plukovník pricapil široký nos na predné sklo.

„Podľa radaru dosadol na zem. Nechcete rozsvietiť svetlá, plukovník?“

„A odhaliť našu pozíciu? Radšej prichystajte zbrane.“

Kapitán sa chytil palubovky. Plukovník zatrúbil a osobný automobil pred nimi sa radšej pratal z cesty.

„Ja len, pán plukovník, ak sme chceli byť nenápadní, nemali sme zobrať menšie vozidlo?“

Plukovník si v duchu odpľul a strhol volant. Hummer zahrabal kolesami v bahnistej pôde a hnal sa na koniec Pezinka.


Robo sa nadýchol, akoby sa mal práve ponoriť do vody. Aj keď cítil, že sa skôr ponára do riadnych sračiek. Z vesmírnej lode vystúpila rôsolovitá hmota. Preliala sa cez okraj a dosadla na zem. Začala sa preskupovať do tvaru, ktorý by v národnej galérii vystavovali pod názvom „vnútorný boj nepozná víťazov“. Z hnedého tela vyšli dve chápadlá, ktoré držali v rukách zbraň s troma hlavňami. Na chrbte sa objavil pulzujúci vak. Ďalšie chápadlo sa vynorilo z časti tela, pre ktoré ľudstvo ešte nevymyslelo názov, a držalo v ruke malý obdĺžnik. Z hlavy vystúpilo sedem očí a rýchlo našli roztraseného Roba.

„DHÁM AYDE'SSTÁK NÁKLAD!“

Robo zdvihol ruku na pozdrav. „Ayde'ssták čo?“

Mimozemšťan sa pozrel na obdĺžnik, potom na Roba, a čľapotavo si odfunel.

„NÁKLAD!“ zadunel a nabil pušku. Teda, ak sa puška nabíjala oliznutím zásobníka.

„Náklad?“ zašepkal Robo a vtedy mu to došlo. Oni prišli! A doniesli náklad. “Náklad,“ zopakoval a zreničky sa mu rozšírili. „Bombu? Chcete náš zničiť, ty hovädo?“

Vystrel sa. Ešte nevedel ako, ale bol si istý, že iba on môže zachrániť zem. Preto prileteli k nemu – bol pre nich najväčšou hrozbou. Keby mal mobil, hneď by ho odfotil. To by chlapom v práci vyrazilo dych.

„S kým sa bavíš?“ vybehla von Robova žena s opoužívaným zvonom a skríkla.

Mimozemšťan na ňu namieril a nervózne sa zavlnil. „NÁKLAD! VÝBUCH!“

Žena prestala kričať a chytila záchodový zvon do oboch rúk, prichystaná brániť ľudstvo. Mimozemšťan sa začal plaziť k Robovi.

„Vráť sa, odkiaľ si došiel,“ hučal Robo. „Žiadnu bombu tu nebudeš hádzať. Počuješ? My sme tu doma!“

Mimozemšťan nadšene poskočil. Nadšene a zároveň nervózne. Vak na chrbte sa mu nadúval ako hrudný kôš bývalého nie príliš úspešného hokejistu pri tanci. Mimozemšťan konečne začul slovo, ktorému rozumel. TU’DOMA. Správne sa to malo vyslovovať s dlhým „T“, ale to neriešil. Mal oveľa naliehavejšie priority. Doplazil sa k verande a niekoľko jeho očí sledovalo obrazovku obdĺžnika. Prístroj sa snažil preložiť vetu „Dohliadnite na moje vozidlo”. Tušil, že to nemá cenu. Prekladač by mu aj tak vyhodil niečo v štýle „Stráž, moje vznášadlo je plné úhorov“.

„STRÁŽ!“ prečítal jediné slovo, ktorým si bol ako tak istý.

„Na stráž!“ odzdravil Robo automaticky. Mimozemšťan mu vrazil zbraň do rúk, štvrtým chápadlom ukázal na vesmírnu loď a piatym ho poklepal po ramene.

„STRÁŽ!“ zahučal o poznanie radostnejšie a vrhol sa do dverí.

„Č-čo je to?“ žena si tlačila zvon na hruď a potom už len ticho počúvala, ako sa mimozemšťan pokúša spláchnuť.


„Ako ste to mohli stratiť?“

„Neviem, pán plukovník. Podľa radaru by mal byť priamo pred…“ kapitánove slová prehlušilo škrípanie plechov. Hummer vrazil do vesmírnej lode a pretočil sa na bok. Náprava skončila v bahne, kapitán pár metrov pred zdevastovým vozidlom. Plukovníka zachránili jeho osobné, roky pestované airbagy. Vyštveral sa z auta a zvalil sa do blata. Zdvihol obočie na prekvapený výraz akéhosi sedláka na verande.

**

Mimozemšťan dokončil potrebu a jeho prekladač sa konečne aktualizoval. Prehodil si prázdny vak a ľahkým plazom sa presunul na verandu.

„OSPRAVEDLŇUJEM SA ZA NEPRÍJEMNOSTI! PONÁHĽAM SA, TOTO BY VÁM MOHLO POMÔCŤ!“ zadunel a podal Robovi najnovší mechanický zvon NESS’ER 3000.

„ANI NEVIETE, AKÁ JE TO ÚĽAVA! TRISTOSEDEM ROKOV! POSLEDNÉ DVA ROKY SOM TO SKORO NEDAL…“ zastavil sa pri pohľade na skrivenú korbu vesmírnej lode a zničeného Hummera kúsok za ňou. Otočil sa na Roba. Zo siedmych mimozemšťanových očí dve zažmurkali, tri sa zamračili a dve sa ani nepohli, pretože tie boli náhradné.

Robo preglgol.

„SI MAL STRÁŽIŤ!“ zachrchľal mimozemšťan a opovržlivo si odpľul. Vytrhol Robovi z rúk zbraň. Aj zvon. Odfotil si narazenú korbu a nastúpil. Poklop sa uzavrel a z vnútra bolo počuť klepanie do klávesnice. V intergalaktickej sociálnej sieti pribudlo planéte Zem negatívne hodnotenie.

Plukovník sa pozviechal.

„V mene zákona ste viazaný mlčanlivosťou,“ ukázal prstom na Roba. „Sa opovážte o tom ceknúť! Keď už, tak to na nás zaútočilo prvé. Jasné?“


Robo vytiahol cigaretu a postavil sa do vyhradeného priestoru pre fajčiarov.

„No čo, Robko. Zasa žiaden ufón, čo?“

Robo mávol rukou na vysmiatych kolegov. Nešlo o to, že by sa bál porušiť zmluvu o mlčaní, ktorú bol donútený podpísať. Pravdu predsa nemôžu umlčať! Len jednoducho netušil, ako má včerajšie udalosti zakomponovať do svojej teórie.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

19. februára
Matej Tuniak Lipták