 |
Zuzane sa zamarilo, že pri dverách niekto stojí. Ten pocit nebol nový. Prvýkrát si ho uvedomila asi pred troma dňami. Vracal sa vždy ráno a večer, keď sa chystala von. Príliš sa tým netrápila, nepríjemný dojem sa zakaždým stratil rovnako rýchlo, ako prišiel. Tentoraz však niečo videla.
Keď vykročila z bytu, chuchvalec tmy na mieste, kde chodba prechádzala za výťahovú šachtu, nebol prázdny. Zuzanine ruky vystrelili k tvári. Topánky, ktoré držala, žuchli na linoleum. Zareagoval pohybový senzor, cvakol spínač a priestor zaplavilo medové svetlo. Cez okno prenikol tlmený výkrik akéhosi nočného vtáka a Zuzana pochopila, že je sama.
Keby tie predstavy nemala už niekoľko dní, myslela by si, že sa jej znovu zhoršil zrak; podobne ako keď čakala Samka. Určite nebola tehotná, no aj tak si automaticky premasírovala oči. Strčila hlavu do dverí: „Bianka?“
Sučka, ktorá sa doteraz nevedela dočkať prechádzky, niekam zaliezla. Nebolo na tom nič nezvyčajné; patrila medzi citlivé psíky, ktoré zvyknú kopírovať náladu pánov. Lenže Zuzanu to znepokojilo. Z nejakého dôvodu jej napadlo, že aj Bianka v tme niečo zbadala. Zuzana sa silene usmiala: Sprostosť, veď tu nikto nie je.
Pohľadom zablúdila k priezoru na dverách oproti. Keby ju ktosi pozoroval, napríklad sused, asi by si pomyslel svoje. Dospelá žena, ktorá sa bojí, pretože sa pri výťahu nesvieti?!
Počas prechádzky – večer si obvykle dávali už len okruh okolo paneláka – jej chodila po rozume hlavne jedna vec: prečo vlastne necúvla. Nedávalo to zmysel. Na chodbe bola na okamih presvedčená, že v temnote sa niekto skrýva. Bolo by prirodzené, keby skočila naspäť do bytu. Zostala však stáť. Prečo?
Práve míňala kostnatého chlapa, ktorého vídala na balkóne s cigaretou v ústach, keď sa rozpamätala. Zvláštna spomienka ju prinútila zastaviť. Ona predsa chcela utekať. Chcela, ale neodvážila sa. Keby sa pohla, tak by oľutovala. Tá myšlienka akoby bola nasiaknutá čímsi cudzím.
Ležala v posteli a premýšľala, čo by si o jej úzkosti myslel Laco. Vedela, že by ju nevysmial, ale nebola si istá, či mu chce volať. Mrzelo by ju, keby Samkovi pokazila výlet. Laco ho vzal na chalupu; v meste nebol sneh a Samko sa nemohol dočkať, kedy si vyskúša nové sánky. Mala by tie vidiny, aj keby bola s nimi? Ťažko povedať. Zajtra sa porozpráva s Lacom a uvidí.
Napravila si vankúš a zabodla oči do stropu. Odlepoval sa tam kúsok omietky, ktorý vyzeral trochu ako papierová lastovička. Bude to treba opraviť.
Spala tvrdo, až do zvonenia budíka, no akosi sa nedokázala rozhýbať. Srkala kávu a prstom bezmyšlienkovite posúvala príspevky na Facebooku. Vonku bolo chladno, podľa aplikácie mínus dvanásť. Nechcelo sa jej. V práci potrebovala byť najneskôr o trištvrte na šesť, pomaly začínalo hroziť, že bude meškať. Naozaj sa jej veľmi nechcelo.
Plesla sa po stehnách. Nerada si to priznávala, ale presne vedela, prečo odchod odkladá. Čo ak na chodbe, čisto hypoteticky, niekto bude?
Obliekla si bundu, čiapku a šál, rukavice strčila do vrecka. Zapla Bianke vôdzku a siahla na vešiak po kľúče. To, že sa jej vyšmyknú, vedela ešte skôr, než sa to stalo. Dopadli na skrinku na topánky, a ten zvuk bol taký hlasný, až stiahla hlavu medzi plecia. Určite to bolo počuť aj vonku. Zadržala dych. Priblížila oko k priezoru.
Tma. Ak by niekto zatrel šošovku čiernou farbou, nespoznala by rozdiel.
Nevadí, poďme na to, povzbudila sa v duchu a položila ruku na kľučku. Pripadala si hlúpo, ale rozhliadla sa, aby sa uistila, že sa všade svieti. Zatlačila. Potiahla.
Svetlo vystrelilo do neznáma za prahom a rozpačito odkrajovalo z čiernoty. Priala si, aby to prebiehalo rýchlejšie, no dvere sa otvárali neochotne, akoby mali vlastnú vôľu.
Nejakú dobu stála a neodvážila sa pohnúť.
Zamávala rukou. Senzor zafungoval.
Obula si topánky. Pribuchla dvere. Počúvala. Ak za rohom niekto bol, nevidela ho. Cvakol spínač.
Tma.
Zamávala.
Zamávala oboma rukami. Stále tma.
Ticho.
Zuzanine oči si trochu privykli. Bojazlivý svit, ktorý presakoval cez okno, sem-tam odhalil nejaký obrys. Bianka slabučko zakňučala, ale možno to bol iba výdych.
Keby stál výťah na tomto poschodí…
Šklbla rukoväťou, plechy kovovo zahrmotali. Nemala šťastie. Asi si zlomila necht. Cúvala. Dvere za chrbtom nepovolili, boli nepoddajné ako betónová stena. Preboha, do ktorého vrecka strčila kľúče? V panike plieskala dlaňou do miest, kde tušila ovládanie výťahu, a pokračovala ešte chvíľu po tom, čo kontrolka oznámila, že výťah je na ceste.
Svetielko oslepovalo, potom vyrezalo z temnoty dve bledšie plochy. Keby neboli také veľké a také okrúhle, ponášali by sa na ľudské oči.
Zuzana chcela kričať, no niečo sa jej sťahovalo okolo krku. Zazdalo sa jej, že cíti niečo živé. Zúfalo sa snažila nadýchnuť.
Laco uložil Samka a vrátil sa do kuchyne.
„Zaspával tak pol sekundy,“ zamrmlal. Vzal manželku za ruku, tvár mal zastretú obavami a nepochopením. „Vysvetlíš mi, čo sa deje?“
Zuzanine pery, odkrvené a tenké ako nitka, sa celkom stratili. Odhrnula si vlasy a stiahla golier župana nižšie.
Laco vyskočil zo stoličky, až zaškrípala o podlahu. „Ježiš! A to čo?!“ Priblížil prsty k podliatinám na Zuzaninom krku, no potom ich stiahol späť, ako keby odmietal uveriť. „Kto ti to spravil?“
„Ja neviem,“ povedala bez toho, aby odtrhla zrak od čohosi neviditeľného na stole.
„Akože nevieš?! Prepadli ťa? Videl ťa doktor? Volala si policajtov?“
„Pssst! Zobudíš Samka.“
Laco pozrel smerom k detskej izbe a na moment napínal uši.
„Ty naozaj nevieš, kto ti to urobil?“ zašepkal.
Vyhrnula si golier, akoby sa hanbila. „Môžeme sa porozprávať neskôr?“
„Poviem ti pravdu, nie som v pohode. Ale že vôbec. Ty by si na mojom mieste nechcela odpoveď?“ Laco zafučal. „Skočím s Biankou, hneď som späť. Ak ma po ceste nerozdrapí.“
„Zuzi,“ zavolal o chvíľu pritlmeným hlasom, „som obutý, hodíš mi čiapku a nákrčník? Sú v špinavom prádle.“
Nechutné, pichlo ju v mysli, keď vychádzala z kuchyne.
„Už to nejdem vyťahovať,“ povedala a podala mu svoje veci. „Zober si toto.“
„Nový?“ otrčil ruku so šálom. Bol pekný, ručne pletený, striedali sa na ňom červené, čierne a biele pruhy, ale Lacovi sa na ňom čosi nepozdávalo.
„Hej, od Dankovej, vraj teraz veľa štrikuje. Prihorelo jej jedlo, tak sa prišla ospravedlniť za smrad.“
„Šál od ježibaby si nedám!“
„Ale no…“ prevrátila oči Zuzana. „Nestačí, že tomu verí Samko?!“
Postávala pred zrkadlom na vstavanej skrini, obzerala si modriny a premýšľala, čo vlastne povie Lacovi. Odrazu ju uhryzol akýsi divný pocit.
Keď sa chlapi vrátili domov, upokojila sa, cielene potlačila obavy. Cítila sa lepšie.
A možno prestala byť ostražitá. Bola to chyba? Čo jej uniklo?
Laco odišiel a ona nepočula výťah!
Šklbla kľučkou.
Ten nos, tá brada… A tá zástera! Bože, vyzerá to ako suseda!
Nad Lacom sa skláňala príšera. Ruky vystreté, prsty roztiahnuté, ohavné žlté očiská prepichli Zuzanu. Vec zasyčala ako mačka zahnaná do kúta, vycerila stovku zubov, scvrkla sa do sivej šmuhy a zletela dolu schodmi.
Laco ležal na chrbte a zvieral si hrdlo. Jeho tvár bola takmer fialová. Bianka sa chúlila v kúte a nehýbala sa.
Pozor na ten šál! okríkol Zuzanu nástojčivý hlas odkiaľsi z hĺbky vedomia.
Keď uvoľnila manželov krk, pocítila pohľad. Na prahu stál Samko, pravú nohavicu pyžamka mal vyhrnutú nad koleno. Vytrela si slzy. Chlapec si objímal plecia a oči sa mu leskli. Laco sa pohol a zachrčal. Pohladila ho po vlasoch. Ježibaby neexistujú, opakovalo sa jej v mysli ako ozvena.
„Čo to je?“ zadúšala sa. „Čo od nás chce?“
Samko sotva badateľne potriasol hlavou. Na tvári sa mu mihol výraz „ale ja som vám to hovoril“.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.