 |
1932. Dr. Gross vstúpil do pracovne policajného náčelníka na riaditeľstve v Michalovciach.
„Chvaľce Hospodina, pan načeľnik. Šumni dzeň.“
„I vam, pan dochtor. Pochvalen. Frišno sce došli, cešim še,“ povedal náčelník Vaľo.
„Barz frišno…“ Gross ukázal na svoje jemne pristrihnuté strnisko, malé ranky v okolí brady.
„Nehnivajce še, pan dochtor. Bulo naponahlo, inak bi mi vas nevolal.“
„Moussonovi zaš dakto pocahnul platno s mešterštukom ?“
„Ňe, ňe,“ priateľsky sa uškrnul náčelník. „Mame vraždu,“ zvážnel. „Znace co tu teraz u Mihaľovci, tota konferencija Štirspolku. Mi z Federacje, Abovčaňe, Zakarpace, Gemerčaňe, i Šarišaňe. A jeden chlop tam umar. U posceľi, das neškaj skoro rano. Išče nezname.“
„Oj gevalt,“ povzdychol si Gross. „Čul mi. Tota konferencija budze mac čarni punkt, a to už u Štirspolku rozdumovali, že priberu Šariš. Dochtor Bilas už kuknul na mertvoho ?“
„Dochtor Bilas sebe vibral dovoľenku. Šol lapac ribi na Latoricu.“
„Šaňi, Šaňi, robotu mi nehaš,“ oprel sa s povzdychom Gross. Kývol k telefónu na stole. „Zavolam Haňku. Čekajce nas za polhodzinu.“
„Pan dochtor, dajbože,“ zdravila ho Haňka Kovaľová, bývajúca pár ulíc od Hlavnej. „Ta co s totim svetom ? Rokuju o spolupraci, dachto im zabije učastnika… Mi dvojo už sebe daco odslužili, aľe dachtori plani ľudze ľem na mordovaňe dumaju.“
„Načeľnik še me pita, že Mižu, jake maš teorije. Ja nerobim teorije, kim nevidzim. Čul mi, že zabiti mal snubenicu a že bul veteran išče z vojny zos Šarišom. Co dumaš, dajaki menuval ho z pomsti chcel zabic ? Uvidzime…“
Pred Zlatým býkom postávali viacerí strážnici z polície. Štabnik Ferenčik, stražmešter Landesman, dokonca i podporučik od žandarov, Rácz.
„Dochtor úr… Oni sebe dumaju, že še štreľil,“ poznamenal Rácz. „Zo strachu. Aľe mohol ho picnuc i dachto ini.“
„Šalom, pan dochtor, pani Haňka“ vítal ich Landesman. „Ihnatova snubenica je u vestibuľe.“
Zakrátko ju stretli. Anna bola vo zvláštnom rozpoložení. Smutná, ale i usmiata a zdvorilá.
„Ruki bozkavam, kezét csókolom, kišasoňka. Strašne daco. Uprimnu sustrasc.“
„Jaj, pan dochtor, do plaču mi je. Aľe ja silna žena. Daku cestu najdzem,“ utrela si drobnú slzu, ostýchavo sa usmiala. Gross pozorne sledoval jej mimiku a gestá. „Dochtor, toto je Pavol, moj a Janov kamarat,“ predstavila mu formálne oblečeného muža v jej veku, ktorý práve prišiel. Grossovi úctivo potriasol rukou. Doktor si všímal ich správanie.
Jan Ihnat, Annin snúbenec, ležal na posteli v jednej z hotelových izieb Býka. Gross sa prešiel od rozbitého okna späť ku nebohému. Zblízka si ho prezeral. Haňka a Vaľo stáli neďaleko. Vchod strážili policajti. „Taže sebe zo strachu zmarnil, hej ?“ zaironizoval Gross.
Náčelník ukázal na kameň, ktorý ešte stále ležal na dlážke. Vylovil z vrecka nájdený výhražný list a podal ho Grossovi. Písmená boli vystrihnuté z rôznych miestnych novín. Pomstychtivé reči o tom ako veterán Zemplínsko-šarišskej pohraničnej vojny spred viac ako desaťročia nebude mať už nikdy pokoja od Šarišana, ktorého postrelil.
„Dachto mu ruci do izbi ľist, Ihnat še vistraši, vežňe toten Rast-Gasser,“ ukázal na starší revolver na dlážke, „picne še, zufali“, zakončil Gross a zrazu sa zachichúňal. Poklepal po náprsnom vrecku kabáta obete. Kovový zvuk. Vytiahol z kabáta tabatierku a mincu, obe s dierou. Zadná strana tabatierky bola vydutá, ale neprerazená, vnútri čosi hrkotalo.
„Teorije chcece, načeľniku ?“ spýtal sa a náhle privoňal k tabatierke. „Nebojce še, ostavam košer. Tota bagovka čisto nova, nebula použivana. Šmerdzi ľem za pušnim prachom.“ Zahrkotal ňou. „Jak bi ňe, šak ulapila guľku.“ Náčelník pootváral ústa, Gross ho predbehol.
„A co to ma s Ihnatom ? Cvičeňe,“ zdvihol revolver, preveril bubienok i hlaveň. Podržal ho pri rôznych uhloch a predstieral stlačenie spúšte. Potom ukázal na smrtiacu ranu na Ihnatovej hlave. „Ihnat še nezabil sam. Uhli nešedza. kebi trimal RG zbľizka, inak bi vižiral.“
Vzal injekciu a vytiahol z nebohého vzorku krvi. Roztvoril svoj kufrík so sadou pre chemickú analýzu. Pridal niečo do krvi, aby zreagovala. „Bul uspani,“ prstom cengol po pohári na nočnom stolíku. „Daco mu tam nasipaľi. Načeľnik, mal Ihnat dosc peňeži ?“
Vaľo mu podal štós dokumentov, ktoré mal v taške. „Bohati pribuzni u Amerike. Robili u bani u Pensilvaniji, jeden založil i firmu u Nevi Jorku. Ihnat zdzedzil menši majland.“
„A zasnubil še s kišasoňkou, co ho milovala od šerca…“ sucho sa uškrnul Gross. „Ľem jedno neznam pochopic… toten kameň a ľist…“
Haňka sa prešla po miestnosti, dívajúc sa na kameň, až podišla k oknu. Zahľadela sa pod okno, potom von… „Dochtor Gross… Taku mam dumu. Skoro šicke črepi su vonku na dvoru.“
Všetkých zhromaždili na mieste činu. Gross pozorne sledoval Annu a Pavla.
„Znace, ja takoj znal, že še Jan neštreľil. Take uhli bi vlastnou rukou s revolverom nezrobil. Ani neštriľal barz bľizko. A dachto… zrobil pokus. Dal mu na večeri daco do pohara. Kedz ho uspal, vošol tuna do izbi, štreľil mu do kešeni na kabace. Štreľil i segiňa Jana. Metnul z izbi cez oblak kameň, s ľistom ho dal do izbi. Jan bul veteran, dachto še mu chce pomscic, úúú… Aľe ne. Od rodzini z Ameriki zdzedzil barz veľo lóve. Das rok dozadu mu začne duric hlavu kišasoňka, jak ho ľubi… hehe, pre peňeži. Pocukri mu, abi na ňu časť prepisal. Pavol, Ančin pusipajtaš, še gu nemu prikmotri tiž. Včera mu da darunok, bagovku.“
„Dochtor, vi dočista šaľeni…“ vybuchol zlostne Pavol. Silnejšie stisol aktovku v ruke.
„Tak jak hutori ! Vidumali sce sebe volovini ! To nepravda !“ nasrdila sa aj Anna.
„Kišasoňka, ľuto mi je, aľe kradnuc a zabijac še neviplaca. Dachtori sebe dumaju, že hej, aľe mame tu ľudze, co ich vivedu z omilu. Jak moja kolegiňa Kovaľova, naši policajci…“ podišiel k Anne, zahľadel sa na ňu karhavo, „…a dochtor Michal Gross. Nevišlo vam to, šiksa.“
„Vi šaľeni, dochtor. Aj načeľnik a šicke ! Vi sebe nebudzece dovoľovac na…“
„Joj, Paľi, cicho budz ! Toti peňeži už buli naše, a toten dochtor šicko zburdal !“ zlostne sykla, vytiahla ozdobnú ihlu z klobúka a pokúsila sa pichnúť Grossa. Vyrazil jej ju z ruky.
„Krav maga,“ kývol na užasnutú Haňku. „Učil me jeden Menš zos Prešporka.“ Otočil sa k Anne, pozrel jej uprene do tváre. „Kedz raz zrobice zlovoľni hlas, znam, že vas mam…“
Vaľo nasadil Anne želiezka. Pavol sa vytrhol policajtom, vrazil do dverí, skúšal utiecť. Landesman a Rácz k nemu v mihu priskočili, zdrapili ho a nasadili mu putá.
„Aha ho,“ Ferenčik zdvihol dokumenty, ktoré sa vysypali z mužovej aktovky. Podal ich náčelníkovi a Dr. Grossovi. Ukradnuté nákresy prebiehajúcej veľkej modernizácie tanku Burstyn, rozbehnutej krajinami Štvorspolku v spolupráci s Haličou a Poľskom.
Vaľo mal zlosť, mračil sa. Gross kýval hlavou. Anna a jej komplic na nich hnusne zagánili. Chcela na Grossa napľuť, ale policajt jej nasilu odvrátil tvár a nechtiac pľuvla na Pavla.
„Pani, kedz budzece šedzec u arešte a budu še vas pitac, chto vas načapal, obecajce im, že Michal Gross,“ zdvihol do výšky jedného oka deravú mincu. „Grossa nik neuplaci, nik nekupi. Ani za grajcar s dzirou…“ podpichovačne žmurkol nezakrytým okom a pousmial sa.
Policajti a žandár odviedli dvojicu vrahov a zlodejov. Náčelník sa pootočil ku Grossovi.
„Dakus dramaticke reči, dochtor, nedumace sebe ?“ a z miernej zachmúrenosti prešiel do úsmevu. Dr. Gross sa zhovievavo, no skromne pousmial.
„Ta znace, pan dochtor ma roboti po hlavu, tak sebe chce vichutnac rozguzleňe pripadu,“ poznamenala s úsmevom Haňka. Zo spoločenskej miestnosti Býka zazneli džezové tóny. Opona.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.