Ohnivé pero - jeseň 2024: Haravara v domci na konci

ohnive pero

Motovidlo sa ženie vyľudnenou nočnou ulicou, pričom okrajom bieleho habitu zametá cestu. Strašidlu sa v hlave prehráva tá istá slučka. Fantazírovanie ho uspokojuje, vďaka nemu má výbornú náladu.

Predstavuje si, ako na ňu urobí to svoje povestné, hu-hu-hu, a ona razom zbledne. Telo dievčiny ovládne triaška, do očí sa jej vtisnú slzy. Joj, tak ju vystraší, že sa z nej stane bleduľa bledá, neduživá. Pri tom pomyslení sa od šťastia zadúša smiechom.

Dievčinka býva v domci na konci ulice, za ním je už iba pole. Za chvíľu je na mieste.


Na rozsiahlom pozemku, celkom vzadu, čupí drevená stodola.

Čosi v nej šuchoce, rachotí a buchoce. V kúte sa pohne guľôčka zložená z chuchvalcov rôznych pavučinových priadzí, chlpov, prachu a všeličoho ďalšieho. Vykotúľa sa z kúta a pokračuje ďalej po špinavej podlahe stodoly, pričom sa na ňu lepia ďalšie smeti, a tak výrazne zväčší objem.

Zastaví sa, vystrčí zvedavú hlavu, ruky, nohy, objaví sa guľaté bruško. Než sa Kutovidlo vydá k vrátkam, ponaťahuje si všetky končatiny. Je načase vkradnúť sa do domu. Neotáľa, berie sa postrašiť peknú slečinku. Pri každom kroku sa z neho zapráši.

Kutovidlo pristúpi k vchodovým dverám, prehmatá si brucho, v ktorom má schovaný kľúč. Potichu odomkne a zhlboka sa nadýchne, sladký domov. Teraz stačí vystúpiť po schodisku do izby, kde sa nachádza nič netušiaca fešanda. Bu-bu-bu. A bude to!


Motovidlo sa prikradne k vstupným dverám. Potichu stlačí kľučku a vstúpi. Ale čo to jeho oči nevidia? Kutovidlo!

„Čo tu robíš?“ vyvalí očiská Motovidlo.

„Ja tu bývam. Čo tu chceš ty?“ šermuje kľúčom Kutovidlo

„Ako bývaš? Veď ťa každý deň akurát vymecú von, ty bubák prašivý.“

„Ja že som bubák, ty mátoha nešikovná!“

A už sú v sebe, len to tak sviští. Tu šupa do brady, tam zásah do brucha. Strašidlá sa kotúľajú z predsiene do obývačky.

Zatiaľ, čo sa spolu klbčia, ten tretí už stojí na streche. Najprv sa pozrie do komína, potom sa naň vyšvihne, a už sa valí dolu. S obrovským rachotom dopadne na spodok krbu, v ktorom sa zvíri prach. Urobí pár kotrmelcov a rozpľasne sa na koberec.

„Ho-ho-ho,“ zakašle privandrovalec.

Rozhliadne sa po obývacej izbe.

Tí dvaja ho našťastie nezbadali, pri bitke spadli za gauč. Tlčú sa medzi sebou hlava-nehlava.

Musí sa ponáhľať, aby si ho nevšimli. Rýchlo sa premiestni do predsiene. Nevítaný hosť sa snaží nečujne presunúť na poschodie. Našľapuje zľahka a pomaly, nechce vzbudiť pozornosť. Tam hore na neho čaká spanilá deva. Tu schodisko zaškrípe.

Strašidlá spozornejú, lebo ak sa pán domáci zobudil, treba sa pratať kadeľahšie.

„Čo to bolo?“ opýta sa Motovidlo.

„Zaškrípalo schodisko,“ zašepká Kutovidlo.

Ten tretí ustrnie čoby vačica predstierajúca smrť.

„Nič nepočujem,“ ozve sa Motovidlo.

„Počuješ toto?“ dá mu riadnu šupu do ciferníku Kutovidlo.

A už sú zase v sebe.

Tretí hosť potichu kráča po schodisku. Oči má od napätia vytreštené, zubami cvaká od radosti, prsty sa mu vlnia, akoby hral na klavír. Už iba kúsoček ho delí od vznešenej devy. Vidí ju pred sebou, krásku s vencom na hlave a ratolesťou v ruke. Vskutku, ako majstrom Muchou maľovaná.

Chytí kľučku a stlačí. Útulnú izbu osvetľuje mesiac v splne. Na posteli sa črtá štíhle telo. Lôžko pôvabnej panny sa nachádza pri okne. Temný knieža k nemu pristúpi.

Aký nádherný pohľad. Za dvorom sa črtá pole, za ním sa hrčia kopce s vysušenými ovocnými stromami. Kedysi tam býval ovocný sad, ale dnes sa už o vyschnuté stromy čerešní nikto nestará. Drevené pahýle vetiev akoby kývali starej zrúcanine umiestnenej na najvyššom vŕšku. Vo veži starého hradu je jeho komôrka, sladký domov. Dojatý Vampír zopne ruky k sebe.

Zatrasie hlavou, lebo mu napadlo, že sa treba vrátiť k tomu, prečo prišiel. Pohľadom skĺzne k spiacej dievčine. Chvíľu sa kochá ľúbeznosťou snehobielej tváre, ktorú zdobia nádherne vykrojené pery. Lačným pohľadom preskúma krk, kde pulzuje šťavnatý život v podobe modrastej žily tiahnucej sa až k dekoltu. Niektorí ľudia sú lahodní už na pohľad.

Dolu čosi buchne. Tí dvaja určite zhodili nejaký kus nábytku. Nebude otáľať, zahryzne sa do krku krásavice. Pootvorí ústa a zohne sa k labutej šiji.

Vtom sa ozve hlasné, beng. Z hlavy sa mu zapráši, zem sa s ním zatočí, pred očami mu zatancujú iskričky. Je príliš spráchnivený aj na pomery upíra. Už desiatky rokov sa nenakŕmil. Skláti sa na podlahu ako podťatý.

Patrícia položí budík späť na nočný stôl. Tak, a už sú tu zas, Motovidlo, Kutovidlo a tento tretí.

Z prízemia sa ozýva rámus. Určite sú tí uličníci opäť v sebe. No, a za chvíľočku sa budú bračekovať. Naozaj netrvá dlho, než k nej doľahne zvuk štrngania pohárikov a veselý spev. Iste sa pustili do zbierky alkoholu. Otec ju zajtra zase neprávom obviní, že mu s kamarátmi vyplienila bar. A čo mu na to povie, že Motovidlo s Kutovidlom vypili? Patrícia vstane, podíde k dverám a pootvorí ich. Cink, ozve sa z prízemia. Dievča si vzdychne.

„Krakov!“ zakvíli Vampír, ktorý stále leží v bezvedomí vedľa postele.

A tento sa dozaista opäť preberie až pred svitaním, do tej doby tu bude halucinovať. Potom poletí k zrúcanine ako namydlený blesk, aby ho slnko nedostihlo.

„Choď moja, zober cesnak dole z dverí! To je škaredá fuj vec, takú ti doma netreba,“ blúzni temný knieža.

Patrícia sa vráti k posteli a bezvládne sa na ňu zvalí. To bude dlhá noc.

„Krista pána, nevidím sa v zrkadle! Čo sa to so mnou stalo?!“ zvíja sa Vampír na podlahe.

Dievča si položí vankúš na hlavu.

Knieža sa upokojí a pokračuje v samovrave chlácholivým hlasom.

„Moja ľúbezná hrdlička, neotáľaj, ber sa otvoriť okno. Zves dolu cesnak z kľučky…“

Cink-cink, ozýva sa z prízemia zvuk štrngajúcich pohárikov.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

30. septembra
Zuzana K. Olexová