Začiatkom roka vyšla vo vydavateľstve Porta Libri krásna kniha Georga MacDonalda s názvom Múdra pani. O čom toto nevšedné dielo je?
Ak ste počuli meno George MacDonald, pravdepodobne viete, že to bol spisovateľ z devätnásteho storočia a dnes je považovaný za otca žánru fantasy. Táto všeobecne rozšírená informácia však v sebe nesie isté nešťastné zjednodušenie, ba nedorozumenie. Je to ako povedať mimozemšťanovi, ktorý chce pochopiť náš svet, že „med sú prevažne sliny šesťnohých okrídlených živočíchov“. Vymenovať prvenstvá, ktorými sa tento budovateľ svetov pýši, je veľmi jednoduché – ako jeden z prvých prináša konzistentný svet fantasy, do ktorého sa vstupuje cez portál, vytvára nové rasy a druhy, ktoré sú dnes štandardnou výbavou fantasy.
Jeho cieľom nebolo „budovať svety fantasy“, alebo „rozprávať rozprávky pre dospelých“. Práve naopak. V príbehoch sa za bojovníkmi, kráľmi alebo goblinmi skrývajú ľudské vlastnosti. Autor túžil po tom, aby ich jeho čitatelia rozoznali a zašli hlbšie vo svojom vnútornom napredovaní.
Kniha Múdra pani obsahuje autorove najlepšie fantasy poviedky – Lux a Luna, Múdra pani, Ľahkovážna princezná a Zlatý kľúč.
Čo sa stane, ak čarodejnica v túžbe po vedomostiach prekročí všetky hranice? Aký je rozdiel vo výchove na kráľovskom hrade a v obydlí chudáka? A čo v prípade, ak si zakliata princezná neželá byť zachránená a už vôbec nie zbavená svojej kúzlom indukovanej antigravitácie a večne dobrej nálady? A aké dobrodružstvo môže hrdina zažiť, ak jeho dom stojí na hranici ríše rozprávok?
Výsledkom je krásne ilustrovaná kniha, ktorá čitateľa vráti k základom fantasy a priblíži mu nádherný svet nevinnosti prvých diel tohto žánru.
Ukážka z knihy Múdra pani
„Miláčik, prosím ťa, buď chvíľu vážna,“ povedala kráľovná.
„Nie, ďakujem, mamička, to radšej nie.“
„Vari by si nechcela kráčať ako ostatní ľudia?“ spýtal sa kráľ.
„Och, to ani náhodou! Veď vy nekráčate, vy sa plazíte. Ako slimáci! Cha, cha!“
„Ako sa cítiš, dieťa?“ pokračoval kráľ po chvíli rozpačitého ticha.
„Cítim sa ako princezná, ktorá má veľmi zlatého smiešneho ocka a roztomilú smiešnu mamičku!“
„No toto!“ začala kráľovná, ale princezná ju prerušila.
„Vlastne, niekedy mám taký zvláštny pocit, akoby som bola jedinou rozumnou osobou na svete.“
Až doteraz sa snažila správať dôstojne, no po týchto slovách vybuchla do takého záchvatu divokého smiechu, že sa začala váľať po podlahe. Kráľ ju zdvihol (ľahšie než hodvábny závoj) a nejako ju umiestnil znova do kresla – ako vieme, o sedení v jej prípade nemohla byť reč.
„Je niečo, čo by si si priala?“ pokračoval kráľ, ktorý sa už naučil, že nemá význam hnevať sa na ňu.
„Och, ty si taký zlatý, ocko! Áno, áno!“ zvolala princezná.
„A čo si teda praješ, miláčik?“
„Už dlho po tom túžim! Hádam už od včera!“
„Povedz mi, čo je to.“
„Sľúb, že mi to dáš!“
Kráľ bol v pokušení povedať áno, no múdrejšia kráľovná ho jemným gestom zadržala.
„Najskôr mi prezraď, čo to je,“ riekol.
„Nie, nie. Najskôr musíš sľúbiť.“
„Radšej nie. Len mi povedz, čo to je,“ nedal sa.
„Tak dobre… ale nezabudni, že si mi to skoro sľúbil. Ja… chcela by som, aby ste ma nechali vyletieť do oblakov a hrať sa, že prším napríklad voňavku, alebo že robím krupobitie zo sušených sliviek alebo sneh zo šľahačky…“ a znovu sa rozosmiala a bola by sa opäť začala váľať po zemi, keby ju kráľ včas nezachytil. Keď videl, že z nej už nedostane rozumné slovo, zazvonil na dvorné dámy, aby ju odviedli.
„Moja drahá,“ obrátil sa kráľ k jej veličenstvu, „a čo teraz?“
„Zostáva nám už iba jedna možnosť,“ odpovedala, „musíme sa poradiť s odborníkmi.“
Na čele kráľovskej akadémie stáli dvaja učenci menom Hum-Drum a Kopy-Kek a presne tých dal kráľ okamžite priviesť. Obšírne im vysvetlil, čo už aj tak dávno vedeli (veď o tom vedelo celé kráľovstvo), že jeho dcéra porušuje základné pravidlá fyziky, a žiadal ich, aby našli liek na jej nedostatočnú graviditu. Na použitie cudzieho slova bol kráľ veľmi pyšný a dal naň veľký dôraz, neuvedomujúc si, ako smiešne prekrútil slovo gravitácia. Kráľovná sa zasmiala, ale Hum-Drum a Kopy-Kek si ho vypočuli bez mihnutia oka a potom sa odišli poradiť.
Hum-Drum bol fyzik a Kopy-Kek bol metafyzik. Prvý z nich bol pomalý a stručný, druhý bol rýchly a výrečný. Ale zatiaľ čo druhý z nich diskusiu obvykle začínal, ten prvý mal takmer vždy posledné slovo. Pravdupovediac, väčšina ich konzultácie pozostávala z hádky o rozdieloch v ich svetonázoroch, ale aby sme k nim boli spravodliví, skutočne sa snažili princeznej pomôcť a o pár dní sa pred kráľom objavili so svojimi praktickými návrhmi. „Vaše veličenstvo,“ začal nadšene Kopy-Kek, „meditácia mi odhalila, že chyba nie je ani v princezninom tele, ani v princezninej duši, ale v ich vzájomnom vzťahu. V tom rozhodujúcom momente, keď si jej duša hľadala svoje miesto, došlo k osudnému omylu. Princeznina duša nepatrí k jej pozemskému telu, dokonca ani na túto planétu – podľa mojej skromnej teórie patrí skôr na Merkúr – a preto sa nestará o nič pozemské a netrápia ju takpovediac prízemné veci. Ako riešenie jednoznačne navrhujem, aby ju na takých šestnásť hodín denne zahrabali po krk do zeme a učili o všetkom, čo súvisí s pozemským životom, ako napríklad dejiny politiky, dejiny morálky, dejiny vedy, dejiny literatúry, dejiny hudby, dejiny umenia a hlavne dejiny metafyziky a tiež dejiny…“
„Samé nezmysly,“ prerušil ho pokojným hlasom Hum-Drum. „Som pevne presvedčený, vaše veličenstvo, že v princezninom prípade ide o čisto fyzikálny problém. Z neznámych príčin jej začala krv prúdiť naopak, čo ovplyvňuje celú jej telesnú stránku organizmu a tým sa líši od normálnych ľudí aj v oblasti gravitácie. Môj návrh na liečbu je vypustiť z nej takmer všetku krv a na pokraji takto vzniknutej, no nevyhnutnej asfyxie aplikovaťligatúru ľavého členku – ehm, stiahnuť ho až na kosť – a následne to isté zopakovať s pravým zápästím. Potom jej do žíl napumpujeme asi liter škótskej whisky a budeme čakať na výsledok.“
„Ktorým nebude nič iné ako krutá smrť,“ ohrnul nos Kopy-Kek.
„Keby aj áno, princezná by si splnila svoju povinnosť voči vede,“ uzavrel Hum-Drum.
Ale na svoje sklamanie obaja učenci zistili, že ich veličenstvá trpia predsudkami, ktoré sú typické skôr pre nízky nevzdelaný ľud, a ani k jednému z experimentov nie sú ochotné dať súhlas.
Všetko nasvedčovalo tomu, že na princezninu ľahkosť a ľahkovážnosť niet na svete lieku, a tak naďalej ako divá skákala a poletovala po sieňach paláca a smiala sa na všetkom, čo videla a počula.
Podrobnosti o knihe
Názov: Múdra pani
Žáner: fantasy
Autor: George MacDonald
Vydavateľstvo: Porta Libri
Preklad: Eva Baloghová, Igor Čonka
Ilustrácie: Eva Baloghová
Počet strán: 192
Väzba: brožovaná
Jazyk: slovenský
ISBN: 978–80–8156–144–3
Súvisiace linky
Recenzia – George MacDonald: Princezná a Curdie
Recenzia – George MacDonald: Princezná a goblin