Do šera ponorenú miestnosť oživoval už pol hodinu len svit lesknúcich sa detských očí. Intímnosť scény náhle narušil záblesk teleportu. Dlho očakávaný hosť nemohol oneskorený príchod na vianočnú oslavu vynahradiť efektnejšie. Keď si oči opäť privykli na prítmie, deti zhromaždené okolo návštevníka začali rumázgať. Santa totiž nedorazil celý.
Vyviedol som malých nešťastníkov na chodbu, a vrátil sa do miestnosti, kde červeno-bielo odetý brucháč medzičasom predvádzal ďalšiu ukážku nespoločenského chovania. V teleporte zabudol hornú časť tela a nohavice nemali na čom držať. Neviem, či mu spadli ešte vtedy, keď tu boli decká, ale to, čo som videl teraz, mohla byť pre ne ešte väčšia trauma. Pani Santová za takýmto kúskom asi plakať nebude.
Komickosť scény smutne visiaceho jastraba a bizarného torza, vedľa ktorého sa povaľoval mech s darčekmi, sa rýchlo zmenila na veľký problém. Na okrajové paluby púšťajú elektrinu len zriedkavo, a aj detský večierok dostal na výber svetlo alebo efektný Santov nástup. Vedel som, že je potrebné vybaviť ďalšiu výnimku, aby mohol prísť obzrieť telo niekto z lekárskeho oddelenia. Pri predstave množstva formulárov, ktoré ma čakajú, som preklial človeka, ktorý vydal povolenie na spustenie teleportu.
Napokon trvalo iba dva dni, než sa do chodieb zriedkavo využívanej, ale o to menej osvetlenej štvrtej paluby, vybral obhliadajúci tím. Desať minút elektriny uvoľnili na miestne pomery celkom rýchlo, dokonca na rozhodnutie stačila len jedna komisia. V stanovený čas som sa pripojil ku skupinke lekárov, ktorí ma už čakali pri prechode do neveľmi využívanej časti lode. Sliepňali sme na seba v slabo osvetlenom priestore, ktorý len dával tušiť, že kdesi naokolo je možno aj vianočná výzdoba. Umelé Santove soby sa museli zaobísť bez vodcu so svietiacim ňufákom, takže skôr mohli do nich neopatrní chodci vraziť, než sa kochať prácou ich tvorcov.
Od zhasnutia okrajových palúb s nižšími číslami sa do ich temných chodieb ľudia príliš neodvažovali. Hoci práve len tu zostali voľné dostatočne veľké miestnosti na akcie ako bol vianočný večierok. V posledných rokoch sa všetko presunulo čo najbližšie k jadru. Ľudí to zblížilo, ale v situácii, kedy mnohí pracovali a žili v jednej miestnosti, bolo nemožné nájsť na preľudnených palubách s vysokými ciframi voľné priestory pre čokoľvek.
Chlapov spodok stále trčal uprostred miestnosti, ale vrece s darmi už pri ňom nebolo. Trochu ma to prekvapilo, pretože od doby, čo vypli v týchto končinách prúd, sem veľa ľudí nechodilo.
O niekoľko dní som dostal pozvanie pred komisiu sudcov. Medzičasom našli chýbajúcu vrchnú časť Santovho tela, takže proces sa mohol začať.
Podľa technika, ktorý chodil nepoužívané teleporty pravidelne kontrolovať, bolo zrejme všetko v poriadku až do samotného prenosu. Stroj asi postihol náhly nedostatok prúdu a čiastočný výkon znamená aj čiastočný presun. Ukázalo sa, že hoci mal falošný Santa pravé povolenie na teleportáciu, stroj obsluhoval sám bez technikov. V systéme nebol záznam, že by si k tomu vyžiadal asistenciu.
Komisia sa po chvíli jednohlasne zhodla na tom, že ide o nešťastnú náhodu. Chlap zomrel pri výkone povolania, takže jeho žena dostala poukážku na dva tucty energetických hodín navyše v najbližších dvanástich mesiacoch. Luxus, ktorý sa dá na čiernom trhu slušne speňažiť.
Nehodou sa pre mňa vianočné akcie skončili. Mal som zrazu veľa voľného času, pretože nové pracovné zaradenie mi ešte neprišlo. Pri tom, koľko ľudí na palube vôbec zamestnanie malo, by bolo prekvapením, ak by ma niekam priradili ešte pred koncom roka.
Šiel som sa pozrieť do sekcie teleportov, kde som nebol od čias, čo energetická kríza poslala väčšinu technicky náročnejších strojov na vynútený odpočinok. Vyzeralo to tam takmer tak isto ako pred rokmi, len pribudol drobný nános prachu. Na podlahe bolo vidieť, že po nej občas niekto prejde, pretože technici chodia zariadenia v pravidelných intervaloch kontrolovať. Kancelária, z ktorej sa riadili všetky teleporty, mala pootvorené dvere. Okrem prázdnych kresiel, či pultu so stovkami tlačidiel, som uvidel na podlahe porozhadzované šaty a medzi nimi dve prepletené telá.
„Uhm?“ ozvalo sa to navrchu. Chlapovi sa podarilo zaostriť na moju tvár, a už bol menej zhovorčivý. Ústa otvoril naprázdno. Technika, ktorý vypovedal pred súdom som spoznal hneď, ale až potom som mi napadlo, odkiaľ poznám ženu, ktorá meravo ležala pod ním. Na zemi bola nahá pani Santová.
Nasledujúce scény sa udiali pokojne a bez zbytočných emócií. Možno tomu napomohol aj fakt, že som bol jedinou oblečenou postavou v miestnosti. Nezaujímal ma príbeh, ktorý by všetko mohol osvetliť. Išlo mi o to, čo sa z pikantného nálezu dá vyťažiť.
Z riadiaceho centra teleportov som napokon odišiel s niekoľkými energetickými hodinami, ktoré sa tí dvaja chystali speňažiť. Temnou chodbou do ubikácií, kde sa práve dvanásťhodinové šero menilo na rovnako dlhú tmu, sa mi hneď kráčalo o čosi ľahšie.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
