Chlapec listoval v obrázkovej knihe zvierat a spomenul si ako mu otec sľúbil, že ho raz naučí rozumieť zvieracej reči. Zrazu započul, ako na prízemí buchli dvere. Natešene vybehol z izby a zišiel dolu. Jeho otec stál v predsieni čelom ku dverám a vyzliekal si kabát. Syn ho pozdravil. Muž sa neotočil, odložil si kufrík na skrinku a z hlavy sňal klobúk. Prezul sa do tenisiek a z vešiaka sňal hrubú bundu. Chlapec neváhal ani chvíľu, nazul si pohodlné topánky a obliekol si teplú vetrovku. Otec nevenujúc synovi jediný pohľad, vyšiel na verandu. Martin rýchlo prekĺzol medzi dvere, ktoré sa za ním s vrzgotom zatvorili, ani čoby mu naznačovali, že vonku číha nebezpečie.
Syn kráčal za otcom k lesu. Pod krkom si pridržiaval golier, lebo mu bola zima. Chladný vietor vnikal pod šaty. Na tele mu vystúpila husia koža. Ľutoval, že si nezobral čiapku, šál a rukavice, ale už bolo príliš neskoro na to, aby sa vrátil. Otec by ho nepočkal. Smutne sklonil hlavu a držal sa tesne za otcom, ako jeho zmenšený tieň.
Les mu o chvíľu poskytoval závetrie. Pomedzi koruny stromov presvitalo zubaté slnko. Martin nešikovne šliapol do akejsi diery a topánka sa vnorila do bahna. Ako ju vyťahoval, na ostrom kríku si roztrhal nohavice a poranil lýtko. Zahľadel sa pred seba. Otec mal riadny náskok. Kľučkoval medzi stromami ľahšie ako vietor. Chlapec si vyslobodil nohu a rýchlo pridal do kroku. Srdce sa mu zovrelo smútkom. Nerozumel, prečo si ho nevšíma. Prial si, aby sa na neho ešte raz pozrel. Odkedy zomrela matka, neprehovoril ani slovo. Každý večer chodil nemo za ním na bezcieľnu cestu do lesa a späť.
Dobehol otca a snažil sa s ním udržať tempo. Z ničoho nič uhol pohľadom doprava. Zazdalo sa mu, že za ďalekým stromom sa niečo hýbe. V ušiach mu zaznel šuchot a praskot vetiev. Za stromom sa mihla silueta a o chvíľu sa vynorila celá. Dlhé čierne vlasy jej splývali so šatami. Ruky obopínali kmeň, potom sa od neho odlepili a postava vykročila vpred. Martin cúvol. Ako sa neznáma postava blížila, nadobudla jasné kontúry detského tela. Chlapec od strachu prestal dýchať. V šuchote lístia započul tichú, ale zreteľnú vetu: „Prečo sa bojíš lesa?“ Nevedel, či slová vyslovil prízrak, alebo boli výplodom jeho fantázie. „Prečo sa bojíš lesa?“ Zopakoval dievčenský hlas. Pustil sa do behu, rukami odháňajúc drzé konáre. V tom momente nemyslel na otca, iba na to, ako sa čo najrýchlejšie zbaví dievčaťa, ktoré ho prenasledovalo. Po niekoľkých metroch zastal, lebo nevládal viac bežať. Drepol si. Keď sa vydýchal, zdvihol pohľad, aby sa obzrel, ale v diaľke zazrel otca. Keď sa mu zaostril zrak, rozoznal dieťa. „Prečo sa bojíš lesa?“ šepol detský hlas. Zdalo sa mu, akoby ten hlas už niekde počul. Neznámy sa blížil k nemu. Podobal sa na jeho mŕtveho kamaráta. Chýbala mu ruka, presne ako jemu. Martin sa rozbehol preč. Po lícach mu stekali slzy a v hlave sa mu odvíjala stále rovnaká otázka: „Prečo sa bojíš lesa?“ Kútiky očí zachytávali desiatky postáv vynárajúce sa z hmly. Obklopovali ho zo všetkých strán. Mal pocit, akoby sa na neho chceli všetky naraz vrhnúť. Myslel si, že krikom sa ich zbaví, ale oni sa stále približovali. Ďaleko pred sebou zbadal otca. Nebol si však istý, či je to skutočne on, alebo len ďalší prízrak. Zakričal na neho, ale on sa neotočil. Šmykol sa a Martin, stále volajúc na otca, sa zviezol do hlbokej priepasti.
Muž sa zobudil spotený. Otvoril oči a pozrel sa pred seba. Vo dverách uvidel syna, ktorý akoby sa vynoril zo sna, rovnako ako včera, ako predvčerom a v ten večer, kedy ho nechal zomrieť.
„Prečo sa bojíš lesa?“ chlapec šepol do polotmy.
„Odpusť mi,“ povedal a nato sa rozplakal.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna až dve.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.