 |
V týchto dňoch sa dostáva na pulty kníhkupectiev historicko-dobrodružný román z obdobia neskorého stredoveku Pod krídla havrana, ktorý čitateľovi ponúka nielen zaujímavé historické udalosti, ale i lásku, vášeň, dobrodružstvo a štipku mágie. Jeho autorkou je Slovenka Andrea Paráčová. Nosnú dejovú líniu tvorí príbeh považského zemana Gašpara Suňoga a jeho druha Jána Podmanického. Gašpar sa ako reálna historická osobnosť stal zakladateľom šľachtického rodu Suňogovcov z Jasenice a Budatína, ktorého členovia sa zaradili medzi významné postavy uhorských dejín. Dej sa odohráva v 15. storočí a zavedie čitateľa aj na Horné Považie, do Žiliny či do oblasti Kysúc.
„Gašparova mladosť je úplne neznáma, nepoznáme ani dátum narodenia tohto šľachtica, len rok úmrtia (1520). Podľa starších pramenných materiálov bojoval po boku Mateja Korvína už proti Jurajovi Poděbradskému. Náš príbeh začína o niečo skôr ako česká vojna, a to porážkou bratríkov v roku 1467. Je to samozrejme, fikcia, hoci mnohé z postáv boli skutočné,“ objasňuje autorka.
Anotácia
Boj, láska, vášeň, čary… Jedno prepletené s druhým na pozadí historických reálií. Uhorsko, rok 1467. Kráľ Matej konečne zúčtuje s bratríkmi, ktorí mnoho rokov sužovali krajinu. Mladý považský zeman Gašpar Suňog sa do zničenia poslednej bratríckej pevnosti vo Veľkých Kostoľanoch zapletie viac, než plánoval, a dostáva sa i so svojím druhom Jánom Podmanickým do pozornosti panovníka. Mladíci priťahujú ako magnet dobrodružstvá, v ktorých ide o život. Pátrajú po nezvestnom Jánovom strýkovi Blažejovi, ktorý zradil bratríckeho kapitána Švehlu i po desiatkach záhadne unesených dievčat. Bojujú so zbojníkmi sužujúcimi žilinských mešťanov a čelia pomste. Ich cesta je plná dobrodružstva, odvahy, priateľstva a lásky, ale i zrady a nenávisti. Dostanú sa napokon pod ochranné krídla kráľa, ktorý má v rodovom erbe havrana, alebo ich púť predčasne ukončí ruka nepriateľa?
Ukážka z knihy
Ladislav vzal Jána i Gašpara k vypočúvaniu väzňov. Bola už tma a všade horeli vatry. Pomedzi čiernotu sa ešte stále vznášal dym z ručníc a nočný vzduch bol cítiť sírou a smrťou. Blažej Maďar sa prechádzal pomedzi niekoľkých vybratých zajatcov a prísne sa spýtal: „Tak, kde sú? Tie mladé ženy. Alebo popierate, že ste uniesli tristo dievčat, ktoré mali namierené do Sriemska?“
Zajatci nič. Mlčali. Šípili, že vôkol obchádza smrtka a z jej ľadového dychu sa im ježili chlpy. „Onemeli ste?“ zrúkol kráľov veliteľ. Odpoveď neprišla žiadna. „Nuž, kto mlčí, ten svedčí.“ Blažej kývol hlavou. Veliteľovi muži zdrapili jedného z úbožiakov a surovo šmarili na zem. Položili ho na chrbát, pevne prichytili nohy a ruky roztiahli. K ležiacemu pristúpil mohutný vojak a v ruke držal kus železa, akýsi kutáč, ktorý na konci svetielkoval oranžovočerveným svetlom. Bol rozžeravený. Postavil sa nad zajatca, tak, že mu pristúpil roztiahnuté ruky a kutáč mu bez okolkov priložil do oka.
Šialený rev sa rozliehal po celom tábore. Možno ho zachytili i v bratríckej pevnosti. Gašparovi sa zatmelo pred očami a Ján by sa povracal, len mal prázdny žalúdok. Zvyšní väzni sa začali mykať a kričať. Niektorí prosili o milosť, iní chrlili kliatby a preklínali kráľa a jeho poskokov až do siedmeho pokolenia. Napokon sa predsa len cez všetok rozruch a hluk dalo započuť: „Sú v tábore! V dome pri východnej hradbe! Preboha! Sú živé a zdravé!“
Blažej nechal onoho bratríka predstúpiť pred seba. Väzeň sa párkrát nadýchol a spustil: „Vaša milosť, je pravda, že v pevnosti sú dievčatá, ktoré hľadáte. Ale na našu obhajobu musím povedať, že ich zajatie zorganizovali na vlastnú päsť niektorí spolubratia. Neudialo sa na príkaz hajtmana Švehlu. Veru, mužom chýbali ženy. To áno, veď viete, ako to chodí vo vojenskom tábore. Kvôli zajatkyniam nastali veľké rozbroje. Ale ani náš hajtman, ani starší, „seniores“, nedovolili, aby na ne ktokoľvek siahol. Dievčatám sme uvoľnili jeden barak, pred ktorým stála stráž. Nikto sa ich nedotkol, pokiaľ samé nechceli. Rozhodlo sa, že požiadame o výkupné…“
Na zajatcovu tvár dopadla železná päsť: „Klameš, klamár!“ prerušil ho s krikom Blažej Maďar. „O nič ste nežiadali! Načo vám bolo ďalších tristo hladných krkov! Tie chudery isto slúžili na ukájanie vašej chlipnosti!“ zahnal sa znova.
Zajatec spadol na zem. Blažej kývol hlavou a chlap – kat ho šklbol za vlasy, zdvihol a vpálil mu jednu do brucha. Zajatec sa prehol v páse, kašľal a pľul krv z rozbitých úst. Snažil sa pozviechať: „Prisahám, pane! Kým bol hajtman v tábore, žiadnej sa nič nestalo! Švehla si bol príliš istý. Chcel ich mať ako tromf, eso v rukáve a v pravej chvíli vyrukovať s požiadavkami… Netušili sme, že jeho veličenstvo by mohlo zaútočiť. Mysleli sme, že je v Slavónsku…“
„Takže dievčatá sú všetky živé a zdravé!?“ hrozivo zahučal Ladislav.
„Je pravda, že asi desiatka unesených panien sa nechala zlákať vidinou akého – takého života na Morave alebo Dolnom Rakúsku namiesto vzdialeného Sriemska. Odišli so žoldniermi, ktorí mali rozum a opustili pevnosť ešte pred obliehaním. Akoby im to sám diabol našepkal. Čo s tými chuderami teraz bude, netuším. Možno ich použijú ako živé štíty…“
O pár úderov srdca už ležal vrieskajúci a metajúci sa na zemi. Kat mu vypálil oko. Jedno i druhé.
Podrobnosti o knihe
Pod krídla havrana
Žáner: historicko-dobrodružný, fantasy
Autorka: Andrea Paráčová
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Maxim
Ilustrácie: Martina Krkošková
Rok vydania: 2023
Jazyk: slovenský
Väzba: brožovaná
Počet strán: 280
ISBN: 978–80–8282–013–6
O autorke
Andrea Paráčová pochádza zo Žiliny. Študovala na Filozofickej fakulte UK archívnictvo s históriou a od ukončenia školy pracuje v regionálnom múzeu ako historička – kurátorka. Vo voľnom čase rada číta, píše, tancuje. Miluje históriu, pamiatky (najmä hrady), prechádzky v prírode, more a príbehy s dobrým koncom.