 |
lboko v smrekových horách, kde zvieratá spia v brlohoch, norách,
na mieste, kam dobrú noc chodí dávať líška a dych z pľúc vyháňa
nadmorská výška,
stojí osamelá drevená chalúpka.
Vo vnútri sedí mladá dievčina a vyšíva. Navonok pôsobí vyrovnane, no dlhé dni jej znepríjemňuje samota. Ibaže to nie je jediná vec, ktorá ju sužuje. Trápi ju najmä to, že je škaredá. Údajne za to môže kliatba, ktorú vyslovila akási starena proti jej matke.
Preto sa Marienka narodila s nepeknou tvárou, plnou vriedkov. Vyliečiť ju údajne môže len bozk lásky. Aspoň tak sa to povrávalo po dedine, kde predtým s rodičmi žila. Po čase sa odtiaľ presťahovali do chalúpky uprostred lesa. Tu neboli žiadni zvedavci. Nikto sa na dieťa nepozeral s odporom. Marienka vyrastala v láske, ktorou ju rodičia neustále zahŕňali.
Všetko sa zmenilo pred pár rokmi, keď otca v hore privalil strom. Matka obrovský žiaľ neuniesla a o polroka sa na druhý svet pobrala aj ona. Od tých čias sa dievčina musela prebíjať životom sama.
Občas sa do hory zatúla unavený pocestný a požiada o kúsok jedla. Marienka ochotne dá aj z toho mála, čo má. Avšak máloktorý zablúdilec sa na ňu usmeje alebo povie pekné slovo. Len čo sa posilní jedlom, už aj odchádza svojou cestou.
Dievčina si svoju ošklivosť veľmi dobre uvedomuje. Neraz ju zabolí srdce pri pomyslení, aká bezútešná budúcnosť ju čaká. Jediné, čo si želá, je mať niekoho, kto ju bude ľúbiť vrúcnou láskou. Niekoho, komu nebude prekážať to, ako vyzerá. Snáď Boh jej prosby raz vyslyší.
Jedného dňa zametala pred domom, keď v diaľke zbadala akúsi postavu. V zmätku vbehla dnu a zo zásuvky vybrala pestrofarebnú šatku. Zakryla si ňou hlavu tak, že jej bolo vidieť iba oči. Takto prichystaná vyšla privítať cudzinca. Sledovala, ako sa k nej blíži ťarbavými krokmi. Jednou rukou sa držal za hrudník a namáhavo dýchal. Pochopila, že dotyčný potrebuje pomoc a rozbehla sa k nemu. Ihneď si všimla jeho červenú, opuchnutú tvár i krk, posiate desiatkami pupienkov. Zhrozene na muža pozrela.
„Poštípali vás lesné včely?“
Nevládal odpovedať, iba mlčky prikývol. Očividne bol na pokraji síl. Chytila ho okolo pása a podoprela. Pripadal jej ťažký a mala čo robiť, kým s ním zašla až do domu. Uložila ho na posteľ a do hrnca dala variť vodu. Až zovrela, zaliala ňou zmes byliniek v miske. Liečivý odvar mu potom dávala po lyžičkách piť. Mastičkou potierala nepekné štípance a studenými obkladmi ochladzovala jeho rozhorúčené čelo. O niekoľko hodín sa mu konečne uľavilo a zaspal.
Ráno už jeho tvár bola červená menej a opuch sčasti zmizol. Hojivá mastička začínala konečne účinkovať. Marienka mu zložila z čela obklad a chystala sa odísť, keď náhle otvoril oči.
Zbadal ju a sotva počuteľným hlasom zašepkal:
„Som smädný.“
„Pravdaže, hneď prinesiem niečo na pitie.“
Odbehla a vrátila sa s pohárom vody. Vypil niekoľko dúškov a vďačne na ňu pozrel.
„Ďakujem, že ste ma prijali pod svoju strechu. Aj za vašu pomoc.“
„Rada som pomohla. Na mojom mieste by to urobil každý.“
Natiahol k nej ruku na pozdrav.
„Som Juraj.“
„Mária,“ odvetila.
„Prečo máš zahalenú tvár? Je to tu u vás taký zvyk?“
Marienka pri tej otázke zostala v pomykove.
„Nie. Totiž. Ja…rada nosím šatky.“
„Rád by som poznal svoju záchrankyňu. Teda, ak mi to dovolíš.“
Zaváhala. Dobre vedela, čo bude nasledovať. Až ju uvidí, v očiach sa mu usadí rovnaké zdesenie, ako stovkám ľudí predtým.
Nechcela však byť nezdvorilá, preto si šatku zložila. Muž sa na ňu uprene zahľadel. Zapýrila sa a nervózne sklopila zrak. Cítila sa veľmi trápne.
„Čo to máš s tvárou? Stal sa ti úraz?“
„Nie. Taká som sa už narodila.
„Aha. No, musela si to mať v živote veľmi ťažké.“
Zarazil sa a snažil sa poopraviť.
„Prepáč, nemyslel som to tak. Ja len…tvoj výzor ma dosť prekvapil.“
„To je v poriadku. Na podobné reakcie som zvyknutá. V podstate som sa naučila žiť s tým, že sa ma ľudia stránia.“
Nevedel, čo jej na to odpovedať.
„Idem uvariť polievku,“ poznamenala a pobrala sa preč.
Juraj zostal ležať na posteli a mlčky ju pozoroval. Bola k nemu obrátená chrbtom, preto nevidel slzy, čo jej od hanby a ľútosti stekali po lícach.
Od toho dňa už jej výzor nespomenul. Zostal v chalúpke celý týždeň. Sily sa mu postupne vrátili a opuchliny zmizli. Snažil sa Marienke odvďačiť za jej starostlivosť i ochotu. Narúbal drevo na zimu a porobil v dome aj zopár menších opráv.
Po večeroch sedávali pri krbe a popíjali horúci čaj. Viedli dlhé rozhovory a neraz sa spolu dobre zasmiali. Marienka dávno nezažila také nádherné chvíle. Čím viac Juraja spoznávala, tým viac sa jej páčil. Pomaly sa v nej rozhorieval plamienok lásky. Hrozila sa pomyslenia, že raz odíde a ona ho už nikdy neuvidí.
Jedného rána spolu sedeli pri raňajkách ako zvyčajne. Juraj bol však akýsi zamĺknutý. Pohľad upieral do prázdna a o niečom tuho premýšľal.
„Myslím, že som sa tu zdržal už dosť dlho,“ ozval sa napokon. „Mal by som sa pobrať ďalej.“
Marienke pri tých slovách zovrelo srdce.
„Naozaj chceš odísť?“
„Nemôžem tu zostať navždy. Ty máš svoj život a ja takisto.“
Vstal od stola a chvíľu sa prehrabával vo svojom batohu. Keď našiel, čo hľadal, podišiel k Marienke. Vložil jej do dlane čosi malé, posplietané z množstva farebných nití.
„To je náramok priateľstva. Prijmi ho ako poďakovanie za tvoju láskavosť a starostlivosť. Bez tvojej pomoci by som určite neprežil.“
Pocítila, ako ju zalial rumenec.
„Je nádherný. Ďakujem.“
Juraj jej náramok uviazal na zápästie a dodal.
„Vždy keď naň pozrieš, spomeň si na mňa.“
„Aj ja ti chcem dať niečo na pamiatku,“ poznamenala a podala mu bavlnenú vreckovku s vyšívaným kvetinovým vzorom.
Juraj na darček obdivne pozrel.
„Budem ju opatrovať ako oko v hlave. Vždy, keď ju vezmem do ruky, spomeniem si na teba.“
Pristúpil k Marienke a vrúcne ju objal. Vtisol jej na líce bozk a uprene sa na ňu zahľadel. Chcel ešte niečo povedať, no neodvážil sa. Napokon si pobalil veci a zberal sa na odchod. Na prahu zastal a posledný raz na ňu pozrel.
„Zbohom! Maj sa tu pekne!“
„Zbohom!“ zašepkala so slzami na krajíčku.
Sledovala ho, ako sa vzďaľuje. Viac sa neobzrel a ráznymi krokmi odchádzal z jej života. Zavrela za sebou a klesla na stoličku. Skryla si tvár do dlaní a od zúfalstva sa rozplakala.
Netušila, ako dlho sedela bez pohnutia, keď zvonku začula kroky. Vzápätí sa ozvalo búchanie na dvere.
„Žeby ďalší pocestní?“ pomyslela si Marienka.
Nemala náladu na spoločnosť. Túžila byť sama. Dobrá výchova jej však nedovoľovala nikoho odmietnuť. Utrela si teda uslzenú tvár a pobrala sa otvoriť. Keď na prahu uvidela Juraja, nemohla uveriť vlastným očiam.
„Čo tu robíš? Azda si niečo zabudol?“
Chytil ju za ruku a vážne na ňu pozrel.
„Nemôžem odísť. Chcel by som tu zostať s tebou.“
Srdce sa jej prudko rozbúchalo.
„Myslíš to vážne?“
Prikývol.
„Nezáleží na tom, ako vyzeráš. Máš krásnu dušu a dobrú povahu. Práve preto ťa mám rád.“
Vzal ju do náručia a nežne pobozkal. Od toľkého šťastia sa jej zakrútila hlava. Muž, ktorého ľúbila, jej práve vyznal lásku. Nič krajšie si v živote nemohla priať.
Vtom sa však prihodilo čosi neočakávané. Marienkina tvár sa začala vyjasňovať a odporné vriedky mizli. Škaredosť sa ako mávnutím čarovného prútika vytratila a kliatba odišla do nenávratna.
Juraj sa na ňu nevedel vynadívať. Nemohol uveriť, že to krásne ružovolíce dievča je jeho Marienka. Tá náhla premena sa zdala byť priam neskutočná. Ruka v ruke vošli do izby, kde im osud začal písať spoločnú budúcnosť.
I dnes stojí hlboko v horách drevená chalúpka. Na stole sú položené dve šálky s voňavým čajom. Jedna patrí Jurajovi, druhá Marienke. Oheň v krbe tíško praská a v dvoch srdciach horí vzájomná láska.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.