 |
Stredovek, niekde v strednej Európe
Za stolom z neotesaného dreva sedia štyria ľudia na obyčajných drevených stoličkách. V izbe je pec, jednoduchá drevená truhlica a drevený regál plný kuchynského príslušenstva. Za pecou sú slamníky určené na spanie. Dvaja muži sedia oproti sebe, jeden v jednoduchých sedliackých šatách, druhý je oblečený mestsky. Dve ženy sedia po strane svojich manželov odeté podobne ako ich muži, len majú na sebe viac parády. Na stole je misa s pečivom na pohostenie a pred každým z nich stojí veľký krčah plný piva.
Domáca: Ponúknite sa našimi posúchmi. Dnes ráno som ich nachystala.
Domáci: Dajte si aj z piva, je to kláštorné. Mocné!
Návštevník: Ďakujeme za pozvanie do vášho domu.
Domáca: Boh nám požehnal tieto hojné dary, jemu patrí naša vďaka.
Spoločnosť zborovo: Amen!
(Spoločnosť si pripije)
Návštevník: Naozaj je dobré, lepšie ako naše meštianske.
Návštevníčka: Dávno sme sa nevideli, kmotrovci. Nože nám vy len povedzte, ako sa Vám darí.
Domáci: Nemôžeme sa my sťažovať, boh nad nami drží ochrannú ruku. Poslednou dobou sa nám výborne vedie.
Domáca: (poverčivo poklope po stole) Veruže tak, všetko ide ako po masle, až sa človeku nechce veriť, ako dobre to ide.
Návštevník: Viem si predstaviť, potkanov je tohto roku habadej.
Domáci: Veru hej, potkany sa premnožili, tak mám o robotu postarané. Potkaniarov je v našom kraji málo, niekedy sa ani v nedeľu nezastavím. Toť minule mi biskup dal dišpenz, aby som vykántril háveď z jeho paláca nad mestom počas Veľkonočných sviatkov. To vám bolo niečo – všade kopec jedla a vykŕmených potkanov, veľkých ako mačky.
Domáca: Aj nám sa niečoho ušlo, pod kabátom môj muž prepašoval z biskupstva údené baranie stehno. To bolo radosti po pôste.
Návštevníčka: Íha, také niečo.
Domáca: No a keď je tak veľa potkanov, mor sa nám začal šíriť. To ti tiež nie je vec na zahodenie.
Domáci: Odkedy to prepuklo, nie je dennej hodiny, aby nám niekto neklopal na dvere a nekupoval od mojej ženy elixír proti chorobe či bolesti. Deti už ani z lesa nevychádzajú, stále zhľadúvajú bylinky do odvarov.
Návštevníčka: A nám by si niečo nevedela dať? Preventívne, aby sme my a naše deti mor nechytili.
Domáca: Pravdaže, aj som vám už nachystala za čutoru medicíny. (ukáže na pec, kde v hrnci čosi bublá) Za chvíľu to bude hotové, tak Vám dám pred odchodom domov. Treba si dať každý večer za glg odvaru a za glg ostrej domácej pálenky. Účinok je zaručený, mor sa vám vyhne na sto honov.
Návštevníčka: Ďakujem ti moja milá, nech boh žehná tvoj dom.
Návštevník: Čo stojí taký odvar?
Domáca: Od ľudí pýtam groš za hrnček, ale my sme si kmotrovci, tak od vás nič nemôžem prijať.
Návštevníčka: Ani neviem, ako sa ti zavďačíme za toľkú dobrotu.
Domáci: Nič to, veď vy nám môžete zasa inak pomôcť.
Návštevník: Vrav že vrav, kmotor.
Domáci: Syn nám už vyrástol, na školu ho do mesta pošleme.
Návštevníčka: To je skvelé, ako mu vieme pomôcť?
Domáca: Či by sa u vás v komore kúsok miesta nenašlo, kde by mohol hlavu skloniť na noc, kým bude v meste na učení.
Návštevník: Tomu sa rozumie, že nájde. A čože za remeslo si vybral mládenec.
Domáci: Za kata pôjde, tak sa rozhodol.
Návštevníčka: To je perspektívne zamestnanie. Iste musí byť šikovný, keď ho vzali na akadémiu. Tam si len tak hockoho nezoberú.
Návštevník: Veru tak, a nie je zlé byť za dobre s mestským katom.
Domáca: Vidíš muž môj, vravela som ti, že si ten náš dobre vybral.
Domáci: Nevravím že zle, ale tiež si mohol lepšie vybrať.
Návštevníčka: A za čo si ho ty chcel vyučiť?
Domáca: Inkvizítora z neho chcel mať.
Návštevník: Tak to už hej, len školy na to sú drahé a tiež musí človek mať konexie tam hore. (ukáže prstom do povaly)
Domáci: Biskup bol veľmi spokojný, že som mu tak krásne vykántril potkany zo záhrady. Hádam by na akadémii slovko dve utratil za toho nášho lapaja.
Domáca: No a ja som mu navarila tiež proti moru medicínku, tak by si na to spomenúť mohol.
Domáci: Ale synátor sa zaťal, že on do mníšskeho habitu nepôjde, viac sa mu červená kukla a sekera pozdáva.
Návštevník: Tomu verím, komu by sa chcelo jesť len ovsenú kašu a spávať sám celý život.
Domáci: Len tomu never, čo sa vraví. Tí v kláštoroch si žijú lepšie ako väčšina u nás na dedine.
Návštevníčka: Veru tak, majú kmotrovci pravdu. Ale aj tak si dobre vybral ten váš chlapec. Keď bude mať dobré meno vo svojom fachu, možnože si ho časom nejaký inkvizítor zoberie k sebe ako svojho pobočníka. Viem, že občas to tak robia.
Domáci: Chlapec sa nestratí, roboty sa nebojí. Ostatné je už v rukách božích.
Domáca: A čo tá vaša, tiež už má roky na školu.
Návštevník: (hrdo) Podala sa na mamičku. Šľapka z nej bude.
Domáca: Už ju aj prijali?
Návštevníčka: Pochybuje o tom niekto. Zadoček ako súdok a to ostatné ani nevravím. A ten talent na jazyky…
Návštevník: Dnes sa človek bez znalosti jazykov v tejto ťažkej dobe nezaobíde.
Domáci: Tak to sa už teším, keď zmaturuje. Prídeme na čestný maturantský pochod do mesta pozrieť si tú slávu.
Domáca: Potom bude robiť asi u vás v rodinnom verejnom dome.
Návštevník: Samozrejme, veď ten podnik zdedí po nás, až sa mi pominieme.
Domáca: To máte ešte čas myslieť na takéto veci, veď ste obaja mladí.
Návštevníčka: Pche, mladí? Veď máme obaja už cez tridsať. Budeme radi, keď sa štyridsiatky dožijeme.
Domáci: Pravda, čas letí, deti rastú ako z vody. Ani my už nemáme ďaleko do hrobu, mama.
Domáca: Nekaz náladu, hundroš starý.
Návštevník: Ďakujeme vám srdečne za pozvanie a za pohostenie, dobre sa nám u vás sedí, ale ísť už musíme.
Návštevníčka: Veru, musíme dôjsť do mesta ešte pred zotmením, treba nám podnik otvárať. Večer k nám vzácna návšteva príde.
Domáca: Hej, a ktože?
Návštevníčka: Samotný biskup. Potrebuje sa predsa odreagovať. Stále je v jednom kole – zádušné omše, protimorové púte a všetko okolo toho. Cirkevná politika dá človeku tiež zabrať.
Domáci: Tak veru, nemá to ľahké.
Domáca: Prajeme vám šťastnú cestu a nezabudnite si čutoru s odvarom.
Návštevník: Ďakujeme za všetko a nech vám pán žehná. Pozdravujte syna, že sa na neho tešíme.
Domáci: Boh nech opatruje vaše kroky.
Návštevníčka: S pánom bohom ostávajte.
Pár na návšteve opúšťa chalupu a domáci osameli.
KONIEC
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.