 |
Sofia sa znovu obzrela a srdce jej zovrela úzkosť. Bol stále za ňou. Muž v čiernej vetrovke. Keď o jedenástej vystúpila z vlaku, sedel na jednej z lavičiek. V ruke držal napoly vyfajčenú cigaretu a tváril sa, že ho zaujíma nápis na reklamnej tabuli. Vtedy mu nevenovala pozornosť a pustila ho z hlavy.
Teraz však jej myseľ zaplnili iné myšlienky. Kto je ten muž? Čo od nej vlastne chce?
Prehodila si cez plece kabelku a ráznejšie pridala do kroku. Tichou ulicou sa rozľahlo svižnejšie klopkanie vysokých opätkov. Rovnako zrýchlil tempo aj muž za jej chrbtom. Už nebolo pochýb, že ju sleduje.
Prepadla ju ešte väčšia úzkosť. V tú neskorú hodinu nebolo navôkol nikoho, kto by jej mohol pomôcť. Iba pouličné lampy ako nemí svedkovia vrhali smutné tiene na opustený chodník.
Cítila, že svaly na lýtkach sa začínajú kŕčovito sťahovať. Lenže oddych si dopriať nemohla. Musela pokračovať ďalej. Vytiahla z vrecka kabátu malé zrkadielko a zdvihla ho tak, aby v odraze videla priestor za sebou. Tmavá silueta mužskej postavy sa naďalej náhlila za ňou. Bola jej stále v pätách.
Sofiu naplnil obrovský strach a snažila sa kráčať ešte rýchlejšie. Zahla za roh ulice a ocitla sa pri bráne mestského cintorína. Chvatne stisla kľučku a za zvuku hlasného škrípania pántov vkĺzla dnu. Kľučkovala pomedzi náhrobky a pokúšala sa nájsť miesto, kde by sa mohla ukryť.
Po chvíli sa škrípanie ozvalo znovu. Pochopila, že prenasledovateľ sa nevzdá, kým ju nedolapí. V zúfalstve sa prikrčila pri jednom z náhrobných kameňov a kolenami pritom bolestivo narazila na stvrdnutú zem. Dlaňou si prikryla ústa, aby v mrazivom vzduchu jej dych nebolo vidieť. Srdce jej splašene búšilo a v ušiach cítila pulzovanie adrenalínu.
Vtom pár metrov od seba začula kroky. Pomalé a sliedivé. Spozornela a zatajila dych. Po chvíli sa ale všetko opäť ponorilo do ticha.
Že by odišiel? Je preč?
Opatrne vyzrela spoza náhrobku a žalúdok jej vystrašene zovrelo. Bezradne si zahryzla do pery. Neodišiel. Stál k nej otočený chrbtom a pohľadom jastril všade navôkol.
Čo teraz? Čo spraviť? Kam sa ukryť?
Vedela, že je iba otázkou času, kým si ju všimne. Bála sa, že ju prezradí svetlohnedý kabát, ktorý mala na sebe. Situáciu nezľahčoval ani vysvietený cintorín. Bolo dva dni po Dušičkách a inokedy ponuré hroby teraz osvetľovalo množstvo farebných kahancov.
Znovu sa vtiahla za náhrobok a prikrčila sa ešte viac. Kroky neznámeho sa taktiež dali do pohybu. Tentoraz ale mierili opačným smerom. Vzďaľovali sa.
Naplnila ju trúfalá nádej, že sa jej azda predsa len podarí utiecť do bezpečia. Vyčkala niekoľko minút a rozhodla sa konať. Skúmavým pohľadom nervózne skontrolovala okolie. Nikde nikoho. V podrepe sa posúvala pozdĺž hrobu a rukami sa pridŕžala náhrobnej platne. Napokon sa odvážila vstať a vyjsť zo svojej skrýše.
Snažila sa našľapovať na špičky, aby na kamennom chodníku narobila čo najmenší hluk. Mala však pocit, že je to zbytočná snaha. Ak ju neprezradí zvuk topánok, tak ju určite prezradí mohutný tlkot jej vyľakaného srdca.
Rýchlo postupovala k hlavnej bráne cintorína a pritom bojazlivo pátrala očami po všetkých stranách. Náhle si všimla napravo od seba nejaký pohyb. Pochopila, že je stratená.
Spoza hrobu vyšiel jej prenasledovateľ a s rukami vo vreckách si zastal priamo pred ňu. Na tvári sa mu zjavil víťazný ironický úsmev.
„Kam si sa vybrala slečinka? Hádam si len nechcela odísť bezo mňa?“
Nasucho preglgla a na okamih ostala stáť na mieste ako prikovaná. Keď sa pohol smerom k nej, spanikárila a pustila sa do šialeného behu.
„Stoj, ty krava! Aj tak mi neujdeš!“
Počula za sebou jeho približujúci sa divoký dupot. Dobehol ju a zdrapil za rameno. Vykríkla a snažila sa mu vytrhnúť. Bol však oveľa mocnejší ako ona. Voľnou rukou ho od seba odtláčala a podarilo sa jej ho ostrým špicom topánky kopnúť do lýtka.
Zlostne zreval a prudko ju od seba odsotil. Stratila rovnováhu a spadla na chrbát. Kabelka sa zviezla na zem vedľa nej. Muž si kľakol na zem a kolenom jej silno pritlačil na brucho. Zalapala po dychu, no ihneď sa spamätala a začala sa brániť.
„Pustite ma! Prestaňte!“
„To nepôjde, maličká.“
„Čo vlastne odo mňa chcete? Chcete peniaze? Alebo šperky? Hodinky?“
Neznámy iba znechutene ohrnul spodnú peru.
„Tvoje čačky ma nezaujímajú. Mám chuť na niečo iné!“
Surovo jej rozopol kabát a rýchlym pohybom vyhrnul sukňu. Potom si na ňu obkročmo sadol.
„Nechajte ma na pokoji! Počujete?“
„Áno, dám ti pokoj!“ vyceril na ňu zažltnuté zuby. „Ale najprv si spolu trochu užijeme! Neboj sa, bude sa ti to páčiť!“
Roztrhol jej blúzku a začal ju obchytkávať nenásytnými paprčami. Kričala z plných pľúc a všemožne sa mu bránila. V divokej obrane zaryla nechtami do jeho líca, až mu na ňom ostali dlhé červené pásy. Rozzúrilo ho to do nepríčetnosti. Chytil ju pod krk a druhou rukou vytiahol z bundy nôž.
„Neopováž sa to urobiť znovu!“ skríkol a namieril ostrý hrot k jej oku. „A nerev! Lebo inak ťa zarežem ako sliepku!“
Stíchla a meravo hľadela na lesklú čepeľ. V nose ju pálil jeho páchnuci alkoholový dych.
„No vidíš, takto sa mi páčiš. Keď nerobíš drahoty.“
Nožom jej pomaly prechádzal po líci, až ku brade. Priložil jej ho zboku na hrdlo a pod čepeľou ucítil zrýchlené pulzovanie tepny. Vzrušilo ho, aká je vystrašená a bezbranná.
„Prosím vás, nerobte to!“ šepla roztrasenými perami.
Nepočúval ju a rozopol si zips na nohaviciach. Zaplavila ju bezradnosť a zároveň nevýslovný odpor k tomu mužovi. Po tvári jej stiekla zúfalá slza.
„Pusť ju!“ zahrmel za nimi odrazu hlboký hlas.
Muž sa zarazil a prekvapene sa obzrel.
„Čo, dočerta?“ skríkol nahnevane. Neočakával, že ho niekto vyruší. Predpokladal, že cintorín v túto nočnú hodinu bude opustený.
Pár metrov od neho stál nejaký človek v dlhom čiernom plášti. Tvár mal zahalenú kapucňou.
Muž sa postavil oproti neznámemu a zovrel nôž v ruke.
„Nestaraj sa, do čoho ťa nič nie je! Zaraď spiatočku a padaj odtiaľto! Rozumieš?“
Čierna postava sa však ani nepohla.
„Si hluchý? Vravím ti, že máš vypadnúť! Alebo ti mám pomôcť?“
Opäť žiadna reakcia.
„Tvoja chyba, kamarát,“ precedil pomedzi zuby. „Si v zlom čase na zlom mieste.“
Podišiel k neznámemu a zahnal sa na neho nožom. Ale ruka mu prešla cez postavu, akoby tam ani nebola. Urobil výpad druhý krát a situácia sa znovu zopakovala.
„Čo to má znamenať?“ kričal muž a neveriacky pokrútil opitou hlavou. „Ako to, že som ťa nezranil? Čo si vlastne zač?“
Postava sa priblížila tesne k nemu a konečne zdvihla hlavu. Zjavila sa neživá biela tvár s veľkými tmavými očami, v ktorých sa zaleskli krvavé zreničky. Na mieste, kde kedysi bývali ústa a zuby, teraz zívala iba tmavá prázdnota. Muž hľadel na prízrak ako omámený. Nedokázal z neho spustiť zrak. Opustila ho všetka odvaha a z ruky mu vypadol nôž. Zatackal sa a cúvol o krok dozadu.
„Kto si, preboha?“ vyjachtal priškrteným hlasom.
Duch priskočil k nemu a kostnatými hnátmi ho chytil pod krk.
„Som Spravodlivosť!“ zvolal a zarezal sa mu do hrdla svojimi pazúrmi.
Muž sa v jeho zovretí zvíjal ako had. Snažil sa stisk povoliť, no proti nadprirodzenej sile bol úplne bezmocný. Po chvíli prestal chrčať a ruky mu ovisli popri tele. Vtedy ho prízrak pustil. Nohy sa pod ním podlomili a bezvládne sa zviezol na zem.
Sofia zhrozene sledovala, čo sa stalo. Sedela na chodníku a celá sa triasla. Keď duch podišiel k nej, bola si istá, že ďalšou obeťou, ktorú usmrtí, bude ona.
Na okamih sa im pohľady stretli. Jej plný beznádeje a jeho neľudský, uhrančivý.
„Choď!“ ukázal prstom na bránu cintorína. „Tebe neublížim.“
Hneď na to sa jej rozplynul pred očami. O sekundu sa do noci ozvalo náhlivé klopkanie opätkov.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.