 |
Karačev je zapadnutá dedina kdesi v ZSSR, no pre Nemcov sa stáva dôležitým bodom v postupe ďalej na východ. Do Karačeva smerujú aj kroky majora Metzgera. Tento vojnový veterán už má čosi za sebou. No to, čoho sa stal svedkom za posledných pár hodín, ním otriaslo. Zohavené mŕtvoly mužov, vyhryznuté hrdlá, obhryzené údy. Z toho zrejme nebude môcť viniť partizánov…
Kdesi medzi brezami
Nemci nepostupujú hlbšie do územia Ruska takým tempom, akým by chceli. Rusi sa bránia, spôsobujú škody, no hlavne je ich priveľa. Major Metzger a niekoľko vojakov sa po ruskom útoku na nemecký konvoj pokúsia nepriateľa obísť a zlikvidovať. Cestou narazia na zvláštnu mŕtvolu ruského vojaka. Vyzerá, ako keby ho dotrhala divá zver, no to by nesmel sedieť vysoko na strome…
Frontová línia je kruté miesto. Muži zomierajú po stovkách. Ani prežiť neznamená výhru. Môžete zostať bez rúk, nôh či inak zmrzačený. Metzger to vidí okolo seba denne. Je neustále konfrontovaný s vojnovými hrôzami, vybuchujúcimi tankami, mínami aj horiacimi telami. Jeho myseľ je poznačená krvou, roztrhanými bruchami, vypadnutými črevami a pachom smrti. Preto ho sužujú myšlienky na rodinu a na to, že ju už nikdy nemusí vidieť. Nemecká armáda sa znovu presunula, tentokrát do akejsi dediny Karačev. Metzger a dvaja vojaci sa vracajú za svojou jednotkou z akcie v tyle nepriateľa a cestou nachádzajú ďalšie dve zmrzačené mŕtvoly. Teraz sú to nemeckí vojaci, no ich telá vyzerajú presne ako zvyšky Rusa zo stromu. Kto môže takéto niečo robiť?
Po príchode do Karačeva zistia, že jediný preživší obyvateľ dediny je hrobár. Majú jasné rozkazy, tak sa s nemeckou pedantnosťou pripravujú na útok. Netušia ale, že v dedine nie sú sami. Že je tam s nimi tajomná bytosť, ktorá baží po krvi a ľudskom mäse a má priam neovládateľný hlad…
Frontová novelka
Rozsahovo krátka, 88-stranová novela je vlastne príbeh o nemeckom majorovi, ktorý sa pokúša prežiť vojnu v Rusku. Od začiatku do konca tu nájdeme hlavne opisy bojov, výbuchov, horiacej techniky a pomalého posunu smerom na východ. Autor podáva presné informácie o type zbraní, munície, ich dosahu, rozsahu škôd, ktoré spôsobujú, a veľmi realisticky opisuje krvavé zranenia. Snaží sa o vzbudenie napätia a hrôzy, čo sa mu ale príliš nedarí. Postavy sú totiž jednotvárne. Usiluje sa síce o ukážku akejsi ľudskej Metzgerovej stránky, keď sa major neubráni strachu a plaču pri myšlienke na rodinu, no v podstate čitateľom na žiadnej z postáv záležať nebude.
Autor Andrej Varga sa v úvode priznáva, že neznáša nudné predslovy. No aj on nám ponúka predslov, podľa neho dokonca zaujímavý. Okrem poďakovaní sa v ňom dozvieme, že je vášnivý čitateľ žánru fantasy a že mu vŕtal v hlave nedostatok kníh tohto druhu v slovenskom jazyku. Z toho dôvodu sa rozhodol nejakú fantastiku sám napísať. Je vidieť, že o slovenskej fantastike nemá žiadne informácie. Keby nejaké mal, vedel by, že sa u nás ročne vydáva tridsať až päťdesiat (v r. 2021 to bolo podľa našich zistení 50) pôvodných slovenských sci-fi, fantasy aj hororových románov. K tomu treba ešte prirátať preklady zahraničných kníh a na naše malé Slovensko dostaneme celkom zaujímavé číslo.
Ďalšia vec, ktorá čitateľa zarazí, je to, že autor nazýva slovenský jazyk nárečím. Je možné, že to bol pokus o vtip – ako parafráza Štúrovho diela – no celý predslov sa nesie v serióznom duchu, takže ako to myslel?
Andrej Varga vtrhol do slovenskej literatúry trošku nešpecificky. Okrem toho, že dal na sociálnych sieťach fanúšikom fantastiky na vedomie, že napísal bestseller, sa od neho dozvedeli ešte veľa chvály na… neho. Na facebookovskej stránke autora s úryvkom z knihy sa potom niektorí zahrali hru: Koľko chýb v texte nájdeš?
Pri tejto informácii sa pristavím. Chcela by som totiž autora upozorniť, že slovenskí čitatelia fantastiky majú naozaj radi kvalitné knihy. Podmienkou kvality nie je iba kvalitný príbeh, ale aj jazyková stránka textu. To sa týka aj čiarok. V tejto knihe ich chýba priveľa a zároveň na iných miestach prevyšujú. Zrejme autor netuší, že čiarka vôbec nie je taká banálna vec, za akú ju považuje, lebo chýbajúce čiarky dokážu zmeniť zmysel vety. Jeden príklad z knižky:
Nasleduje (Metzger) Thorstena, ktorý poňho prišiel vratkým krokom…
Autor v tejto vete napísal, že vratkým krokom prišiel Thorsten. Z kontextu príbehu je však čitateľovi jasné, že to nie Thorsten prišiel vratkým krokom, ale vratkým krokom kráča Metzger, keďže je sťatý pod obraz. „Nepodstatná“ chýbajúca čiarka za slovom prišiel teda zmenila zmysel vety.
Ďalšou vecou, ktorú by si mal autor naštudovať, je písanie priamej reči a vnútorných monológov. Ďalej: príslovky zozadu, potichúčky, nadol, odkedy, naľavo, nadobro atď. sa píšu takto, nie zo zadu, na dol… V slovenčine máme o pár minút, nie za pár minút. Nájdu sa aj chyby typu tvrdé „ý“ v prídavnom mene v prvom páde množného čísla mužského rodu, číslovky s „krát“ písané oddelene, zle vyskloňované, prípadne spotvorené slová. Nepochopenie vyvolá prepis ruských mien Yurij a Iossif Valerianovitch. Slovenčina má iné písanie ruských mien ako nemčina (novela najprv vyšla v nemeckom jazyku), teda Jurij, Josif Valerianovič.
Meno hlavnej postavy je v tejto krátkej práci chybne napísané päťkrát. Na stranách: 44, 68, 88 a dvakrát na strane 69.
Podľa informácií v predslove Andrej Varga napísal už štyri romány. Z toho dôvodu je jeho neznalosť alebo ignorantstvo členenia textu nepochopiteľné. Novela Karačev je jeden súvislý text. To, že ste sa ocitli v inej dejovej línii, zistíte, keď príbeh zrazu významovo nesedí s tým, čo ste čítali doteraz. Žiadne delenie na kapitoly či aspoň samostatné dejovo ucelené úseky. Je to zakaždým mätúce.
Spomeňme pár ďalších chýb:
Privíta ich ohlušujúci rev odpaľovaných diel a výstrelov… (str. 18)
Autor asi myslel páliacich/strieľajúcich diel, ibaže by delostrelcom nepriateľská strana tie delá potajomky podmínovala a odpálila.
Svieti tak jasno, že je možné im vidno výrazy v tvárach. (str. 47)
Nechcem, aby ho nik videl… (str. 51)
Temný tvor stojí za chrbtom… (str. 72)
Komu?
Thorsten vykúka z transportéru a rýchlo obťahuje samopal… (str. 81)
Čím? Meč alebo dýku by obťahoval brúskou, ale samopal?
Na záver
Karačev sa vraj stal v Nemecku bestsellerom. Nepoznám úroveň nemeckej fantastiky, no na Slovensku je to len priemerný román s vojnovou tematikou, v ktorom chvíľami útočí upír. Postavy nemajú hĺbku, fantastika je tu len okrajovou záležitosťou. Dobre je vykreslená atmosféra bojiska, s množstvom vyvrhnutých, rozstrieľaných, rozmetaných a krvácajúcich tiel. Fanúšikom histórie týkajúcej sa druhej svetovej vojny sa možno bude príbeh páčiť. Bonusom dostanú jedného nenažraného upíra.
P. S.: Ak máte záujem si knihu Karačev kúpiť, môžete, no len cez facebookovú stránku autora, v žiadnom kamennom ani elektronickom kníhkupectve ju nedostanete.
Karačev
Žáner: fantasy
Autor: Andrej Varga
Vydavateľ: Andrej Varga
Rok vydania: 2022
Počet strán: 88
Väzba: brožovaná
ISBN: 978–80–570–4062–0
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.