 |
„Zlatko! Prišiel ti virtuálny sen!“
Juraj si bez slova vzal obálku. Že zlatko, pomyslel si. Keď ju pred dvoma mesiacmi našiel s milencom v posteli, tak zlatkom asi nebol. Pri tej spomienke mu začalo šklbať v oku. Ruky zovrel v päste. Najradšej by toho chlapa zabil. V ten večer mu stihol vybiť len pár zubov, než medzi nich skočila Zuzana, čím dala svojmu milencovi šancu utiecť.
Napriek svojej výbušnej povahe by Juraj žiadnu ženu nikdy neudrel. Dokonca ani tú, ktorá je neverná. A tak po Zuze len ziapal, ako mu to mohla urobiť.
Aj napriek tomu všetkému ju v kútiku duše ešte stále miloval. Odpustil jej. Bol hlupák? Možno. Lenže vedel, že ako manžel za veľa nestál. Posledný rok sa jej nevenoval, doma skoro nebol. No môže on za to, že sa mu v práci darí? Topili sa v peniazoch. Asi len vďaka tomu ešte nedala návrh na rozvod. Veril však, že to napraví. Chcel dať ich vzťahu ešte jednu šancu.
Nešlo to ľahko. Stále mal pred sebou výjav z toho večera, keď ich spolu nachytal v spálni. A čerešničkou na torte bolo, keď mu prišlo predvolanie k súdu. Ten smrad mal ešte tú drzosť podať trestné oznámenie za napadnutie!
Vytočilo ho to do takej miery, že keď toho manekýna na súde zbadal, v zúrivosti sa na neho vrhol. To, samozrejme, nezlepšilo jeho vyhliadky ohľadom procesu. No vďaka špičkovým právnikom, ktorých si mohol dovoliť, z toho vyšiel celkom dobre. Dosť pomohlo aj to, že sa sudca nebránil úplatku. Nakoniec dostal podmienku a k tomu povinné sedenia s psychológom. Vraj má problém s hnevom.
Obálka, ktorú teraz držal v ruke, obsahovala moderné riešenie takýchto prípadov. Virtuálna realita bola už bežnou súčasťou života ľudí. Nebolo potrebné nosiť nepohodlné headsety ani okuliare. V tejto dobe na to stačil jednoduchý operačný zákrok a čip. Človeku sa za ucho implantoval slot, ktorý bol napojený na spánkové a senzorické centrá mozgu. Potom si už stačilo len ľahnúť, zasunúť príslušný čip a bolo to. Výsledkom bol umelo vygenerovaný sen, ktorý bol na nerozoznanie od reality.
Najviac peňazí na tom ryžoval herný priemysel, no malo to aj iné využitia. Liečba závislosti od drog, hracích automatov alebo aj spomínaného problému s agresivitou. Človek, ktorý si vo virtuálnom sne pichol nejaké svinstvo, pociťoval rovnaké účinky ako v realite. Jeho telo bolo ušetrené od škodlivého pôsobenia na organizmus. Takým ľuďom sa dávali čipy, v ktorých boli účinky drogy stále menšie a menšie. Vďaka tomu a nadväzujúcej psychoterapii sa väčšina z nich postupne vyliečila.
Jurajov prípad bol trochu iný. V rámci terapie mu odporučili sen, v ktorom by si vybil svoj hnev na ženinom milencovi. Vraj stačí pár takýchto snov a bude po probléme.
Slot mal implantovaný už dávno. Vo voľnom čase zvykol hrávať hry.
Otvoril obálku. Bol v nej čip a návod. Prečítal si pokyny, ľahol si, zavrel oči a spustil virtuálny sen.
Otvoril oči. Zelené svetielko, blikajúce v pravom hornom rohu jeho zorného poľa, signalizovalo úspešné spustenie sna. Podľa pokynov mal ísť do bytovky pár blokov od jeho bytu. Tam v rámci simulácie umiestnili Andreja, ženinho milenca.
Vydal sa k dverám. S rukou na kľučke sa zarazil. Otočil sa k stolíku a vytiahol zásuvku. Sklamane zabručal. Bola prázdna. V realite tam mal pištoľ. Vlastnil ju nelegálne, takže keď minulý týždeň prišli zo spoločnosti Virtual space naskenovať byt, ukryl ju. No nič, pomyslel si a mykol plecom. Vybaví to teda ručne.
Vonku bolo rušno. Všade samí ľudia a elektromobily. Po pár minútach chôdze sa ocitol pred Andrejovým bytom. Zazvonil. Tep sa mu zrýchlil. Drobná kamera nad dverami sa pootočila.
Z reproduktora sa ozval hlas: „Čo chcete?! Dajte mi pokoj, ináč zavolám políciu!“
Juraj prevrátil očami. Až s takými hodnovernými reakciami sa spoločnosť babrať nemusela. Chce tomu hajzlovi len dať, čo mu patrí, nemusí sa tu s ním ešte naťahovať. „Prišiel som to medzi nami urovnať,“ riekol po chvíli.
Pár sekúnd bolo ticho. Potom sa ozvalo pípnutie. Dvere sa otvorili. „Tak poďte, ale len na chvíľu. Mám veľa práce. Piate poschodie, dvere vedľa výťahu.“
Uvidíme, či to bude chvíľa, pomyslel si Juraj, praskajúc hánkami. Ako míňal poschodia, na tvári sa mu usadil zlovestný úškrn. Telo sa mu zaplavilo adrenalínom. Na piatom poschodí sa prestal kontrolovať. Päsťou začal mlátiť do príslušných dverí. Po pár sekundách sa otvorili.
V momente vytriezvel. Andrej ho neprivítal sám. Spoločnosť mu robila pištoľ, mieriaca na Jurajovu hruď.
Na chvíľu zavládlo ticho. Juraj sa rozosmial: „Tak toto pridávať fakt nemuseli.“ Pobavene pokrútil hlavou a vykročil k Andrejovi.
Ten začal hystericky kričať: „Pomoc! Nezabíjajte ma! Prosím!“
„Čože?“
Zaznel výstrel. Potom druhý.
Takú bolesť Juraj ešte nezažil. V šoku pozrel na svoju hruď, po ktorej sa začala rozlievať červená škvrna. Kolená sa mu podlomili. Zosunul sa na zem.
Asi chyba v systéme, pomyslel si znechutene a trasúcou sa rukou si vytiahol čip, ktorý mal aj v simulácii. To bol príkaz pre ukončenie virtuálneho sna.
Nič sa nestalo.
Andrej medzitým neprestával kričať o pomoc. Z vrecka vytiahol druhú zbraň. Dvakrát z nej vystrelil do vlastného bytu, utrel ju a vložil do Jurajovej ruky.
Moja pištoľ, uvedomil si Juraj. Ničomu nerozumel. V ústach zacítil krv. Padla na neho tma a naposledy vydýchol.
„Vitajte pri večerných správach! Naším mestom dnes otriasla správa o napadnutí programátora Andreja B.. Útočníkom bol podnikateľ Juraj V., ktorý programátora v minulosti už dva krát napadol. V súvislosti s tým mal o týždeň absolvovať virtuálny sen zameraný na zvládanie hnevu. Podľa správ polície útočník po programátorovi niekoľkokrát vystrelil. Ten mal v byte svoju zbraň, a tak v sebaobrane paľbu opätoval, pričom podnikateľa usmrtil. Motívom útoku bola podľa našich informácií žiarlivosť, keďže manželka útočníka …“
Andrej vypol telku.
Zuzana sa k nemu pritúlila. „Si génius.“
Usmial sa. „Bez teba by som to nezvládol.“
„Neprídu na to, že si mu vyrobil falošný čip?“
Pohladil ju po vlasoch: „Zničil som ho ešte pred príchodom polície. Pochybujem, že ich to napadne. A pamätaj, zaútočil na mňa. Len som sa bránil. Všetci susedia ma počuli kričať o pomoc. Záznam v registri hovorí proti nemu.“ Na čelo jej vtisol bozk. „Sme v suchu, láska. Za peniaze, ktoré po ňom zdedíš, si kúpime pekný dom ďaleko odtiaľto, čo ty na to? Len pár mesiacov počkáme, aby to nebolo podozrivé.“
„Už sa neviem dočkať, zlatko.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.