 |
„Neverím, že som sa na toto dal.“ Denis si s nedôverou premeriaval eskalátor smerujúci dolu.
„Blázniš? Kde inde by si sa k tomu dostal? Buď mi vďačný, kamarát!“ nadchýnal sa Ron a s nedočkavosťou malého dieťaťa prestupoval z nohy na nohu.
Rad ľudí sa pomaly posúval bližšie k pohyblivým schodom. Zjavom bol vskutku rôznorodý, i keď všetci mali čosi spoločné. Pôsobili temne. Čierne oblečenie, kovové reťaze okolo krku, vybíjané opasky a obrovské bagandže na nohách. Ron s Denisom, v obyčajných rifliach a svetri, medzi nimi vytŕčali ako klauni na pohrebnom obrade.
„Idem s tebou zo súcitu. Melieš o tom týpkovi celé mesiace.“
„Prievozník. Je to prievozník. Charon.“
„Čo tu chrchleš?“
„Charon je jeho meno. Nechrchlem.“ Udrel Denisa do ramena.
„Au! Veď dobre!“ Denis si pomasíroval ruku a urobil ďalší krok bližšie k eskalátoru. „Ale nechápem, ako sa podarilo vyhrať zrovna tebe. Ani nemáš rád cereálie.“
„Však? Kúpil som len tri krabice a pošťastilo sa. A cereálie zje neter.“ Ron sa spokojne zazubil, očami snáď po stý raz prebehol víťazné poukazy v ruke. Už roky dúfal, že sa mu to podarí a teraz sa mal jeho sen konečne stať skutočnosťou.
„A kto sa vôbec zapojí do takej súťaže?“ sťažoval sa Denis ďalej. „Výlet do podsvetia. To je chorý turizmus,“ poťukal si prstom po čele. „Na hlavu, fakt.“
Ron mu v tomto musel dať za pravdu. Celý koncept podzemného turizmu bol šialený. Pôvodne malo ísť o odstrašujúcu prevenciu pred konaním hriechov, prívrženci satanizmu si však podsvetie prisvojili za lunapark a celá hrôza z pekla nadobudla bizarne komický nádych. Ronove ponímanie pekla bolo tiež naivne obmedzené. Fascinovali ho mytologické postavy. Nič viac, nič menej.
Temní ľudia sa jeden po druhom vytratili v hlbinách eskalátora. Na rade boli Ron s Denisom. Pristúpili k elektrickým schodom, ktoré strážil Kerberos – obrovský pes s troma hlavami.
Podľa vzoru ostatných, Ron vhodil poukazy do nastavenej papule jednej z hláv obrovského tvora. Kerberos s cvaknutím papuľu zavrel a lístky požul. To je nezdravá diéta, pomyslel si Ron.
Keď ich jedna z hláv oštekla, chlapi to zobrali ako povel postupovať ďalej. Ako obaja klesali nižšie a nižšie do útrob podsvetia, Denis oľutoval voľbu garderóby. Ktorý idiot si vezme do pekla sveter? Och…
Keď všetci výhercovia zišli z eskalátora a zhrčili sa na kope, nastali dve reakcie. Ronovi a Temným svietili oči ako hviezdičky, s úžasom si obzerali obrovský priestor, ktorému akoby chýbali hranice. Spálená suchá zem siahala ďaleko. Každých pár metrov ju osvecovali stojany so zapálenými pochodňami, ktoré farebne ladili s akousi červenkastou žiarou, ktorou toto miesto oplývalo. V diaľke tiekla podivná bublajúca rieka. V ovzduší bolo cítiť síru a sálavé teplo začalo lepiť tričko k telu nejednému z prítomných. Bomba! zaradoval sa Ron. Denis vedľa neho, o čosi bledší v tvári, nasucho preglgol.
„Vitajte!” Ujalo sa ich odpudivé stvorenie podobné človeku, ktorý si prechádza tretím stupňom posmrtného rozkladu. „Začneme s prehliadkou. Lúky ľahostajnosti tadiaľto,” zatiahlo mŕtvolne a viedlo ich hlbšie do podsvetia. Ron v živote nepočul niekoho hovoriť tak ukrutne pomaly.
„Počuj, kamarát, toto bola pekná somarina. Poďme preč!” Denis zatiahol Rona okamžite na stranu.
„Čože? Ani náhodou! Sotva sme prišli!” zabedákal Ron.
„Ale veď nás tu zahlušia! Pozri sa naňho. Mňa zožerie prvého, mám na sebe viac mäsa.”
„Netrep. Odkedy to tu otvorili, stratili sa len traja ľudia.“
Denis zhrozene vypúlil oči. „Číslo štyri, číslo päť,“ bodol prstom do svojej hrude, potom silnejšie štuchol do Rona. Ten prevrátil očami a bez slova nasledoval skupinu so zombie vedúcim na čele. Denis zo seba vydal zúaflý škrek a so zvesenými ramenami nasledoval kamaráta pláňami podzemia.
Exkurzia bola ohromne pestrá. Návštevníci si obzreli kamenné sochy Hádesa a Persephony, fontánu žeravej lávy plnej kriku svojich obetí, nakukli do trýznivých komnát večnej samoty a mali možnosť poťažkať si maketu životnej veľkosti diabolských vidiel. Dokonca im bolo umožnené nahliadnuť do najhlbšieho regiónu podsvetia, Tartarosu, v ktorom boli všetky previnilé duše väznené a trestané. Denis sa skoro povracal hneď pri vchode, takže túto časť expozície sa rozhodli chlapi vynechať. Keď obchádzali najväčšiu rieku podsvetia s názvom Styx, Ron bol ako utrhnutý z reťaze.
Bezmyšlienkovite vystrelil za vysokým prízrakom postávajúcim na móle. Bol to Charon. Prievozník, po ktorého autograme Ron tak strašne túžil. Keď však Charon nastavil ruku, Rona rýchlo premohlo sklamanie. Ihneď vyrozumel, čo si pýta. Zlatú mincu. No kde ju mal Ron zobrať? Stále splácal hypotéku a jeho auto malo tak ošúchané pneumatiky, že jazdilo takmer už len na diskoch.
Skupinka Temných, smutný Ron a na smrť bledý Denis sa pomaly blížili ku koncu prehliadky. Práve obchádzali tmavú jaskyňu, keď sa z nej zrazu ozval nahnevaný krik: „Ja už nevládzem! Toto sa nedá!“
Z jaskyne si vydupal cestu von malý, zjavom neškodne vyzerajúci, chlapík. „Prečo neviem zaspať?! Som boh spánku, preboha!“ zúril.
„To je Hypnos,“ vydýchol udivene Ron.
Skupina návštevníkov rozhodne nebola v správnom čase na správnom mieste. V amoku Hypnos rozhadzoval rukami a pochodoval v kruhoch, oči mu krátko nato padli na smrteľníkov. Prudko vykročil ich smerom, pohľadom pritom hypnotizoval jedného z Temných.
„Ak sa nevyspím ja, tak zariadim, aby sa celému ľudstvu po desaťročia snívali len nočné mory! Počul si?!” schytil vyvoleného chudáka a rozhorčene ním zatriasol.
„Neskúšali ste… no… unudiť sa? Počítať ovečky?“ vyhabkal zo seba neborák.
„Čo si to povedal? Aké ovce?!“
Kým ich bizarná konverzácia pokračovala, Denis sa prikradol zozadu k Ronovi. „Pst, a čo pilule tvojej ženy? Veď si po ne bol dnes v lekárni.“
„To mám riskovať, že mu nezaberú?“ ohradil sa hneď Ron. „A zahluší ma. Alebo ma potom zahluší žena, keď prídem domov s prázdnymi rukami.“ I keď…
„Možno mám niečo, čo vám pomôže!“ vyhŕkol nečakane Ron.
„Kto to povedal?“ Hypnos švihol hlavou po hlúčiku ľudí, stále pritom držiac neboráka za golier.
Ron neisto zodvihol ruku, no hneď potom vypol hruď a snažil sa o sebavedomý výraz. „Mám tabletky. Na spánok.“
„Pf! Myslíš, že zafungujú vaše vedecké čáry máry? To určite,“ pokrútil hlavou Hypnos. „Ale…“ pohliadol späť na plastový valček plný bielych tabletiek. „Daj to sem,“ a vytrhol mu ho z rúk.
„Pán Hypnos, vec sa má takto…“ začal poskromne, „nejakú odmenu si nezaslúžim? Jednu zlatku pre Charona, prosím. Chcem od neho autogram.“ Ron si šiel cieľavedomo za svojím, Denis už uvažoval nad farbou pohrebnej truhly.
„No nesníva sa mi toto už? Sníva, či?“ Hypnos sa neveriacky rozhliadol po všetkých prítomných. Keď sa nedočkal odpovede, opäť pokrútil hlavou a na vlastné prekvapenie z vrecka vylovil jednu mincu.
O sekundu neskôr ju Ron s víťazným úsmevom niesol Charonovi. Keď si k hrudi pritískal podpísaný kus papiera, Denisovi taktiež padla ťažoba z pliec. „Môžeme ísť domov, konečne!“
„Posledná zastávka, oddychový salónik.“ Zombík polozhnitou rukou mávol k preskleným dverám vedúcim do malej čiernej miestnosti plnej zvláštneho dymu.
„Ha, nie, vďaka!“ zvolal Denis a zvrtol sa na odchod, očami prepichoval esklátor v dohľade. Do periférneho videnia mu však skočila ženská postava. Vlastne ich bolo viac. Husté dlhé vlasy, zvodné krivky, úsmevy ako z reklamy. Denis zamrzol v pohybe, taký ohromený, že si ani neuvedomil červený nádych ich pokožky a malé rohy vytŕčajúce z hlavy. A smerovali presne do salónika.
„Ale no, Ronald, kamarát, hádam sa tu ešte chvíľu zdržíme.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.