 |
Novinka slovenskej autorky Michaely Elly Hajdukovej Sudička zo severu, ktorá prepája krimi a severskú mytológiu, vezme čitateľa na Aljašku i do neobyčajnej krajiny Skjebnegard.
Anotácia
„Som Dømmelja… Tá, ktorá dokáže prechádzať cez tmu a zachytiť v prstoch čiernotu ľudskej duše.“
Nikdy som naozaj nevedela, kto vlastne som. Na ruke sa mi v kruhu vynímala ornamentálna dýka s vretenom a so stromom. Krk mi vďaka mágii zdobili runy. Moja mama bola severanka a zrejme som pokrvne bola súčasťou niečoho, čomu som ešte úplne nebola schopná porozumieť.
June Delainová pracuje ako špeciálna psychologička. Vďaka výnimočnému daru, ktorý zdedila, je nenahraditeľnou súčasťou policajného tímu. O jej neobyčajnom dare vedia iba jej najbližšie priateľky a sestra. Všetky totiž prežili niečo, čo ich k sebe pripútalo.
Jonas Storsveen je policajný detektív, ktorý nezvládol posledný prípad a po smrti páchateľa sa stiahol z polície i zo spoločnosti. Útočisko našiel pri jazere Snowflake v zrube ďaleko od civilizácie. Uprostred zasneženej tichej krajiny na Aljaške sa medzi Jonasom a June začne vytvárať niečo, čo nečakali. Cestu im však neustále kríži desivý Tieň. Kto je útočník, ktorý svoje obete nezabíja, ale do krvi mláti?
Ďaleko na severe sa rozprestiera Skjebnegard – Kráľovstvo osudu. Miesto ako žiadne iné. A hoci si June myslí, že pokrvné puto dokáže oklamať, vietor zo severu ju vábi čoraz silnejšie. No ak na jeho volanie odpovie, jej láska musí zomrieť, lebo osud to tak napísal.
Dá sa osudu vzoprieť? A ak áno, aké to bude mať následky? A čo ak to bude napokon Tieň, ktorý všetko zničí?
Ukážka z knihy
„Tak je to lepšie. Ostanem tu, kým nezaspíš.“
Máš pekný hlas. Zaspievaj mi, počula som zrazu myšlienku, ktorá preletela jej mysľou. Privrela oči. Spievať? Akože uspávanku? Lovila som v pamäti, či čosi také vôbec ovládam, a neprestajne prechádzala prstami po jej čele, nose, lícach, spánkoch, brade a pomaly späť. Nepoznala som uspávanku, tak som začala improvizovať a len som tichučko hmkala vymyslenú melódiu. A odrazu sa stalo čosi zvláštne. Melódia, ktorú som vytvárala, sa mi v mysli sformovala. Nebola vymyslená. Pootvorila som pery a pustila von slová.
Nuku, nuku nurmilintu. Väsy, väsy, västäräkki. Nuku
nurmelle
hyvälle. Vaivu maalle valkialle…
Siri privrela oči a ja som pokračovala. Nerozumela som, odkiaľ sa v mojej hlave berú slová. Moje prsty prechádzali po jej tváričke a ja som potichu spievala úplne neznámu uspávanku s neznámymi slovami. Zdalo sa mi, že kým som spievala, moje hladkanie malo ešte vedľajší účinok. Prepadávala som sa. Do Siriných spomienok. Myseľ dievčatka mi ukazovala príšerné veci a ja som mala čo robiť, aby som udržala emócie. Počas spievania sa mi po lícach spustili slzy. Hladila som ju prstom po spánku a urobila čosi, čo som nikdy nespravila a ani som nevedela, že to dokážem. Spomienky boli ako temné jemnunké nite, ktoré sa jej krútili v mysli. Neprestávala som spievať a na prsty sa mi navíjali čierne nitky spomienok dievčatka, ktoré za svoj kratučký život zažilo toľko zlého.
Vidím ženu, ktorá namiesto toho, aby pohladkala jemnučkú rúčku svojej dcérky, zahasí na nej cigaretový ohorok. Tá istá žena ju bije šnúrou od žehličky, trápi ju hladom, mláti všetkým, čo má poruke, ťahá ju za vlasy tak, že jej občas vyšklbne niekoľko prameňov. Vidím mladého muža, jej otca, s očami podliatymi krvou, ako sa rehoce ústami plnými pokazených zubov, kým dievčatko plače v kúte. Bolo nechcené a nik ho nemal rád. Bolo rodičom na príťaž, dávali mu pocítiť, že je v dome navyše, že sa musia oň starať. Dívala som sa na rúčky dievčatka v nočnej košeli s krátkymi rukávmi a všimla si drobné jazvy po ohorkoch. A tiež som zbadala, že jeden prst má iný ako ostatné. Následky zlomenín, viacnásobných. Týrali ju tak, že jej občas zlomili ruku a nechali ju zrásť bez lekárskeho zásahu. Plakala som. Potichu, nečujne, kým som spievala a namotávala čierne nite na pomyselné vreteno nad tváričkou malej. Zbierala som hnusné spomienky, navíjala ich a dúfala, že jej život bude odteraz už len lepší. Siri konečne upadla do pokojného spánku. Mňa pálili oči od sĺz a vnímala som čierne vreteno vo vzduchu. Nikdy som to nespravila, nevedela som, že dokážem vziať niekomu jeho spomienky. Roztvorila som dlane a ukryla temný zámotok v nich. Rozplynul sa medzi mojimi prstami. Pomaly som vstala a otočila sa k dverám, lenže prudký pohyb mi spôsobil závrat. Uvedomovala som si, že vo dverách stojí Malin, ktorá na mňa vydesene pozerá. Ja som však stratila vedomie a zrútila sa na koberec.
Sudička zo severu
Žáner: krimi, fantasy
Autorka: Michaela Ella Hajduková
Vydavateľtvo: Motýľ
Rok vydania: 2023
Jazyk: slovenský
Počet strán: 336
Väzba: pevná
ISBN: 9788081643439
O autorke
Michaela Ella Hajduková sa po štúdiu na Prešovskej univerzite uchytila v novinách Košický večer ako redaktorka spravodajstva a publicistiky. Momentálne však už niekoľko rokov pracuje v Knižnici pre mládež mesta Košice. V roku 2012 jej vyšla prvá kniha Všetky moje tváre. Autorka sa špecializuje na príbehy, v ktorých sa prepájajú časové roviny a do každej vkladá menší či väčší mystický prvok. Obľúbené sú jej vojnové romány ZlatovláSSka či Berlínske hviezdy. Spracováva však aj témy okolo historických osobností ako Ľudovít Štúr či Vlad III. Dracula. Autorka žije s manželom a dcérkou v Košiciach.