 |
Pôvodná slovenská fantastika v posledných rokoch zažíva boom. Svedčí o tom raketovo narastajúci počet vydaných žánrových titulov od domácich autorov – len za vlaňajší rok sme ich narátali vyše 70. Ak autor umiestni dej knihy do domáceho prostredia a využije v ňom znalosť reálií alebo histórie, čitateľ ľahšie nadviaže kontakt s postavami a príbeh či dej mu pripadá bližší, familiárnejší. Podobnou cestou sa pustila Andrea Paráčová vo svojom románovom debute. Pri písaní knihy v nemalej miere zužitkovala vedomosti, ktoré vyplývajú priamo z jej povolania historičky – kurátorky.
Napriek tomu, že ide o knižnú prvotinu, autorka nie je slovenským čitateľom celkom neznáma. Dosiaľ sa profilovala ako poviedkarka a účastníčka literárnych súťaží. Ako rámec svojho románu využila obdobie mladosti Mateja Korvína, obľúbenej postavy našich dejín. Kniha začína dobýjaním poslednej bašty bratríkov vo Veľkých Kostoľanoch, ktorého sa zúčastnia aj dvaja mladí muži.
Gašpar Suňog je ambiciózny zemiansky syn a Ján Podmanický, jeho najlepší priateľ, zasa syn bystrického pána. Pre oboch je plánovaná vojenská kariéra. Mládenci spolu s kamarátom Petrom majú silnú motiváciu preukázať svoje schopnosti v boji. Záhadne totiž zmizla mnohopočetná skupina urodzených panien, ktoré mali cestovať do Srbska. Tretie či štvrté dcéry zemanov, teda v podstate nemajetné dievčatá, by doma nečakala radostná budúcnosť, a tak im kráľ Matej zabezpečil dobre situovaných manželov v inej zemi. Avšak vojenský sprievod sa našiel pobitý a po dievčatách sa zľahla zem. Ostali len zvesti, že ich najskôr uniesli bratríci. Keďže jedna z panien je Petrova sesternica, v kamarátoch vrie krv. Od detstva podstupovali vojenský dril pod vedením ostrieľaného veliteľa Ladislava Podmanického, tak hádam prišiel čas na naozajstné hrdinské činy. Ich snom je totiž zaslúžiť si prijatie do kráľovej osobnej stráže. K jeho splneniu však čaká horkokrvných mladíkov, ktorí majú často viac šťastia než rozumu, ešte dlhá cesta.
Hocí názov knihy tomu nenapovedá, Pod krídla havrana je väčšinou drsná kniha. Pokrýva obdobie vojen, povstaní a upevňovania Korvínovej moci. Túto politickú a spoločenskú scénu vidíme „zospodu“, najmä očami dvoch sotva odrastených mládencov. Paráčová postavy nijako nešetrí a dopraje čitateľovi bojové scény plné odseknutých hnátov a rozbitých lebení, za ktoré by sa nehanbili ani uznávaní autori historických krvákov. Využíva pritom nielen svoje znalosti dejín, ale aj bohatú slovnú zásobu, vrátane historizmov a expresívnych výrazov, ktoré výborne dotvárajú dobový a akčný charakter knihy.
Ten však vykryl úder dlhým ratiskom, zahákoval Gašpara tŕňom svojej sekery pod kolenom a zvalil ho na zem. Sekera už letela do Gašparovej hlavy. Ten sa však na zemi zvrtol a zaťala tak do skalnatej zeme. Mladík vyskočil, švihol zdola a zasiahol dlháňa pod krkom tak, že krv vytryskla a zafarbila riedky sneh na červeno.
V samotnej kompozícii knihy ešte z autorky cítiť poviedkarku. Dynamika jednotlivých častí knihy je nevyvážená, avšak kapitoly sú do určitej miery uzavreté a pravdepodobne by vedeli obstáť aj ako samostatné texty. Zároveň je každá nasledujúca kapitola prepojená nejakým motívom s tou predchádzajúcou a niektoré motívy sa vinú celou knihou. Pod krídla havrana sa tak ponáša na rytiersky román, v ktorom musí hrdina postupne plniť rôzne náročné úlohy, kým v závere dosiahne (alebo nedosiahne) svoj cieľ. Gašpar a Ján bojujú s bratríkmi, so zbojníkmi, sokmi, pátrajú po stratenom strýkovi, dokonca sa Gašpar musí postaviť proti príkazom svojho veliteľa, hoci mu hrozí potupný trest. Získavajú si priateľov, ale i nepriateľov. Keďže ide o mladých mužov plných života, neobíde ich ani láska. Sentimentálne zápletky by sme tu však hľadali márne. Ženských postáv je v deji pomenej, predsa len v období, keď sa dej knihy odohráva, ženy mali svoje presne určené miesto. Ak sa aj niektoré dokážu vymaniť zo stereotypu podriadenosti a prijímania svojho osudu bez reptania, môže to viesť k tragédii alebo prinajmenšom ku komplikáciám.
Zvláštnu pozornosť si zasluhuje spôsob, akým sa autorka pokúsila priblížiť čitateľovi obdobie, ktorým sa vo svojej knihe zaoberá. Či už spomína praktické veci zo stredovekého vojenského života („A tvoja žena nech urobí odvar na vši.“) alebo napríklad poľovačku na zubricu, ktorá by dnes pobúrila nielen milovníkov prírody. Autentickosť pridáva hoci ľudová pesnička, ktorá zaznie v krčme, ale najmä opisy vtedajšieho životného štýlu.
V spálni spávali všetci traja – Gašpar, Bartolomej i Matej, na jednej posteli s nebesami.
Autorka venuje veľa priestoru podrobným opisom stavieb, zariadenia, dobového nábytku, ale i rôznym zvyklostiam a oblečeniu. Jednotlivé scény a prostredie si teda môžeme ľahko vizualizovať, občas priam nahmatať. Škoda, že podobným spôsobom nie sú charakterizované aj postavy. Tie sú snímané skôr povrchne. To málo, čo sa dozvedáme o ich povahách, morálke, túžbach, vyplýva z ich činov. Keby boli prepracované do väčšej hĺbky, čitateľ by si s nimi vytvoril dôvernejší vzťah, boli by mu sympatickejší a pevnejšie by im držal palce. Jedinou postavou, ktorej charakteru sa autorka venuje viac, je Dorota. Tá je rozporuplná – s jej činmi nemusíme súhlasiť, ale máme možnosť ju pochopiť a snáď aj poľutovať. S Dorotou sa spája aj fantasy prvok tejto knihy. Autorka ako keby demonštrovala vtedajšie rozdelenie síl či moci: kým muži vládli mečom, ženy používali na dosiahnutie svojich cieľov iné zbrane – mágiu. Prístup postáv k čarám a čarovaniu je pragmatický a vecný. Sympatické je, že rozhodnutie o tom, či išlo skutočne o čary alebo skôr vieru, náhodu či vplyv omamných látok, ostáva na čitateľovi.
Redakčná práca je na slušnej úrovni a v knihe sa nachádza pomerne málo chýb. Celkovo ide o príjemný text, ktorý sa číta plynulo. Iba občas vyrušia moderné výrazy prevzaté z iných jazykov alebo tie, ktoré súvisia s modernými technológiami. Kniha určite zaujme grafickou úpravou, jednotlivé kapitoly sú oddelené ornamentmi. Príbeh na konci dopĺňa slovník, kde menej ostrieľaný čitateľ nájde nielen preklad použitých latinských výrazov, vysvetlenie historických a odborných pojmov, mier či pomenovaní, ale aj podrobnejšie vysvetlivky k historickým postavám, ktoré v knihe vystupujú. Úplne na záver nájdeme ešte aj zoznam použitej literatúry, ktorý knihe pridáva na serióznosti a pre mnohých môže byť inšpiráciou.
Prvotina Andrey Paráčovej Pod krídla havrana sa ako dobrodružno-historický román plný bojov, intríg a čarov pravdepodobne nevyhne porovnávaniu s inými knihami známejších autorov. Určite v niečom pripomína Červenáka, v niečom Horáka, v inom Zgurišku, najviac by sa možno podobala knihe, ktorú by napísal Pavel Dvořák, keby písal beletriu. V každom prípade sa autorke podaril stvoriť pútavý príbeh, v ktorom sa môžeme mnohé dozvedieť o našej histórii a rozšíriť si slovnú zásobu.
Hodnotenie: 70 %
Pod krídla havrana
Žáner: historicko-dobrodružný, fantasy
Autorka: Andrea Paráčová
Vydavateľstvo: Vydavateľstvo Maxim
Ilustrácie: Martina Krkošková
Rok vydania: 2023
Jazyk: slovenský
Väzba: brožovaná
Počet strán: 280
ISBN: 978–80–8282–013–6
Súvisiaci link
Predstavujeme – Andrea Paráčová: Pod krídla havrana
Recenzentka Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už tri desaťročia. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej predposlednou knihou v slovenčine je zbierka scifi a urban fantasy poviedok Medzi nami a zatiaľ poslednou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá je dostupná aj ako audiokniha. Pod týmto linkom nájdete články od Alexandry Pavelkovej na Fandom.sk.