 |
Batman stratil Jima Gordona a Joker Harley Quinn. Musia spojiť sily, aby nezvestné osoby našli. Ako dlho vydrží deštruktívne spojenectvo?
Obľúbeným východiskovým bodom v komiksoch, filmových aj papierových, je postaviť proti sebe priateľov. Obvykle stačí nedorozumenie, prípadne rafinovaný záporák, ktorý situáciu zmanipuluje, a už sa to reže. Batman so Supermanom, Flash so Shazamom, Spider-Man s Daredevilom, Scooby-Doo s Batmanom (fakt), Lobo s Maskou a ktovie, možno aj Myšpulín s Fifinkou.
To však nie je prípad komiksu Batman a Joker: Destruktivní duo (ďalej len BaJSTD). Tu naopak musia spolupracovať odvekí nepriatelia. Nápad spojiť súperov majú čitatelia radi, a tak ho majú radi aj vydavatelia. Na stranách komiksov, ale aj vo filmových adaptáciách, sa stáva vcelku bežne, že hrdina spája sily s mužom, s ktorým desaťročia bojoval. Chvíľkové spojenectvo samozrejme vo finále nevyhnutne končí a veci sa vracajú do pôvodného stavu, keď sa bývalí nepriatelia a následne nečakaní dočasní spojenci… opäť stávajú nepriateľmi.
V BaJSTD sa funkcií scenáristu a ilustrátora chopil u nás neveľmi známy Američan Marc Silvestri. V minulosti mu v češtine vyšla hŕstka prác v čele so sériami Witchblade a Darkness, ktoré raz kreslil, inokedy písal. Okrem toho mu v časopise CREW na začiatku nového storočia vychádzal na pokračovanie crossover Batmana a Darkness. Adamantiový zárez zanechal na zachmúrenej tvári Wolverinea. V zahraničí je Marc pojem, keďže na začiatku deväťdesiatych rokov spoluzaložil vydavateľstvo Image Comics. Dobrou správou je, že BaJSTD budí po fyzickej stránke mohutný dojem: váži temer kilo, počet strán sa blíži k trom stovkám a nechýba pevná väzba s prebalom a množstvom bonusov.
Žiaľ, máme dočinenia možno s najslabším príspevkom do rozrastajúcej sa edície Black Label. Samozrejme, všetko na svete je subjektívne. BaJSTD si akiste nájde množstvo fanúšikov. Ak ho ale postavíme po boku Batmana: Dvojníka alebo wonderwomanovky Mrtvá země, o Domečku krvi a bolesti z hravej dielničky Joea Hilla nehovoriac, nie je to ono. BaJSTD nedosahuje ich úroveň, kvalitu scenára a vlastne ani kvalitu kresby.
Záleží prirodzene na očakávaniach. Ak budete čakať dospelú nálož temnoty a pochmúrnych postáv, zostanete zaskočení tým, aký štandardný scenár je. Nezaslúži si byť zaradený do Black Label. Nevyskytne sa v ňom nič nové, inovatívne, provokatívne. Nič, čo by diabolsky pokúšalo, čo by sa aspoň snažilo jemne nabúrať staré konvencie. Neprepisuje sa notoricky známa história postáv. Z Alfréda nikto nespravil biologického Bruceovho otca, ktorý danú informáciu desaťročia držal v tajnosti. Z Robina sa nestala žena pomáhajúca Baťákovi v kuchyni pri robení palaciniek.
Všetko ide presne tak, ako sme zvyknutí. Žiadne šoky. Bolo tu už i pohrávanie si s otázkou, čo by sa stalo, keby šialený záporák poznal Batmanovu identitu. To tiež nie je myšlienka, s ktorou prvý prišiel Silvestri. V minulosti s ňou pracovalo viacero autorov, napr. o Jokerovi sa hovorí, že Batmanovu identitu dávno pozná, ale vlastne ho nezaujíma. Daná informácia preňho nemá žiadnu pridanú hodnotu a nestojí mu (väčšinou) dokonca ani len za to, aby ňou Batmana vydieral.
Harley Quinn neprekročila tieň divného vzoru pre puberťáčky, ktorých najväčším životným rebelstvom je, keď postláčajú všetky gombíky vo výťahu. Svojou bláznivou, pojašenou, nezodpovednou a nevtipnou prítomnosťou sťahuje ku dnu Jokera. Ten má preto ďaleko k mrazivému sociopatovi, ktorý sa v minulosti podpísal pod niektoré najobludnejšie okamihy Batmanovho kánonu – či už umlátenie pôvodného Robina, alebo postrelenie Barbary Gordonovej tak, že ochrnula. V tomto komikse Joker pripomína skôr starnúceho otca dvoch dospievajúcich dcér, ktorý si raz za polrok oblečie fialové sako z maturitného večierka a ide s kamošom do baru, kde im po hodine blbnutia začnú klipkať oči, a tak sa poberú domov vyspať. O to nekonzistentnejšie pôsobí pár okamihov, v ktorých buď niekoho doživotne zmrzačí, alebo rovno pripraví o život.
Čo sa týka Batmana, ten sa tradične snaží budiť rešpekt bez humoru. Je to ostatne vážny pán, všakže? Lenže v spoločnosti Jokera a jeho oťapenej frajerky nemá šancu vyniknúť. Síce je (samozrejme) štyri kroky pred nepriateľom, ale zo všetkého najviac pripomína zmäteného päťdesiatnika, ktorý sa musí dva týždne starať o chod domácnosti, lebo manželka odišla do kúpeľov, a on nevie ani len to, kde v kredenci býva cukor a pomýli si ho so soľou.
Silvestriho kresba je na tom lepšie než scenár. No i tak je priemerná, štandardne mainstreamová. Je to pekné, ale také… neprekvapivé. Ak to porovnáme s vizuálne omračujúcimi batmanovkami Arkham – Pochmurný dům v pochmurném světě alebo Batman, který se směje, je to ako porovnávať batmobil s kolobežkou. Mnohé Silvestriho výjavy sú každopádne batmanovsky temné a výjavy z podzemia hororové a znepokojivé.
V kombinácii s farbami Arifa Priantoa (Batman – Špatný den: Penguin/Riddler) je to masívna kresba plná detailov. Gotham vyzerá nevábne, všetko je temné a pochmúrne. Je toho však paradoxne veľa. Každá z postáv vyzerá presne tak, ako sme naučení z minulosti, čiže ani tu sa žiadne experimenty nekonajú.
Nechýbajú veľké akčné scény pripomínajúce Smrtonosnú pascu 3 a Nebezpečnú rýchlosť, čo by mohlo byť fajn, ak by v jadre nešlo o komornú detektívku. Na tú sú akoby „dodatočne“ našraubované akčné scenérie. Výsledkom je polovičná detektívka a polovičná akčná oddychovka. Ilustrátor sa nevyhýba klišé. Napríklad policajt jediaci donut, do pása vyzlečený Jimbo Gordon, ktorý vyzerá ako čertovsky zachovaný kulturista. Alebo kuriózna scéna, keď si Batman a Joker majú podať ruku na znak dohody – Joker si napľuje do dlane, aby potvrdil, že to myslí vážne… a Batman mu napľuje priamo do tváre. Sú okamihy, v ktorých Batmana nikdy vidieť nechcete.
Jokerove tehličky na bruchu sú tiež obdivuhodné. Maniak gothamskej zločineckej scény č. 1, ak práve nevykráda banku alebo inak nestrpčuje život svojmu obľúbenému netopierovi, zrejme trávi voľný čas aktívnym pobytom v telocvični pod prísnym dozorom neústupčivého trénera. To je mimochodom v rozpore so Silvestriho záverečnými slovami. Vraj sa ho snažil nakresliť tak, aby pôsobil dojmom, že ho zlomí aj trochu silnejší vietor. Hneď na prvej strane dokonca padne veta, že je „vychrtlý“, na pohľad však vyzerá ako bratranec Hugha Jackmana. Autorove slovné dodatky robia komiksu medvediu službu. Vyzerá to tak, že Silvestri si myslí, že vytvoril niečo, čo v skutočnosti nevytvoril.
Silvestri sa snaží Baťáka od prvých okamihov poňať ako hustého machra. Už v úvode sa však ocitne na mieste činu, Bullock ho informuje, že podľa očitého svedka z budovy od mŕtvoly odchádza pravdepodobne Joker a v ruke držal niečo, čo vyzeralo ako bowlingová guľa. Následne vyjde najavo, že mŕtvole chýba hlava. Na čo Batman šokujúco skonštatuje… že to zrejme nebola bowlingová guľa, ale hlava! Ak by sme chceli byť ironickí, tak skonštatujeme, že Batman je skutočný génius. To my ale nechceme, lebo by nás v noci navštívil a hodil by nám do tváre guánovú tortu.
Trochu sme sa do Batmana pustili, nuž ale je to naozaj vec očakávaní. Ak aj vás v minulosti dostalo neobyčajné spojenie Batmana a Jokera v skvelom komikse Batman: Evropa, kde oboch dominantných mužov smrteľne infikoval vražedný vírus a spoločnými silami museli v európskych destináciách hľadať liek, v BaJSTD budete prekvapení z toho, ako príbeh kĺže po povrchu. Nedarí sa mu nájsť správnu tóninu, vhodnú polohu, stagnuje. Joker Batmana každú chvíľu nudne zrádza a robí niečo hnusné. Batmana to zakaždým šokuje, pritom by malo ísť o najlepšieho detektíva na svete, čo mimochodom Silvestri opäť prízvukuje v dodatkoch. Následne sa Batman na Jokera naštve, uviaže ho za nohy a stojí s ním na streche výškovej budovy s vyhrážkou na prísnych perách. Nielen Joker a Batman, ale čo je horšie, aj my, čitatelia, veľmi dobre vieme, Batman Jokera dolu nezhodí. A o dve-tri strany neskôr už zase spolupracujú.
V každom dobrom príbehu záleží na postavách. Scenárista sa v bonusoch chvastá tým, že on siahol len po pár z nich, aby zbytoční vedľajší hrdinovia, záporáci a antagonisti, netrhali čitateľovu pozornosť. Po dočítaní však nebudete presvedčení o tom, či hovoril o tomto komikse. V BaJSTD je totiž postáv veľa. Hlavné slovo má síce Batman, Harley Quinn a Joker, ale nechýba Gordon, Bullock, Alfréd, Nightwing Dick Grayson, Selina Kyleová, Killer Croc, pre dej zásadná rodina Simmsovcov… Ak však budete čakať len akčnú oddychovú jazdu, mohli by ste si prísť na svoje.
Najsilnejší výtvarný dojem zanechajú bonusy plné fantastických obálok. Bodaj by nie, veď za nimi stoja kultové mená. Mike Mignola (Hellboy). Greg Capulo (Snyderove batmanovky). Jorge Fornés (Rorschach). Jason Shawn Alexander (Gotham Central 3: V rajonu šílenství). Simon Bisley (Sudca Dredd). Jock (Batman: Černé zrcadlo). Bill Sienkiewicz (Alias, Elektra: Atentát). A mnohí ďalší.
V BaJSTD sa príliš bijú dva diametrálne odlišné štýly, ktoré by mohli fungovať, keby sa to celé uchopilo inak. Lenže sa neuchopilo a tak komiks pripomína staré nepredvídateľné auto: striedavo funguje, striedavo nefunguje a potom vás nechá stáť pred obchodom a musíte si volať odťahovku. Ako mainstreamová zábava je to nevýnimočná, ale fajn jazda. Komiks ponúka priemerný scenár so zľahka nadštandardnou kresbou a nadpriemernou starostlivosťou zo strany vydavateľstva vrátane desiatok a desiatok strán zaprataných bonusmi. Je to škoda, lebo rozuzlenie toho všetkého, prečo sa diali všetky tie hrozné veci, je sympaticky realistické a „obyčajné“.
Hodnotenie: 60 %
Batman a Joker: Destruktivní duo (orig.: Batman & the Joker: The
Deadly Duo)
Autor: Marc Silvestri
Vydavateľstvo: CREW
Rok vydania: 2024
Ilustrácie: Marc Silvestri
Jazyk: český
Preklad: Štěpán Kopřiva
Počet strán: 288
Väzba: šitá v tvrdých doskách s prebalom
ISBN: 978–80–7679–583–9
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.