Kde bolo, tam bolo, stálo jedno zvieracie kráľovstvo, ktoré nebolo skutočným kráľovstvom. Bol to dom na kraji mesta a pri ňom velikánska záhrada s kopou zaujímavých vecí a zákutí. Všetky opustené zvieratká tu nachádzali teplo, postieľku, misku plnú dobrôt a láskavé slovo spolu s pohladením. Keďže si o tomto mieste čvirikali aj vrabce na stromoch, snažilo sa každé osamotené mačiatko a psíčatko toto miestečko nájsť. A niektoré zvieratká, ktoré ho objavili, mohli v tom domčeku zostať žiť naveky…
Mňau, mňááááu, mňau…
To vám raz prišla Veľká mačka do záhrady a začula čudné zvuky. Keďže je to žena zvedavá, pátrala, až kým nezistila, odkiaľ vychádzajú. Tak našla našu sestričku, ktorá volala o pomoc. Veľká mačka nás vytiahla na svet spod kopy dreva, maličkých, hladných, smädných a uzimených. Spolu s Veľkým nás nakŕmili, okúpali, dali každému meno a odviezli k doktorovi. Potom sme zostali u nich. Takže ahoj, voláme sa Bucko, Sivko, Sirka a ja som Žabko.
Doma, lebo teraz je u Veľkej a Veľkého náš domov, sme sa museli naučiť žiť s ďalšími dvoma mačkami. So starou šľachtičnou Tetou Mimou a jej synom Bimom. Dokopy dve veľké mačky a štyri maličké mačiatka, navyše ja s Buckom aj veľmi choré. No naši noví rodičia sa o nás starali a pomáhali nám vyrásť na pravých nezbedných kocúrikov. To znamenalo, že sme sa museli prispôsobiť. My, malé mačky, aj Veľká mačka s Veľkým kocúrom a ešte naša ľudská Babka. Pýtate sa, kto sú to vlastne veľké mačky? No dobre. My vieme, že v skutočnosti sú ľudia. Ale sú naša rodina, takže musia byť zároveň aj mačky. Logika, nie?
Malý svet v ktorom sme žili, sa postupne rozrastal. Každý deň sme ho spoznávali, zisťovali o ňom kopu zaujímavostí. Teta Mima s Bimom nás cvičili, ako sa máme správne mačkovsky správať. Chytať votrelcov pod kobercom, odtláčať labky do čerstvého betónu, rozhrabávať hriadky, loviť pavúky a vyhrievať sa na slniečku. Najskôr sme sa naučili zakutrať pod prikrývku na posteli a pozhadzovať podušky na zem. V záhrade trénujeme lozenie na vysokú tuju, chytanie motýľov a strašne veľa ďalších zručností. Nakoniec aj to, ako si po dobre vykonanej práci dokonale vylízať kožúšky, stočiť sa do klbka a nežne priasť.
Veľká s Veľkým všetkým najdúšikom poctivo hľadajú novú rodinu. Keď ten čas nastane, začnú k nám chodiť všelijakí cudzí ujovia a tety. Hocikto našej mačacej výberovej komisii pekne nevonia. Mnohí vôbec netušia, ako sa k zvieratkám správať, ošetrovať ich, správne kŕmiť. Preto nám mamičku a ocka nemôže robiť hocikto. Veľká s Veľkým ale pár dobrých ľudí vždy nájdu.
Jedného dňa k nám pribudol nový kocúr. Krásny, obrovský a s lesklým kožúškom. Všetci sme si ho obľúbili. Volá sa Bobo a je to náš veľký brat a ochranca. Jeho príchod nebol úplne bezproblémový. Nevoňali si s tetou Mimou a zažili sme riadne ostré hádky a bitky. Napokon to však dopadlo – ako by ste nečakali.
S Veľkou, Veľkým a babkou zažívame kopu dobrodružstiev, srandy a radosti. My im zhadzujeme podušky, krčíme koberce, púšťame srsť, aby mala Veľká čo vysávať. Všetkých, keď ochorejú, liečime. Či už majú kašeľ a horúčku alebo alergiu na mačky. Všetko dokážeme vyliečiť, pretože naše kožúšky, teplo a pradenie sú silno hojivé.
Som rád, že máme svoj domov. No je veľa mačičiek a psíkov bez strechy nad hlavou. Túlajú sa ulicami, mrznú, moknú, chorľavejú a majú celkom prázdne brušká. Ľudia sa k nám, zvieratám, často nesprávajú pekne. Kopú do nás, odháňajú, ubližujú nám všelijakými spôsobmi. Pritom je v nás toľko lásky, ktorou by sme ich zahrnuli, keby nám to dovolili. Stačí povedať milé slovo, pohladiť, dať piškótku či kúsok mäska. Veď každý živý tvor na Zemi potrebuje lásku prijímať aj dávať.
My už svoju rodinu máme. A čo vy, pomôžete tým, ktorí ešte toľko šťastia nemali?
Zoznámte sa s knihou roka
Štyria mačkatieri zvíťazili v ankete Fantastická kniha roka 2019, a plným právom. Nie vždy sa stretnete s takým krásnym, láskavým a milým rozprávaním. Možno je to aj tým, že ide o skutočný príbeh Veľkej a Veľkého. Obaja sa už roky venujú záchrane a pomoci zvieratám v núdzi. Hoci je to detská knižka, zaujme aj rodičov a verte, miestami upustíte dokonca nejakú tú slzičku. Problém bezprizorných zvieratiek je veľmi aktuálny. Bežne sa staráme len sami o seba a zabúdame na tých, ktorí nemajú to šťastie mať teplú posteľ a plné bruško. Či sú to ľudia, alebo zvieratá. Akoby sme úplne znecitliveli. Táto kniha nenásilným a názorným spôsobom ukazuje, že k záchrane živého cítiaceho tvorčeka stačí veľmi málo…
Rozprávanie o ľudskom aj mačacom svete sa deje z pohľadu mačiek, čo každodenné situácie stavia do rozprávkovej, fantastickej polohy. Ba vlastne naopak, veď také mačiatko s krídlami alebo neviditeľný nepriateľ, či mačacia vlhkobetónová hliadka sú pre tieto tvory celkom bežné veci. Autorka týmto spôsobom učí deti aj rodičov, čo robiť, ak nájdu opustené či choré zvieratko, ako sa oň postarať, prípadne kam zatelefonovať o radu a pomoc. Zistíte, čo najdúsi potrebujú k životu, kedy chodiť k veterinárovi, čím kŕmiť a čo sa napríklad deje na jar, keď sa všetci kocúri zaľúbia. Dozviete sa, že zvieratiek sa netreba báť, len sa im musíme naučiť porozumieť a spoznať zvierací spôsob správania a komunikácie.
Okrem pútavého textu v publikácii nájdete aj nádherné farebné ilustrácie Ľudmily Žoldákovej.
Ak sa rozhodnete pre Štyroch mačkatierov, získate knihu, ktorá vás zabaví, mnoho naučí, mnohé vysvetlí, dospelých občas rozplače a deti sa vďaka nej budú chcieť stať hravými mačiatkami. Možno budú zhadzovať vankúše z postele a krčiť koberce, pretože to správni mačkatieri robia. Ale verte, že to je nič oproti tomu, že ich tieto čarovné príbehy naučia mať srdiečko na správnom mieste a pomôžu vám z detí vychovať empatických, ohľaduplných a citlivých mladých ľudí. A to vôbec nie je na zahodenie.
Štyria mačkatieri
Autorka: Alexandra Pavelková
Vydavateľstvo: Slovart
Ilustrácie: Ľudmila Žoldáková
Rok vydania: 2019
Väzba: pevná
Počet strán: 176
ISBN: 978–80–556–4152–2
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.