 |
Z hlbín vesmíru a ďalekej budúcnosti až na plátno vášho obľúbeného kina!
Ústav filmu a audiovizuálnej kultúry Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity a Univerzitné kino Scala predstavuje Studentské kino Kosmos, cyklus východoeurópskeho sci-fi filmu.
Od 10. marca do 5. mája 2020 počas ôsmich večerov prinesie na plátno výber s témou vedecko-fantastických filmov bývalého východného bloku. Projekcie prebiehajú vždy v utorok večer od 20:30 hod. V rámci sprievodného programu ponúkne besedy s tvorcami a odborníkmi, predajnú výstavu dobových materiálov, kníh a komiksov.
Výprava do filmového vesmíru zahrnie kultové československé sci-fi, akými sú Ikarie XB 1 (r. Jindřich Polák, 1963) či Vynález zkázy (1958) Karla Zemana, zahraničné festivalové snímky ako Terč (r. Alexander Zeldovič, 2011) alebo Je těžké býti bohem (r. Alexej German, 2013). Václav Mergl a Jiří Trnka vo svojich krátkych filmoch predstavia utopistické vízie o nebezpečnosti technologického pokroku a zažijeme aj proletársku revolúciu na Marse v prvom sovietskom sci-fi filme Aelita (r. Jakov Protazanov, 1924), ktorý bude sprevádzať živá hudba v podaní kapely Šamanovo zboží. Následne sa predstaví ojedinelý mix hororu a sci-fi v podaní Věry Chytilovej Vlčí bouda (1986) a cyklus uzavrie česká expedícia na Mesiac – maratón seriálu Kosmo (2016, r. Jan Bártek).
Program:
10. 3. 2020: Ikarie XB 1
(réžia: Jindřich Polák, 1963, Československo,
88 min.)
Vesmírna loď sa v roku 2163 vydáva k vzdialenej hviezde Alfa Centauri
hľadať známky mimozemského života. Pri svojom putovaní vesmírom sa ale
stretne s nečakanými problémami. Unikátna československá sci-fi z roku
1963, na ktorej scenári sa podieľal Pavel Juráček, strieda dramatické
momenty so skúmaním medziľudských vzťahov. Širokouhlé čiernobiele
zábery vykresľujú štylisticky vyšperkovaný vizuál ďalekej budúcnosti.
Film inšpiroval niekoľko svetovo známych tvorcov od Stanleyho Kubricka po
Georga Lucasa a v roku 2016 bol Národným filmovým archívom digitálne
zreštaurovaný.
17. 3. 2020: Terč
(réžia: Alexandr Zeldovič, Sergej Sencov, 2011, Rusko,
158 min.)
Rusko, rok 2020. Prosperujúca demokracia, v ktorej nájde každý občan
svoje správne miesto zaručujúce spokojnosť – stačí raz za pár rokov
vyplniť rozdeľujúci test. Skupina štyroch protagonistov z elitnej vrstvy
spoločnosti sa vydáva do Altajských hôr hľadať zariadenie sľubujúce
návrat večného šťastia a mladosti, ktoré im v ich zdanlivo perfektnom
svete chýba. Okázalá politicko-sociálna satira, v ktorej zajtra znamená
dnes, bola uvedená v roku 2011 na Berlinale.
31 3. 2020: Krátke filmy Václava Mergla a Jiřího
Trnku
(1962 – 1986, Československo, 78 min.)
Václav Mergl svojím autorským rukopisom obohatil kreslenú a plôškovú
animáciu vedecko-fantastickými prvkami s filozofickým presahom a
originálnou výtvarnou štylizáciou. Vo svojich krátkych filmoch často
tematizuje vzťah človeka a technológie. V rámci prehliadky Merglovej tvorby
bude predstavený debutový Laokoon (1970), ďalej snímok
Krabi (1976), opisujúci vojenský experiment mechanických krabov,
ktorý sa vymkne z rúk. Následne alegorické filmy Homunkulus (1984)
a Mikrob (1986), z ktorých prvý opisuje vznik umelého človeka a
druhý ničenie vlastnej planéty. Program doplní krátky film Jiřího Trnku
Kybernetická babička (1962), nadčasové pojednávanie o utopickej
vízií automatizácie sveta.
7. 4. 2020: Vynález zkázy
(réžia: Karel Zeman, 1958, Československo,
81 min.)
Zločinný gróf Artigas sa snaží zneužiť vynález profesora Rocha a pomocou
účinnej výbušniny ovládnuť svet. Našťastie inžinier Hart, spoločne
s profesorovou dcérou Janou, vytuší Artigasov plán a varuje civilizáciu
celého sveta, ktorá sa spoločnými silami snaží v katastrofe zabrániť.
Snímok Karla Zemana bol inšpirovaný ako ilustráciami, tak príbehmi z kníh
Julesa Verna. Pôvabná kombinácia hraného a kresleného filmu obsahuje veľa
originálnych výtvarných nápadov a náročných trikových sekvencií.
Veľká cena EXPO 58 v Bruseli.
14. 4. 2020: Aelita
(réžia: Jakov Prozazanov, 1924, Sovietsky zväz,
113 min.)
Sovietski inžinieri sa vydávajú na Mars rozlúštiť pôvod tajomného
signálu. Tam narazia na diktátorom utláčanú civilizáciu, pripravujúcu sa
na svoju Veľkú revolúciu. Prvý sovietsky sci-fi film, pretkaný témou
triedneho boja a príbehom osudovej lásky, zaujme výraznými kostýmami a
kulisami, inšpirovanými kubofuturizmom a konštruktivizmom. Snímok bol,
rovnako ako literárna predloha Alexeja Nikolajeviča Tolstoja,
v Československu uvedený pod názvom Kráska z Marsu.
Projekciu bude sprevádzať živá hudba v podaní kapely
Šamanovo zboží.
21. 4. 2020: Vlčí bouda
(réžia: Věra Chytilová, 1986, Československo,
92 min.)
Jedenásť mladíkov a slečien pricestovalo na lyžiarsky kurz. Trojica
inštruktorov s nimi hrá celú dobu podivnú hru a vytvára konflikty. Skupina
trpí nedostatkom potravín, hádajú sa, vyhrážajú sa jeden druhému.
Atmosféra hustne, intenzita stúpa. Ako konflikty vyústia a čo sa skrýva za
čudným správaním inštruktorov? Film Věry Chytilovej je nekompromisným
podobenstvom o mechanizmoch totalitného režimu a jeho manipulácie
s občanmi. Svojou štylizáciou a ojedinelým mixovaním žánrov hororu a
sci-fi predstavuje v tuzemskej produkcii pozoruhodnú anomáliu. Tiesnivú
atmosféru podporuje hudba Michaela Kocába. Uvedené v súťaži 37. MFF
v Berlíne.
28. 4. 2020: Je těžké být Bohem
(réžia: Alexej German, 2013, Rusko, 170 min.)
Civilizácia na planéte Arkanar žijúca v dobe pripomínajúcej stredovek je
utlačovaná režimom, ktorý trestá gramotných obyvateľov. Na planétu je
vyslaná skupina vedcov s cieľom pomôcť miestnym nájsť správnu cestu
vývoja spoločnosti. Pravidla sú jasné – nesmú sa miešať do
historických udalostí a riešiť problémy násilím. Vedec Rumata sa ale
zapletie do boja o záchranu miestnych intelektuálov. Pre režiséra Alexeja
Germana osudový film kladie otázku: „Čo by si robil, keby si bol Bohom?“
Po trinástich rokoch natáčania režisér zomrel, film dokončila jeho žena
so synom Alexejom. Takmer trojhodinová adaptácia románu bratov Strugackých
alegoricky predkladá témy násilia a ľudskej krutosti.
5. 5. 2020: Kosmo
(režie: Jan Bártek, 2016, Česko, 183 min.)
Nový minister školstva a mládeže Šnajdr zistí, že väčšinu rozpočtu
tvorí vytunelovaný štátny projekt, ktorý usiluje o vyslanie českej
posádky na Mesiac. Neschopní kozmonauti trénujú v rozpadajúcom sa areáli
a predošlý minister za nakradnuté peniaze zmizol do zahraničia. Hrozba
likvidačnej pokuty od Európskej únie nedáva účastníkom inú možnosť,
než misiu dokončiť. Päťdielna satirická miniséria Českej televízie bola
inšpirovaná kultovým britským seriálom Červený trpaslík alebo
komiksom Zelený Raoul. Scenárista Tomáš Baldýnský skrz „veľký
projekt malého národa“ kriticky a úsmevne komentuje českú povahu.
Vstupenky sú v predaji na webe Kina Scala alebo hodinu pred predstavením na pokladni kina.
Viac informácií nájdete na facebookovej stránke Studenské kino, rovnomennom instagrame a na webe projektu.