 |
Trúfate si na vynikajúcu hororovú mangu? Dobre. Ale upozorňujem vás, že po nej nebudete mať chuť na čokoľvek vysmažené. Ani na spánok. Dostanete panický strach zakaždým, keď na oblohe uvidíte stratený balónik. A začnete si dávať veľký pozor na bábky.
Japonský komiksový mág Džundži Itó je dokonca i v našich, v tomto smere predsa len stále tak troška barbarských, zemepisných končinách pojmom. Je podpísaný pod sériou Spirála a v roku 2017 mu vyšla hororová kniha Ryby – Útok z hlubin. Tá bola zaujímavá nielen úplne šialeným ale chytľavým a nezabudnuteľným scenárom o jednej, jemne povedané, absolútne absurdnej apokalypse, ale aj tým, že ako bonus obsahovala dve komiksové poviedky navyše. Na tých bolo skvelé, že hoci už samotné mrazivé Ryby (najdlhší príbeh v knižke) boli parádne, tak tieto dva dodatky (dejovo nesúvisiace s ústrednými Rybami) sa vydarili snáď ešte o štipku viac.
Preto keď Džundžimu v roku 2019 vo vydavateľstve Crew vyšla nová manga, tešil som sa. Znova šlo o horor, ale tentokrát pozostávajúci „len“ z poviedok. Spolu ich tu nájdete desať. Okrem nich manga obsahuje staršie autorove náčrtky a rôzne dodatky, prostredníctvom ktorých vás Itó zoberie do zákulisia svojich obskúrnych príbehov. V rámci dodatkov ponúkne zaujímavosti, pikantérie a dosť detailné zasvätenie do procesu tvorby. Tu mi to však nedá a rypnem si. Hoci obvykle zbožňujem doslovy autorov a poviem na rovinu, že v niektorých knihách sú dodatky lepšie, než samotné príbehy, Itó ich píše voľajako čudne. V jeho prípade by azda bolo najlepšie, ak by si podrobnosti zo zákulisia nechal pre seba. Ale to je možno len môj pocit a vy budete nadšení.
Tak či onak, Džundži Itó je nenormálny scenárista. Nechcem byť vulgárny a ani osobný, ale niektoré nápady, ktoré nám v tejto zbierke predkladá na krvavom podnose, ma viedli k zamysleniu, či je duševne v poriadku. Nechápte to zle, nápady sú neskutočne originálne a vynikajúce (čo sa v hororovom žánri cení, pretože v posledných rokoch sa akosi pričasto kopíruje a primálo sa prichádza s vlastnými vecami), ale jednoducho totálne psychopatické.
Džundži Itó má dar. Dar vymýšľať psychedélie. Prichádza s nápadmi, ktoré nedostanete z hlavy. Hoci som v živote videl a čítal veľa hororov a mnohé z nich prekračovali hranice, u tohto autora sa môžem spoľahnúť na to, že príde s niečím, čo tu ešte nebolo. Zaujímavé na jeho scenároch je, že si často vravíte: „No moment, to je ale predsa nelogické, prečo neurobil…“ Ale na konci je to vysvetlené a vy si uznanlivo poviete: „Aha, takže tak je to.“
Jeho obludnosti sa dajú rozdeliť do viacerých skupiniek. Niektoré sú totálne nechutné a jemne vás z nich napína. „Vytláčanie olejového akné“ alebo „hlavy predkov“ sú veci, o ktorých sa vám bude snívať. Itó, ako jeden z mála žánrových tvorcov, dokáže čitateľa znepokojiť a úprimne vydesiť. To sa dnes len tak nevidí bohužiaľ ani v hororovom žánri, ktorý trpí pod nadvládou banálnych klišé.
Avšak pozor! Nie je to samoúčelná prehliadka nechutností za každú cenu. Naopak, príbehy sa začínajú pomaly a zdanlivo nenápadne. Na to, aby Itó „niečo“ naplno ukázal, musí dej zájsť veľmi ďaleko. Je nutné, aby sa postavy dostali do bodu, z ktorého niet návratu. Sú to úbohí chudáci, natoľko zničení, šokovaní a terorizovaní (nie však potrestaní, pretože často ide o nevinné obete, ktoré si hrôzu nezaslúžia) Itóovými hororovými víziami, že celkom chápete, keď sa od istého momentu vzdajú a odovzdane čakajú na vyslobodzujúcu smrť a pokoj.
Príšerné na Džundžiho príbehoch je to, že smrť je dobrá. Ak sa jej postavy dočkajú, dá sa povedať, že môžu hovoriť o veľkom šťastí. Istým zvrhlým, bizarným spôsobom ide o happyend. Často sú však odsúdené akoby na trápenie, ktoré nemá konca kraja (Dlouhý sen, Velectění předkové). Ani ústredné Balónky oběšenců sa zjavne nemôžu skončiť pozitívne. Mimochodom, výstavbou deja trošku pripomínajú autorove kultové Ryby: znova ako keby celosvetová, úplne neuveriteľná a nevysvetliteľná apokalypsa, ktorú ani najväčšie vedecké a armádne kapacity nemajú najmenšiu šancu poraziť.
Dalo by sa povedať, že Džundži je skvelý aj v príbehoch, ktoré nie sú nechutné, ale asi by to nebola pravda. Najsilnejšie zapôsobia práve tie jeho záležitosti, ktoré skôr alebo neskôr vytasia niečo odporné a nechutné. Podotýkam, že z hororov mám radšej tie, ktoré sú postavené na atmosfére, než tie, čo stoja na explicitnom násilí. Ale Itó tieto svoje „hnusy“ dávkuje opatrne a s mierou. Obvykle sa dlho zdanlivo nič nedeje a zrazu otočíte stranu a je „to“ tam. A ste z toho mimo. Určite to nie je o tom, že by vymýšľal zvrátené odpornosti na každej druhej stránke. To by bola nuda.
Niekedy mu k tomu, aby vás prinútil odvrátiť zrak, stačí relatívne málo. Možno „len“ pohľad na normálneho človeka, akurát s dierkami po celom tele. Alebo jedna enormne vysoká modelka, ktorá sa radšej veľmi neusmieva, aby jej neboli vidieť zuby. Mňa najviac oslovili príbehy Modelka, Balónky oběšenců, Tuk a Velectění předkové.
Na Itóovej tvorbe je pôsobivé aj to, že hoci sú príbehy, ktoré s chuťou rozpráva, umiestňované do súčasného Japonska, je to stále v istom smere starobylá krajina. Tu sa popri všadeprítomnej najmodernejšej technike a každodenných rutinných povinnostiach dejú temné, nadprirodzené a inak nebezpečné veci ukryté na zdanlivo pokojných predmestiach, za dokonale upravenými záhradami, v domoch, kde je vždy aspoň jedna miestnosť, do ktorej je lepšie nechodiť.
Do lesov Džundži vstupuje nečasto. Jeho doménou sú ospalé mestské štvrte alebo hektické veľkomestá, kde nikto nemá čas na nikoho. Preto si susedia nevšimnú, keď záhadne zmiznete. Ak už ale Itó predsa len vstúpi do prírody, sú to lesy typické pre horor. Na prvý pohľad nepôsobia nebezpečne. Ale prvý pohľad klame. Už po pár minútach, ktoré v nich strávite, si všimnete, aké v nich vládne podozrivé, nepríjemné ticho. Ako sa v nich nič nehýbe. Akoby les čakal na prvú príležitosť, kedy udrie. Stromy to síce uvidia, lenže stromy to nikdy nikomu neprezradia. Ani polícii, ani vašej rodine, ktorá vás sem po čase príde hľadať. Aj tak príde neskoro. Na všetko.
Balónky oběšenců a další hororové příběhy v mojom osobnom rebríčku neprekonali Ryby (i vinou niekoľkých relatívne slabších poviedok), napriek tomu ide o skvelú hororovú zbierku. Smelo do nej.
P.S. – Keď sme však pri hororových mangách, bolo by nefér nespomenúť solídnu jednohubku Skrýš od Masasumiho Kakizakiho.
Balónky oběšenců a další hororové příběhy (angl.: Shiver:
Selected Stories )
Autor: Džundži Itó
Vydavateľstvo: Crew
Rok vydania: 2019
Ilustrácie: Džundži Itó
Jazyk: český
Preklad: Anna Křivánková
Počet strán: 388
Väzba: mäkká brožovaná
ISBN: 9788074497353
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz a s jeho článkami sa môžete stretnúť aj na jeho autorovom blogu. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.