 |
Piatok.
‚Tento job sa mi zdal bezpečný. To bol jeden z dôvodov, prečo som ho zobral. Až dodnes to boli peniaze skoro za nič. Uvádzanie klientov, tam je to, tam zase ono … Až dodnes. Nikdy by mi nenapadlo. Dodnes …‘ strážnik zamdlel, ležiac v kaluži krvi pri vchode do banky.
O pár minút skôr.
‚Dám to, dám, som silná, som odvážna, som žena! Žena odhodlaná zmeniť svet.‘
Skontrolovala pištoľ, ako jej to radil priekupník, ktorý ju naučil aj strieľať. Albánec, niekde z hôr v Kosove. Porozprávala mu načo potrebuje zbraň a aj detaily jej plánu. Inak nechcel spolupracovať. Keď zistil, že nejde o prachy, navrhol jej, že on by teda mohol, keď tak veľmi po tom túži … A bolo by to bez rizika. Odmietla samozrejme. To čo chce, jej predsa nemôže dať žiadny človek, ani keď je to divoch, ktorý má tak blízko k … A hlavne, už sa ho zbavila.
Zásobník, natiahnuť, cvak – všetko je v poriadku.
Vtrhla do banky.
„Ľahnúť a ruky za hlavu!“, strážnik odmietol. Tak mu to napálila ani nevie kam. Bol to reflex, páliť a nevyjednávať. Toho už bolo dosť. Vždy len reči a svet stále krváca. Viac a viac. Ale ona to zmení. Aj za cenu ďalších obetí. Možno tiež sama skončí … Tak si zaumienila.
„Hej ty, zožeň mi šéfa, inak skončíš ako tento!“, zavelila dievčine za pultom.
„Nie nie, teda áno, hneď to bude“, deva trasúcimi sa prstami vyťukala číslo. „Prosím príďte, ide mi o život, hneď!“
„Čo sa tu deje, ste objednaná? … do boha, veď vy máte aj zbraň, čo to …“
„Drž hubu a zober ma do trezoru!“ zavelila aj mužovi v bielom plášti, ktorý pribehol po telefonáte, „a netvár sa ako debil, áno, chcem to, presne to!“
„Vy, ty, čo si myslíš o sebe?! To už je určené pre iné …“
Príhovor ukončil výstrel. Schytala to recepčná, ktorá jediná bola zatiaľ ochotná spolupracovať bez reptania.
„Tak čo? Ideme, alebo to tu mám začať kosiť rad za radom?“
Muž pochopil, že ide o inú hru. ‚Niekto musel spievať. Vedeli o tom len zasvätení a tí by nikdy … Kto a prečo poslal túto? Ah! Mám sa tu nechať zabiť? Či čo teraz robiť? O takejto možnosti sme nikdy ani len neuvažovali…‘, „tak poď, keď už to musí byť.“
Vošli do trezora.
„Kde to je?“, spýtala sa príkro, „ukáž mi to, chcem si byť istá, že to je naozaj ono a nič iné. Žiadne triky!“
„Hm, tak tu to máš,“ muž vytiahol z mrazničky sadu ampuliek s označením CzM, „a čo s tým chceš?“
„No čo asi?“, mierila na neho zanovito, „dáš mi to a hneď!“
„Tu?“, spýtal sa muž prekvapene, „veď to treba …“
„Dobre, dobre, poďme do ordinácie, poďme!“
Vrátili sa do klientskej časti spermobanky.
„Ľahni si,“ muž prevzal iniciatívu po dohľadom namierenej pištole.
Žena si vyhrnula sukňu a roztiahla nohy.
Muž zasunul aplikátor, ampulka praskla a jej obsah vystrekol žene do lona.
Po chvíli zaváhania žena pokračovala, „a teraz znič zvyšok!“
„To snáď nie,“ zaúpel muž, „semeno Capa z Mendésu?! Veď svet mohol mať toľko …“
„Áno, bude mať,“ opätovala žena, „dieťa, aké potrebuje. A bude to konečne dievča. Moje a jeho. Jediné! Nebudú žiadne problémy, žiadne spory, žiadne kompromisy. Aj on by to tak chcel, keby ste ho neboli …“
„Nemohli sme ho predsa nechať, nech tu … čo ty vôbec vieš“, muž nechápavo zavrtel hlavou a neochotne vložil zvyšné ampulky do sterilizačnej mikrovlnky.
„Výborne“, žena mu ako poďakovanie venovala strelu do hlavy. Tentokrát už pálila rozvážne, spokojná s výsledkom dnešného lovu. V bruchu cítila príjemné chvenie.
Pred pár týždňami.
„Dámy a páni, dovoľujem si vám s radosťou oznámiť, že s tu prítomnými pánmi z Klubu sa nám podarila zamýšľaná a dlho dôkladne pripravovaná evokácia a materializácia jednej z ikon spiritualizmu a špiritizmu posledných storočí, Capa z Mendésu!“
V sále to vzrušene zašumelo.
„Detaily si ponecháme pre seba, ale môžeme vás ubezpečiť, že cieľ materializácie – získanie genetického materiálu pre rozkvet našich dám a tým aj celého ľudstva – bol splnený.“
Sálou sa ozýval vískot, nadšený potlesk a vresk, napospol ženské hlasy.
„Už čoskoro,“ pokračoval predsedajúci zhromaždenia, „bude zem skropená týmto vzácnym dažďom, aby priniesla vytúženú úrodu obnovy …“
Opäť piatok.
„Hliadka západ, máme u vás hlásenú streľbu v banke na rohu ulice“, ozvalo sa z policajného rádia. „V ktorej banke, veď na rohu žiadna nie je“, poznamenal do vysielačky policajt.
„V spermobanke“, upresnil hlas z dispečingu.
Z rádia sa ozval smiech, ako sa jednotlivé hliadky predháňali v rádoby vtipných poznámkach.
„Dobre, idem to obzrieť“, policajt zaparkoval pred budovou banky, vybehol z auta a opatrne nakukol dnu. Vo vestibule uvidel ležiaceho strážnika a cez pult visiacu recepčnú.
„Mám tu zranených, zatiaľ dvoch, útočníka nevidím. Počkať … počul som výstrel. Idem …“
Nestačil dokončiť hlásenie a už to schytal rovno do srdca.
Žena preskočila bezvládne telo v snahe dostať sa ku dverám a pár kvapiek semena jej spod sukne žblnklo do diery v hrudi policajta.
Vybehla z banky a dala sa dolu ulicou, zatiaľ čo sa od centra blížil zvuk sirén.
Domov sa dostala bez problémov. Osprchovala sa, namiešala si drink – samozrejme nealko, veď je tehotná – a zapla televíziu. Sledovala správy, či už náhodou … A je to tu!
„V popoludňajších hodinách … na rohu … banka … totiž, ehm spermobanka … nevinné obete … páchateľ je na úteku … policajt, ktorý ako prvý prišiel na miesto činu nám poskytol rozhovor …“
‚Tak počkať,‘ zháčila sa žena, ‚veď ten musel byť tuhý keď som odchádzala. Čo to skúšajú?‘
Na obrazovke sa objavil policajt, ktorý síce mal na uniforme červený fľak, ale inak pôsobil upravene a zdravo. Kto ho poznal, všimol by si, že má červenšie a plnšie líca ako zvyčajne. Spokojne sa usmieval od ucha k uchu, čo u neho tiež nebolo zvykom.
„Do pekla“, zakliala žena, „veď on musí byť tiež …“, spomenula si, ako pri úteku z banky poskakovala nad jeho postreleným telom, aby sa dostala von a ešte jej stekalo po stehnách … semeno Capa z Mendésu!
Sobota
„Páni, tak toto je niečo nehorázne, nevídané! Ako sme to mohli dopustiť?“, predseda Klubu otvoril zasadanie kolégia, „únik informácii, lúpež, neschválená fertilizácia, teda dve a zničenie vzácneho materiálu!“
„A zopár vrážd“, ozval sa jeden z členov.
„To nadôvažok, ale tie ma netrápia, ten doktor bol síce náš človek“, pokračoval predseda, „ale mohol tomu zabrániť. Teda, teda, mal!“
„Spomínali ste dve fertilizácie, kto je tá druhá rodička?“, spýtal sa člen kolégia.
„Ehm, no ako by som to, ani neviem ako to povedať … je policajt.“
„Čožeee?!“ ozvali sa členovia pobúrene, „ktooo?“
„Ako viete, materiál, ktorý sme onehdá získali je, teda bohužial bol, veľmi potentný. Zhodou nepredstaviteľných náhod a vďaka bizarnému sledu udalostí sa, ehm, semeno nášho Capa dostalo priamo do srdca spomínaného subjektu. To síce v tej chvíli nebolo v najlepšej kondícii, ale aj tak v dostatočnej, aby prebehla potrebná reakcia. Je to niečo, čo sme tušili, ale nikdy sme sa tým nezaoberali ako uskutočniteľnou formou fekundácie rodičiek, či skôr, vo svetle udalostí, formou fekundácie rodičiek a už aj roditeľov.“
„No a on teraz bude … bude rodiť potomka nášho Capa? To znie odporne! To bude ako v tom filme …“, poznamenal člen kolégia.
„Ono to aj bude odporné“, súhlasil predseda, „našťastie, nevylezie xenomorf, ale krásny a zdravý človiečik. Teda viac menej človiečik. Aspoň teoreticky. Zatiaľ. Sú však pred nami dve ťažké úlohy. Musíme obe deti získať statim post partum.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.