 |
Batman pod nadvládou Venoma. Nie toho od Marvelu.
Temnému rytierovi sa síce podarí prísť včas, ale fyzicky na to nestačí a kvôli tomu príde o život nevinné dieťa. Maskovaný hrdina začne užívať záhadné tablety, po ktorých sa mu neporovnateľne znásobí sila. Za všetko v živote sa však platí. Výnimku netvoria ani milionári ako Bruce Wayne.
Batmana nikdy nie je dosť. Vyšla mu u nás kompletná 13-dielna sága z pera a fantázie Toma Kinga, BB/art vydáva Detective Comics, dočkali sme sa trojdielnej ságy All-Star Batman a Temný rytier dokonca dlhodobo okupuje nielen edíciu Black Label (Bílý rytíř, Tři Jokeři, Dvojník, Prokletí Bílého rytíře), ale tiež Legendy DC (Návrat Temného rytíře, Batman Mikea Mignoly, Černé zrcadlo, crossover so Sudcom Dreddom). Možno i z dôvodu, aby mal svoje vlastné ihrisko a ihrisko určené pre všetky deti zo sídliska patrilo skutočne všetkým a nielen jemu, mu v CREW v roku 2024 vytvorili vlastnú sériu nazvanú nielen pragmaticky Legendy Temného rytíře, ale pravdupovediac aj jemne chaoticky. Chaoticky z dôvodu, že od roku 2021 u nás vychádza konkurenčná séria nazvaná Legenda o Batmanovi (aktuálne v počte temer sedemdesiat kníh).
Prvým príspevkom do novo zriadenej edície sa stáva klasika deväťdesiatych rokov Jed. Neustále sa darí z tvrdej zeme minulosti vykopávať (polo)zabudnuté artefakty. Batman ich má kvantá, je to ostatne so Supermanom najslávnejší superhrdina na svete. Tomu zodpovedá počet komiksov, v ktorých vystupoval, či už sám, alebo ako člen JLA a iných zoskupení.
CREW nás rozmaznala. Spomínané edície Legendy DC a Black Label (ale tiež Legendy Marvel) vychádzajú s prebalmi, nejeden raz s atraktívnymi rozmermi, v pevnej väzbe a niekedy aj so špecifickými prebalmi (Batman: Zatracení). Jed na to ide nízkorozpočtovejšie. Nielenže vo forme paperbacku a bez bonusov, ale bez akéhokoľvek uvádzacieho slova, ak nerátame pár viet na zadnej strane obálky.
To je zlá správa. Dobrá je, že pod neveľmi vzhľadným vonkajškom sa ukrýva komiks, ktorý síce nie je do takej miery kultový ako Soví město, Rok jedna, Temné vítězství či Dlouhý Halloween, ale napriek tomu sa môže pochváliť na svoju dobu vynikajúcim scenárom a nečakane temným uchopením. Občas tempu spadne reťaz, ale pomerne rýchlo si ju priamo na vozovke v zrýchlenom režime opraví, vráti sa nazad do sedla a sviští ďalej do noci spolu s hladnými netopiermi.
Jed pochádza zo začiatku deväťdesiatych rokov. To bolo obdobie, počas ktorého komiksové médium menilo svoju tvár. Kým dovtedy to boli nenáročné akčné oddychovky, práve čiastočne v osemdesiatych rokoch a naplno v deväťdesiatych sa začali meniť. Prácu, ktorá sa v tomto smere navždy zapíše do análov komiksového média, odviedol najmä anglický búrlivák Alan Moore, ktorý svojimi Watchmenmi alebo V jako vendeta zbúral dovtedy stabilné komiksové zákony a nepísané pravidlá. Zbavil komiks ilúzií, demaskoval a odmýtizoval superhrdinov a spravil z nich chybujúcich ľudí, miestami až antagonistov (občas dokonca čistých záporákov). Zmena sa ale týkala i mainstreamu. Získal ponurý, tiesnivý nádych, postavy začali byť psychologicky výnimočné a prepracované. Ak dostali nakladačku, rany ich boleli. Záležalo na dialógoch a ničím zvláštnym neboli výnimočné udalosti: v jednom príbehu Batman nezabudnuteľne stratil Robina, v ďalšom sme sa stali svedkami jeho neľahkých začiatkov, v inom sme ho videli ako dôchodcu.
Inovatívny, drsný prístup, sa mimochodom dotkol aj Marvelu, kde umrela nielen Jean DeWolffová, ale aj Gwen Stacyová, Kraven sa dočkal svojho posledného lovu a Elektra Atentátu. Jed je presne z tohto súdka. Umierajú nevinné postavy, Batman vedie zadumané, ponuré reči, chýbajú vtipné Alfrédove hlášky (a aj tých pár, čo odznie, má trpkú príchuť), netopier sa nachádza pod nesmiernym tlakom a musí siahnuť na samé dno svojich síl. Samozrejme, v každom treťom komikse siaha na dno svojich síl a je zrazený na kolená. Je to postava, u ktorej funguje, keď ju vidíme zlomenú. O to silnejší pocit satisfakcie je následne z momentu, keď sa vráti, silnejší a poučenejší.
Inak tomu nie je ani v Jede. Alfréd to s Bruceom vzdáva rovnako, ako to sám so sebou vzdáva Bruce. Nad dielom sa vznáša depresívna atmosféra, Batman je zlomený nielen fyzicky, ale najmä psychicky. Je významnou mierou namosúrený, nespal desiatky hodín a všetko ho bolí. Scenárista uchopil Batmana od prvých strán temne, na to zoberte… jed.
Odľahčenie by sme márne hľadali i v špecificky deväťdesiatkovej kresbe, za ktorou stojí Russell Braun, autor silného vojnového komiksu Bitevní pole. Behom krátkeho času tak po deväťdesiatkovej ušatej klasike V žáru smrti dostávame ďalšiu nakladačku z desaťročia, keď sme zberali céčka, chodili do kina na Jean-Claudea Van Damma a cez letné prázdniny sme po uliciach naháňali Family Frost.
Za scenárom stojí Američan Dennis O´Neil. Síce nepatrí medzi najslávnejších batautorov formátu Moorea, Snydera, Mignolu, Morrisona či Loeba, no o čo je nenápadnejší, o to významnejším spôsobom sa počas deväťdesiatych rokov podieľal na transformácii Batmana do ponurej verzie. Zbavil ho pubertálneho pátosu a bezhlavej akcie plnej roztopašného, nezáväzného hopsania po strechách budov. Spravil zo superhrdinu „len“ realistického detektíva. Nie vždy zvíťazí a ak aj, nejeden raz má víťazstvo trpkú príchuť. Menej je niekedy viac a krok späť môže byť paradoxne v skutočnosti krokom dopredu.
Jed môžeme s prižmúrenými (alebo radšej úplne zatvorenými) očami vnímať ako veľmi, veľmi, veľmi voľný prequel k významnej Batmanovej ságe, ktorá v češtine vyšla pod súhrnným názvom Soumrak Temného rytíře. Figuroval v nej nezameniteľne dominantný šialenec Bane závislý od Venomu. V slávnom príbehu Batmanovi doslova zlomil väzy, čím sa neskôr inšpiroval Nolanov filmový trhák Návrat Temného rytiera. Syntetická droga Venom debutovala práve v Jede. Oným „jedom“ z názvu je totiž ona. Časť deja sa odohráva na diabolskom exotickom ostrove Santa Prisca, kam sa následne bude datovať práve Baneov tragický, neľudský zrod.
Dennis samozrejme drogy a závislosť od nich kritizuje. Ukazuje ich zhubný vplyv na osobnosť človeka, ktorý pre ďalšiu dávku urobí čokoľvek. Zaprie tých, ktorí ho milovali, stratí sám seba a jediné, o čo mu ide, je dostať sa ďalšej injekcii, tablete, dávke. V deväťdesiatych rokoch na šíriacu sa drogovú „epidémiu“ reagovali viacerí slovenskí vydavatelia komiksov. Drogy sa dostali do Cloaka a Daggerovej (vychádzali na pokračovanie v Záhadnom Spider-Manovi od Semic-Slovartu) alebo do Doktora Justice: Bielej smrti (publikovaným na pokračovanie v legendárnom časopise Pif).
Určite by Jedu prospela reprezentatívnejšia forma a možno skrátenie o niekoľko strán, ale v tomto prípade je predsa len dôležitejší obsah než forma. Buďme radi, že sa k nám vôbec Jed dostal a tak si spokojne môžeme zo zoznamu batmanovských komiksov, ktoré treba čítať, odškrtnúť ďalšiu povinnú položku.
Hodnotenie: 80 %
Batman – Legendy Temného rytíře: Jed (orig.: Batman:
Venom)
Autor: Dennis O´Neil
Vydavateľstvo: CREW
Rok vydania: 2024
Ilustrácie: Russell Braun
Jazyk: český
Preklad: Jan Kukrál
Počet strán: 148
Väzba: lepená v mäkkých doskách
ISBN: 978–80–7679–557–0
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.