 |
Bytom sa šíri aróma čerstvo namletej arabiky. Káva mi vždy pomohla. Dokázala roztočiť mozgové závity, prilákať múzy. Prázdna stránka textového editoru ale pripomína, že moja kreativita dnes trčí niekde v blízkosti absolútnej nuly.
Termín na odovzdanie je zajtra. Pred dvomi týždňami som sľúbil napísať erotickú poviedku do známeho časopisu. Záväzok, potvrdený aj zmluvou a vyplatenou zálohou, visí nado mnou ako skaly nad cestou pod Strečnom.
Rozhodol som sa zájsť po inšpiráciu do miestneho baru. Momentálne je totiž môj stav taký, že… ehm… veci, ktoré by sa mali robiť s partnerkou vykonávam… ehm… bez ženy.
Babeniek, neskutočne krásnych, bol plný podnik. Podnetné myšlienky mi rezonovali nielen v hlave. Ich dozvuky sa dostávali aj do nižších telesných oblastí.
Minul som skoro celú zálohu. A niečo som si priniesol. Nie, nespoznal som svoju novú priateľku. Našťastie, či možno aj bohužiaľ, ani pohlavnú chorobu.
Zobudil som sa s pocitom slabosti. Príčinou nebola iba opica. Pod pazuchu sa ocitol teplomer. Priniesol jednoznačný dôkaz – tridsaťdeväť dva. Bližšiu indíciu ukázal zvláštny jav. Deň predtým mi nos hovoril, že už prišiel čas na vyčistenie mačacieho záchodu. Teraz som necítil nič.
Vyhrabal som, asi už aj exspirovaný, antigénový test. Nasledovala alchýmia odberu slín, zmiešanie s roztokom, nakvapkanie. Výsledok bol rovnaký, aký by sa zjavil na tehotenskom teste po grupáku bez ochrany.
Prvý týždeň prebiehalo peklo. Ležal som v posteli s vysokou horúčkou, von ma dostali len základné biologické potreby. Nielen moje, ale aj kocúrove. Úpenlivým mraučaním upozorňoval na potrebu pravidelného kŕmenia. To už neboli akváriové rybičky, ktoré som skúsil „chovať“ v detstve. Tie z tohto sveta odišli, pri absencii potravy, pekne potichu.
Mačací spolubývajúci to u mňa nemal vždy ľahké. Keď som chlpaté, pištiace klbko našiel na ulici, vybral som mu meno. Po pár mesiacoch spoločného života som tak konečne mohol na neho zavolať: „Dunčo, k nohe!“
Na jeho vtedajší pohľad nikdy nezabudnem. Kombinácia prekvapenia a snáď aj hnevu. Moje dvojnohé kŕmidlo po mne chce, aby som sa správal ako tie uslintané, brešúce beštie?
Ďalší týždeň horúčka opadla. Stále ma však trápil kašeľ a celková slabosť. Covid, pre zmenu, dostal kocúr. Nevedel som, že aj mačky môžu trpieť na túto chorobu. Pár minút googlenia mi to potvrdilo. Test som mu nerobil. Pohľad na nedotknutú misku so žrádlom hovoril za všetko.
Nakoniec sme sa z toho obidvaja vystrábili. Je možné, že Dunčovi mačací boh cvakol kupón na jeden z jeho siedmych životov.
Čistá strana, ozdobená iba blikajúcim kurzorom, varuje, že dnes mi káva kreativitu nepodporila. Jej iné účinky sa však začínajú prejavovať v plnej miere. Odchádzam na WC.
O pár minút sa vraciam. Zámerne som si nezobral mobil. Okrem toho sa mi už vrátil čuch.
Už z diaľky vidím, že pracovná plocha počítača vyzerá inak. Miesto snehobieleho dokumentu tam svieti internetový prehliadač.
Nikto ďalší sa v byte nenachádza. Iba v kúte leží vo svojom pelechu kocúr. Sleduje ma napoly privretými očami. Jediným rozdielom oproti obdobiu choroby je prázdna miska pred ním.
Počítačom nerozumiem, v tomto ohľade sa považujem za obeť humanitného vzdelania. Počas hodín informatiky som potajomky písal básne ospevujúce nádherné nôžky spolužiačky Soničky. Aj tak mi nikdy nedala. Vraj sa nedávno vydala za nejakého primitívneho ajťáka.
Zahľadím sa do textu na obrazovke. Ide o článok z časopisu Nature. Angličtinu ovládam, čítanie mi však komplikuje vedecká hatlanina. Po nemalom úsilí sa mi podarí pochopiť základnú myšlienku. U niektorých príslušníkov druhu Felis catus vraj prekonanie COVID-19 dokáže vyvolať výrazný nárast inteligencie.
Týčim sa nad pelechom. Kocúr ma vníma. Oči má otvorené. Uši nastražené.
„Počul som, že mačky sa dokážu svojim majiteľom… “ zarazím sa, ‚psia‘ terminológia mi tu nesedí „… teda spolubývajúcim, aj odvďačiť. Napríklad im donesú ulovenú myš. Nie je to moje obľúbené jedlo a ja to po tebe ani nechcem. Mám rád tvoju nezávislosť, ocenil by som však kúsok vďaky za to, čo pre teba robím.“
Pozriem na Dunča. Monológ nezafungoval. Úkaz popisovaný v článku sa u tohto kocúra evidentne nevyskytol.
Znovu sa vraciam k prázdnemu dokumentu. Stres mi nikdy nepomáhal. Na písanie potrebujem dostatok času. Zvažujem, že siahnem na úspory a vrátim časopisu preddavok.
Ešte raz skúšam niečo vymyslieť. Modlím sa k všetkým spisovateľským bohom, vzývam múzy. Úporne sa snažím vytlačiť z hlavy aspoň odsek. Nič.
Kocúr vybieha z pelechu. Podozrivo rýchlo, vzhľadom na stav otupenosti v akom sa celé ráno nachádzal. Vyskočí mi do lona.
„Dunčo, teraz nie!“ okríknem ho, hoci viem, že príkazy ignoruje.
Moje nohy sú však len prestupnou stanicou. Ocitá sa na klávesnici. Začne, lepšie to popísať neviem, tancovať. Čumím v úžase. Na obrazovke sa zjavujú riadky zmysluplného textu.
Telo jej obopínajú tesné šaty. Ladná chôdza pripomína mačku ticho sa zakrádajúcu za korisťou. Otočí sa. V zelených očiach lovkyne vnímam výzvu aj nádej.
Používa všetky labky. Opatrne nimi stláča klávesy. Miernym otočením hlavy k monitoru kontroluje napísané. Prudkým švihom chvosta na ENTER ukončuje odstavce. Ide mu to oveľa rýchlejšie než mne moje dvojprsté „ďatlovanie“.
„Tak čo, kocúrik. Nebojíš sa nabrúsených pazúrikov?“ vystrčí nechty ozdobené ostro červeným lakom. Jej zamatový alt aj jemné chĺpky na predlaktí vyžarujú silnú živočíšnu príťažlivosť.
Chvíľu Dunča len ticho sledujem. Nedokážem veriť vlastným očiam. Potom sa pohodlne opriem do kresla. Ruky si založím za hlavu.
Z plných pľúc zvolám: „Odteraz píšeš ty!“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.