 |
Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov (pozn. red.).
„Je to v piči,“ precedil pomedzi zuby Janko, oblizol si prst a prešiel ním po holej lebke. „Ten vyjebanec dostal Joža.“
„Tipoval som, že on jediný prežije,“ povedal Benky.
„Budeme s tým musieť dačo robiť,“ rozmýšľal PJ a napravil si klobúk, ktorý mu neustále padal. „Ak rátam dobre, v tejto gubernii sme zostali už iba my traja. Ako tí, traja… traja mačkatieri!“
„A čo, kurva? Vydavateľstvá sa boja vydávať knihy. Že vraj ide o riskantnú činnosť. DPH prekročilo päťdesiatku, zasraných nováčikov akoby ani nebolo a na nás kašlú. Zmrdi! Stará generácia je mimo. Červo je v dôchodku, kdesi na Seychelách, a ostatní čuchajú fialky zospodu. „Hovorím, je to hlboko v…“
„Ako vlastne zomrel Jožo?“ prerušil ho Benky.
„Neviem až tak dobre čítať, ale tu píšu že ho zabil elektrický prúd. Chápeš? Nevybuchla pod ním bomba, neodkrágľoval ho zasraný džihádista. Dodrbané elektrické auto v lunaparku! Niekto si dal na sabotáži záležať.“
„Na toto sa ani Marvel nechytá,“ povzdychol si PJ.
„To sú hovädá. Tento pičús je krutá realita.“
„Janko, ty máš tuším v šuplíku Kladiváka 3, nie?“
Holohlavý sedemdesiatnik preklial Benkyho očami. „Tvoje vlhké sny? Kedy by som ho kurva asi napísal? Nemám čas.“
„Keď sme už pritom, ja by som dačo mal. Ľuďom chýbajú Norrové dobrodružstvá…“
„Chceš ma nasrať, PJ? Hovorím, že nikto nič nevydá.“
V malej presklenej miestnosti zapípala správa. Benky vytiahol oldschoolovú Nokiu 92B40. Na zadnom kryte mala nálepku ružového prasiatka
„Si robíš piču? Touch? V dnešnej dobe? Teba by ani do domova posledného odpočinku nezobrali.“
„Pamiatka,“ sklopil oči Benky a zaspomínal si na rok, kedy získal literárneho oscara. „Bolo to dávno.“
Na chvíľu sa odmlčal, skenom sietnice odomkol displej a otvoril správu. Mala iba päť slov, ale aj tak zbledol a chytila ho triaška.
„Čo sa stalo?“ zasyčal Janko, keď videl, že kolega zosivel.
Benky sa triasol. „Pre… prečítajte si… sami.“
Janko a PJ si vzali predpotopný prístroj a takmer im vypálilo zreničky.
AK PRESTANETE PISAT BUDETE ZIT.
Bunku o veľkosti 4×4 metre pohltilo ticho. Ani jeden z nich sa nezmohol na slovo. Dvaja z nich mali za sebou pár desiatok kníh – Janko iba dve – a písanie predstavovalo celý ich život. Nedokázali si predstaviť, že by prestali.
„Odkiaľ má ten zmrd tvoje číslo?“
„Netuším.“
„Chalani, a čo keď je to ešte horšie?“ zašepkal PJ a skákal pohľadom z jedného na druhého. „Čo ak vie, kde sa ukrývame?“
„Ale hovno! Bez GPS nemá žiadnu šancu.“
Benky zbledol ešte viac.
„Nehovor mi, že ho máš zapnuté…“ plesol sa Janko po lebke. „Si vážne na hlavičku? To snáď ani nie je možné. Okamžite to vypni!“
„Nemôžem,“ povedal Benky. „Posledný update Telegramu zablokoval ovládanie polohy.“
Holohlavý starec sa prestal ovládať a hodil prístroj do okna. Plastisklo zadunelo, ale neprasklo. Objavila sa iba sieť prasklín ako pavučina. Janko zanadával, dokríval k mobilu a dupal po ňom dovtedy, kým ho nerozbil na črepiny.
„Tak a teraz som kurva zvedavý, ako nás nájde.
„Takže sme v bezpečí?“ spýtal sa Benky.
„Teoreticky. Hoci, riť by som do ohňa za to nedal. Odkedy zabalzamovali predsedu, ide to s krajinou dolu vodou. Lacné potraviny, spotrebiče, LGBT a imigranti všade. Všetko, čo nám sľubovali. Nečudoval by som sa, keby nejaká politická kurva, ktorá nevie čítať mala tie vraždy na svedomí.“
„Ja sa nebojím a neprestanem písať aj keby čo bolo…“
PJ nič nepostrehol. Na čele sa mu objavila červená bodka a vzápätí s prestrelenou lebkou odletel do rohu miestnosti. Zvyšní dvaja začali okamžite zvracať. Chvíľu im trvalo, kým sa spamätali a Janko si ani ústa neutrel od zvratkov.
„Zasraná-totálna-jebnutá-vyjebaná-piča!“
Benky sa krčil v druhom rohu, držal si hlavu v rukách a niečo nezmyselne bľabotal. Hoci smrť opisoval v knihách niekoľkokrát a celkom expresívne, niečo takéto nikdy nezažil. Neveriacky hľadel na dieru v plastiskle kadiaľ prenikol náboj.
„Boha s tým… on je tam… vonku. Zabije… zabije nás.“
„Kde je Nukleus, keď ho potrebujeme?“ zareval Janko. „Alebo aspoň polícia?!“
Benky so strachom zdvihol pohľad. „Ja tiež nemôžem prestať. Teraz keď píšem Ajriša 28…“
O päť rušných sekúnd zostal na žive už iba posledný z dôchodcovskej trojice. Nebolo mu všetko jedno. On síce písal pokračovanie, ale dlhšie ako nesmrteľný George Martin a to je čo povedať. Majster žánru už prekročil stovku a stále nevyzeral, že sa chystá zomrieť alebo vydať šiestu knihu z obľúbenej ságy. Janko nevedel, čo má robiť a či ho smrť nečaká o pár minút. Rozhodol sa, že bude mlčať.
Možno tak na seba neupúta neželenú pozornosť vraha vonku.
Keď sa ozvali kroky v chodbe pred bunkou a objavila sa neznáma silueta za sklom, posral sa aj on. Ako v hypnóze sledoval kľučku a modlil sa k všetkým bohom, od Cthulhu až k atlétovi na kríži, aby tentoraz klasická scéna z hororových filmov nezlyhala a dvere sa neotvorili. Náhle si s hrôzou si spomenul na to, ako ten zasraný PJ zabudol za sebou zakódovať. Mal chuť ho nakopať, keby sa nebál mŕtvoly.
Klučka povolila.
Do miestnosti vstúpila postava v obleku troopera. Chvíľu postála nad oboma zastrelenými a zdalo sa, akoby si vzdychla od ľútosti. Potom si zložila prilbu.
„Teba nechám nažive. Aj tak všetci vieme, že to nikdy nedopíšeš.“
„TY???“ išlo Janka roztrhnúť od zlosti. „Nikdy by som nepovedal, že si taká sviňa. Prst by som ti strčil do zvierača.“
„Ja viem. Ale už bude všetko tak ako chcem.“
„A to?“
„Keď ti to poviem, tak to bude ak v tých lacných béčkach, kde sa hlavný zlosyn rozrozpráva, aké mal ťažké detstvo, ako ho šikanovali kolegovia a podobné drísty, zatiaľ, čo hrdina bude mať čas utiecť a poraziť ho. Nie, nie. Nič také.“
„Takže ma necháš žiť?“
„Si hluchý alebo je to vekom? Hovorím, že hej. Koniec koncov konečne mi vydajú knihu. Niet už nikoho iného, nebudú mať na výber.“
„Keď poviem, kto si, nikto ťa nebude čítať.“
Postava sa zachechtala, vytiahla plazmovú pištoľ s ampulkou a strelila Janka do pleca. Čoskoro stuhol a nedokázal pohnúť ani viečkami. Potom sa odkiaľsi objavil laserový nôž a neznámy bez zaváhania odrezal holohlavému spisovateľovi jazyk.
„Teraz by ma zaujímalo, ako to urobíš.“
Postava sa zahľadela na Jankove ruky a zamyslela sa. Vyšla z miestnosti a kamsi zmizla. Keď sa vrátila, látka v starcovom tele už začínala vyprchať, ale ani zďaleka to nestačilo na útek.
„A s týmto,“ ukázal neznámy na svetelný meč, „to nikomu ani nenapíšeš. Hoci, v tvojom prípade, by to aj tak trvalo celé veky.“
Jankove oči sa konečne pohli. Bolo v nich vidieť zdesenie. Snažil sa zo všetkých síl tomu zabrániť, ale čoskoro mu došiel čas.
Dve presné švihnutia a starcovi zostali iba kýpte bez prstov.
V miestnosti zasmrdelo spálené ľudské mäso.
Posledný z večne talentovaných autorov mal cestu k úspechu voľnú. Prečo by sa mal trápiť neustále písať a vylepšovať príbehy, keď boli iné možnosti? Aj on píše celý život, ale ani raz sa nepriblížil k vrcholu. Spisovateľskému, aby bolo jasné. Stačilo zbaviť sa konkurencie tak, aby na to nik neprišiel a vybavené. Išlo síce o morbídnejší spôsob, ale nemohol brať na nikoho ohľady. Cítil, že má smrť na jazyku a sen vydať knihu si chcel splniť za každú cenu.
Odhodil meč, narovnal si zapackané okuliare a prehrabol zamastenú ofinu. Na chodbe vytiahol datapad a poslal sprievodný list do žánrového vydavateľstva. Teraz ho už budú brať vážne. Ak ale nezoženú obálku od Miša, tak…
Zahodil čierne myšlienky za hlavu a vydal sa v ústrety úspešnej budúcnosti.
Nevedel sa dočkať, kedy bude mať autogramiádu.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.