Jednou zo slovenských noviniek, ktoré vydavateľstvo Hydra predstavilo v decembri na brnenskom Fénixcone, bola fantasy Z krajiny tieňou od mladej slovenskej autorky Nadi Vojtekovej.
Anotácia
Zbierka Z krajiny tieňov predstavuje súbor znepokojivých atmosférických príbehov. Uvedie nás do nich mladá žena, ktorá návštevou ranného parku a nálezom starej knižky spustí sled zdanlivo nesúvisiacich udalostí. Tie nás vtiahnu do podivných a tajomných svetov, vznikajúca mozaika nás postupne dovedie k desivému poznaniu… Hrôzostrašné príbehy provokujú svojou bizarnosťou a ohurujú imagináciou. Neraz sa obratne pohrávajú s fantastickými žánrami a ich hranice sa nápadito prepletajú. No svoju podstatu nezaprú. Spĺňajú všetky atribúty nefalšovanej hororovej zábavy. Sú desivé, mrazivé a autentické.
Ukážka z knihy
„Nie!“ vykríkol Tom hrôzou. „Nerob to!“
Pokúsil sa vyslobodiť z jej pevného zovretia. Bezúspešne. Čakal na ten strašný moment, keď do neho preniknú jej ostré tesáky. Zavrel oči a zaťal zuby. Bolesť neprichádzala. Zacítil iba jej studený jazyk, ktorým ho nežne olizovala a vnárala ho do jeho malého pupku. Bolo to veľmi príjemné.
„Prečo to robíš?“ spýtal sa Tom s úľavou v hlase.
Po chvíli prestala. Napriamila sa na svojom krásnom mocnom chvoste. Stále bola nádherná a jemu chýbalo málo, aby do toho znova spadol. Začala sa pred nim zvodne hladkať. Prechádzala si blanitými dlaňami po krku. Cez prsia prešla na krásne štíhle brucho, pričom sa opäť vrátila k prsiam. Tom pocítil známu horúčavu, ktorá sa ho zmocňovala.
„Nie!“ zastonal vzrušene a snažil sa tomu zabrániť.
Časť jej voľných vlasov sa točila okolo jej podmanivých kriviek, akoby ich nežne olizovali.
„Nie!“ odvrátil Tom hlavu do strany a z celej sily sa bránil nevyhnutnému.
Bál sa, čo príde. Nevedel, čo má od tohto podivného divadla očakávať. Cítil sa ako zdrogovaný.
„Pozri, pozri!“ začul opäť medový hlas.
„Nie!“ zakrútil hlavou a nechával oči pevne zavreté.
„Pozri, chcem, pozri!“
Tom nedokázal dlho odolávať, nakoniec sa pozrel. Mala ho v úplnej moci.
Z toho, čo uvidel, mu stuhla krv v žilách a úplne ho to ochromilo. V mieste, kde by sa u normálnej ženy nachádzalo lono, sa tej neľudskej bytosti začalo vysúvať čosi dlhé a tenké. Tomovi to pripomínalo osie žihadlo alebo obriu ihlu s priemerom asi pol centimetra a s dĺžkou odhadom tak pätnásť centimetrov. Široko sa na neho usmiala.
Tomovi prišlo zle od žalúdka, a hoci ležal, zamotala sa mu hlava.
„Nie!“ vykríkol hrôzou a šokom.
„Áno!“ začul v hlave. „Moje, v tebe.“
„Nie!“ vykríkol druhýkrát. „Prosím, nerob to! Nepribližuj sa s tým ku mne!“
Kruto sa uchechtla, ale iba telepaticky.
Tom sa začal zbesilo brániť, aby jej to z celých síl čo najviac sťažil. Hádzal sa ako ryba na suchu a zúrivo pritom nadával. Ona ho chvíľu zaujato pozorovala. Potom mu zápästie prechytila rukami, aby si vlasy uvoľnila pre novú úlohu. Mala neuveriteľnú silu, takže sa nimi a chvostom ticho a pomaly obmotávala okolo celého jeho tela, okolo lýtok, stehien, paží, hrudníka, krku, dokonca aj úst. Na okamih ho to uzemnilo a unavilo. Hnev a zúrivosť prešli do vrcholného strachu a ľútosti. Ona sa k nemu zatiaľ nakláňala, približovala hrot svojho bodáka k jeho pupku.
Tom sa ju do poslednej chvíle snažil obmäkčiť.
„Prosím, neubližuj mi! Prečo mi to robíš?“ vyslal k nej myšlienku.
Zastavila sa a pozrela sa mu do očí. Tom so psím pohľadom pokrútil hlavou na znak prosby, aby to nerobila. Ona sa však iba zaškľabila a pokračovala. Bolo vidieť, že si situáciu užíva.
Vtedy sa rozplakal ako malé dieťa. Cítil sa taký bezmocný a v duchu sa snažil vybaviť si všetky krásne veci, na ktorých mu najviac záležalo. Svoju rodinu, dievča, na ktoré tak rýchlo zabudol, na priateľov. Dúfal, že utrpenie bude krátke a že nebude trpieť veľmi.
Pocítil prudkú bodavú bolesť, o akej sa mu ani nesnívalo. Vykríkol hrôzou, no jeho výkrik zanikol v lepkavých vlasoch, ktoré sa mu do úst automaticky natlačili. Cítil, ako do jeho útrob preniká čosi ostré a studené ako ľad.
Po tomto milovaní a následnej obrane bol strašne unavený. Zmohol sa iba na postupne utíchajúce vzlyky a tlmené prosby.
A to ešte nevedel, čo bude nasledovať.
Uvedomil si, ako mu dovnútra vpúšťa niečo ľadové. Nejakú ľadovú tekutinu. V tom momente mu pocit bolesti prebil ešte horší, a to pocit neopísateľného odporu a hnusu.
Z Krajiny tieňov
Žáner: horor
Autor: Naďa Vojteková
Vydavateľstvo: Hydra
Rok vydania: 2022
Jazyk: slovenský
Počet strán: 296
Väzba: pevná
ISBN: 9788089968879
O autorke
Slovenská hororová autorka píše príbehy, ktoré spĺňajú všetky atribúty nefalšovanej hororovej zábavy. Sú desivé, mrazivé a zároveň autentické. Neraz provokatívne dráždia predstavivosť a ohurujú imagináciou a bizarnosťou. Čitateľov zaujala už svojou poviedkou Kufor publikovanou v antológii Istrocon 5 (vydavateľstvo Hydra 2019). Spojila v nej dobrý nápad so zaujímavou pointou a chytľavým rozprávačským štýlom. Svoje schopnosti predviedla Naďa aj v druhej publikovanej poviedke Hladné jazero, ktorá vyšla v kvalitnej multižánrovej antológii vydavateľstva Hydra Zajtra bude včera z roku 2020. Tento netypický hororový biopunk čitateľa rýchlo vtiahne do napínavého deja plného zvratov, prekvapení a nechutných scén, opísaných až neuveriteľne realisticky. S autorom Tonom Stiffelom spolupracovala autorka na ich spoločnej hororovej poviedke Kľúč. Tá vychádza v elektronickom hororovom časopise Cháron. Taktiež spolupracovala na dvoch poviedkach do Stiffelovej sci-fi zbierky Časonauti (vydavateľstvo Hydra 2022). Vrcholom jej súčasnej tvorby sa stala samostatná zbierka poviedok Z krajiny tieňov (vydavateľstvo Hydra 2022), ktorá je plná znepokojivých a atmosférických hororových príbehov zľahka prepojených ústredným motívom.
Súvisiace linky
Reportáž: Fénixcon – Parcon 2022