Ohnivé pero - jeseň 2024: Predĺženie

ohnive pero

Zápas trval nekonečne dlho. Tieň palice sa pohol takmer o dĺžku dvoch ramien.

Keď sa už zdalo, že hnedí udržia skóre, zanovitý Guatemoc, náčelník modrých, vyrovnal. V zmätku prepletených tiel náhodne trafil kuiatl priehlavkom. Lopta, nadnášaná horúcim vzduchom, zaplachtila ponad hlavy, poodrážala sa od ornamentov a napokon sa prešmykla stredom kamenného venca. Vzápätí sa doslova rozprskla.

Masou divákov prebehla vlna prekvapenia. Vedeli, že sú svedkami niečoho výnimočného. Oba tímy skórovali dvakrát a zničenie lopty znamenalo, že zápolenie skončilo nerozhodne! Zapojili sa snáď do hry samotní duchovia džungle?

Nikto nespustil zrak z kňaza. V ich očiach horela otázka: A teraz čo? Ani zápasníci, akokoľvek unavení, nevyzerali ľahostajne. Vymieňali si zmätené pohľady. Opierali sa dlaňami o kolená, alebo vyčerpane čupeli, ignorujúc krvavé rany.

Kňaz chvíľu nehybne stál a potom zodvihol zrak k bohu Uappatzinovi, sediacemu na skalnom tróne. Dal sa s ním do reči. Ľudia bázlivo zmĺkli a načúvali nebeskému jazyku, hoci mu nerozumeli.

„Nerehoc sa!“ povedal kňaz. „Žiadna remíza!“

„Nevieš počítať?“ odvetil Uappatzin. „Dva dva, dilino! Dlžíš mi tristo…“

„A predĺženie ti nič nehovorí?“

„Doriti!“ zahrmel boh zlostne. „To tu nebolo dlho… Ale hej. Tak fajn. Len nevyber starca!“

„Ty mi budeš hovoriť,“ zašomral kňaz popod nos.

Obrátil sa k davu a rozhliadol sa po dychtivých tvárach. Doma som za blbca a závisláka na stávkach, a tu sa mi klaňajú, pomyslel si. Sranda. Bol rád, že sa pred stáročiami pridal k výprave kapitána Uha d’Guapas’n. Nikto v jeho rodnej osade vtedy neveril, že je šanca na objavenie nových planét. Tak rád by teraz videl ich ksichty!

„Uappatzin povedie moju ruku!“ zakričal ľudskou rečou. „Vyvolí jedného z vás a až potom sa zápas rozsúdi!“

Rozhodol sa, že človeka zvolí náhodne. Zatiahol všetky oči do lebky a vrávoravo sa vydal k fanúšikom. Rozostupovali sa pred jeho napriahnutou rukou. Končeky jeho dlhých vlasov, podobných chvostovým perám farebného quetzala, hladili ich ramená.

Chlapec menom Tlaloc sa nedokázal pohnúť z miesta. Jeho chodidlá akoby sa odrazu zmenili na korene v škárach medzi kameňmi. Cítil pulzovanie v žilách. Nevedel zaostriť zrak, jednako hľadel pred seba ako v tranze. To ja budem vyvolený a rozhodnem o výsledku! napadlo mu znenazdajky.

Jeho zorné pole zaplnila obrovitánska postava. Chlapec na krátky okamih videl každý detail kňazovej hrude. Čierne žilky v slizkej tyrkysovej pokožke, ale aj čosi ako škrabance a štípance od hmyzu. Ako na koži obyčajného človeka! pomyslel si zarazene. Vzápätí sa v duchu zasmial svojmu bláznovstvu. Každý vedel, že bohovia a kňazi nie sú z tohto sveta a žijú večne! Zostúpili z čiernych oblakov noci v tak dávnych časoch, že ani jeho prastará mama si to nepamätala.

Keď sa obrovská belasá dlaň kňaza dotkla Tlalocovho čela, bola chladná ako vodopád, vyvierajúci z Hory predkov. Za horúcich a suchých dní pod ním stával s druhmi a triasol sa blahom z osvieženia. Matky sa hnevali zakaždým, keď chlapci narušili posvätné vody. „Vyslúžite si odplatu mŕtvych!“ varovali ich. Ale deti to nikdy neodradilo, veď nič nebolo odpudivé a strašidelné na priezračnej vode, ani dúhových kvapkách na kožovitých listoch. Po kúpaní sa vyhrievali na balvanoch, sŕkali tie kvapky ako smädné mravce, prstami hladili mazľavé dno jazierka a svet bol krásny a plný smiechu.

Kňaz mu zovrel predlaktie a Tlaloc sa nechal viesť. Studená ruka ho prinútila kľaknúť si doprostred rozpáleného ihriska. Nebadane prenášal váhu raz na jedno, raz na druhé koleno. Hanbil sa, lebo vedel, že to nie je hodné chlapa. Treba znášať nepohodlie! kričal na seba v duchu. Byť hrdý, že ma vybral sám Uappatzinov kňaz!

Napriek tomu ľutoval, že nemá chrániče kolien, ako zápasníci, ktorí postávali naokolo. Takmer sa mu zatočila hlava, keď videl hrdinov zblízka. Tamto bol rýchlonohý Atlatl! A vedľa vysoký Chimalli a hneď za ním záludný Coyotl! Potierali si svaly na rukách a nohách šťavou z aloe a žuli hrste posvätných húb, aby vydržali nadchádzajúce predĺženie. Z ozdobných pier na ich ramenách ostali už len franforce, ale oba tímy sa stále dali rozoznať podľa prepotených farebných čeleniek. Modrých a hnedých, ako nebo a zem.

Tlaloc sledoval tieň kňaza, ktorý sa rozprestieral na oblých kameňoch ihriska, vyleštených od stoviek bosých nôh. Duchovný recitoval hlbokým hlasom a fanúšikovia oboch tímov tlmene bzučali a tlieskali do rytmu básne. Bola v jazyku bohov:

Doprdele, nech nezostane remíza!
Hnedí kurva vyhrajú!
A kapitána d’Guapas’n nech trafí šľak!
Keď toto prehrám, ma už porazí!

Ktovie, čo tie slová znamenajú? uvažoval Tlaloc. Náboženský zápal sa zmocňoval chlapcovej duše. Predkovia mu šepkali do ucha pradávne legendy. Šteklilo to a telom mu putovali príjemné zimomriavky.

Hráči modrého a hnedého tímu sa rozostavili okolo chlapca. Nevedel, akú úlohu zohrá v predĺžení, ale nebál sa. V hučaní davu matne rozoznával hlasy priateľov. Etlatliho s dlhým nosom, Xittlali, ktorá sa cerila ako opica, keď sa smiala, aj nešikovného Tecuaniho, ktorý bol jeho naj naj kamošom. Vedel, že na neho hľadia a závidia mu nesmiernu poctu. To ho napĺňalo pýchou a pokojom.

„Začneme!“ zvolal boh Uappatzin.

Tieň kňazovej ruky sa podivne predĺžil. Pripomínal dlhú dýku. Hráči sa prikrčili v očakávaní. Kňaz sa sklonil a tlmene Tlalocovi povedal: „Máš veľkú výsadu! Tvoja hlava bude nová kuiatl.“

Ahá! Už chápem! pomyslel si chlapec. Ale dozviem sa potom výsledok zápa…?


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

30. septembra
Martin Pollák