Recenzia - Captain America: Občianska vojna

Tá myšlienka je absurdná od samého začiatku: Použitie takmer božskej sily musí byť vopred schválené akýmsi komitétom. Nuž pokúsme sa naivne predpokladať, že Organizácia spojených národov, ktorú v reáli už nik so štipkou moci neberie vážne, dokáže nasadiť obojok niekomu, kto s čistým svedomím prenáša hory. Supervojaci by strieľali iba v prípade, keby obdržali písomné povolenie od veliteľstva, ďalšie od mamy každého chlapíka v nepriateľskej uniforme a ešte jedno od miestneho združenia záhradkárov. Pečiatky by zariadili koniec vojen.

Druhá možnosť je dôchodok. Také tie veci so štrikovaním a hojdacím kreslom. Ale keď idú superhrdinovia do penzie, neodovzdajú svoje superhrdinstvo spolu so štítom a krídlami. Nezariadia si z našetrených peňazí bar, v ktorom budú vyslúžilci hrať biliard a dohadovať si drobné kšeftíky na hranici zákona. Oni sú predsa Avengers. Pomstitelia. Nie Superhrdinské komando sociálnych pracovníkov, o ktorých má rozhodovať ktosi, koho doposiaľ najodvážnejším činom bolo, keď si na podpis Dohody o vykonaní práce zobral tvrdú ceruzku.

Veď si to predstavte. Odkiaľsi sa vezme odkundes, ktorý chce zničiť vašu krajinu či planétu. Vy jediný na to máte, takže zahodíte vlastný život a na jej obranu nastavíte svoju tvár, hruď a končatiny. Utŕžite pri tom nerátaných, cedíte slzy a krv, ale zatnete zuby a zachránite miliardy ľudí. A potom príde niekto, koho rodina bola práve vtedy na nesprávnom mieste, a chrstne vám do očí: „Ty si tomu na vine.“

Samozrejme, normálny človek nechrstne, lebo takto neuvažuje. Ale ľudia podľa všetkého nie sú normálni. A tak sa Avengeri rozdelia na dvoje: tí za Steva a tí za Tonyho. Uprostred balasuje Zimný vojak, príčina všetkého. A pri celej tej kauze s podpisovaním dohody sa nakoniec zbúra viac domov, mostov a priateľstiev, ako keď tu naposledy boli Chitauriovia.

Samotná línia kapitánovho odboja proti nezmyselnej byrokracii, ktorá by mohla mať nedozierne následky, by uspokojivo naplnila epický potenciál filmu. Tragická postava Buckyho, pochybovanie o jeho vine a nevine, dáva tejto línii hlbší rozmer a len málo chýba, aby sme dvojici starých kamarátov nedržali palce. Avšak tvorcovia nepočuli o prísloví „menej je niekedy viac“. Naopak. Rozhodli sa vyšperkovať dej toľkými postavami, koľko sa zmestí do jedného záberu. Navyše každá dostala samostatný priestor na prezentáciu. A tak sa k hlavnej línii nabaľuje množstvo exkurzov, debatných krúžkov a rúbaníc každého s každým. Tie by samé o sebe neboli napísané zle, ale odvádzajú pozornosť od toho, čo sa tu vlastne deje.

Nekonzistentnosť ide ruka v ruke s nevyváženosťou. Dosiaľ sa tradovalo, že Marvel vie vyrobiť taký či onaký, ale prinajmenšom zábavný popkornový film. Tu však štúdio siahlo po príliš vážnej téme. Potom podľahli panike a snažili sa o odľahčenie „vtipnými“ dialógmi a postavičkami, čo však vyznieva nepatrične. To všetko umocňuje predvídateľnosť deja, už vopred sa tlčiete do čela za scénu, ktorá ide nasledovať. Povedzme si úprimne: Ešte aj dokonalý Vision je tu za ťuťmáka, ktorý nevie ani variť, ani triafať. Vo filme funguje len ako dekorácia v tvare Oscara (ceny Akadémie), až na jednu úlohu – úlohu Supermanovej a Batmanovej Marty. Ant-man a Spider-zasran však dopadli ešte horšie, o Hawkeyovi a Nataši nehovoriac.

Zlaté pravidlo scenáristiky hovorí, že postavy, ktoré neposúvajú dej dopredu, treba čím skôr nejako dramaticky zabiť. Isteže, bolo by nám ich ľúto, a tak sa pri Kapitánovej občianskej vojne tvorcovia držali iných pravidiel. Napríklad, že podľa trendovej schémy expozíciu nahradí dychberúca bitka, ktorá nemá nič spoločné so zvyškom filmu. Alebo že na dĺžke záleží, takže minutáž nadstavíme všetkým, čo príde pod ruku. Tvrdý strih v štýle 70. rokov, pri ktorom sú hrdinovia v akčných scénach zásadne braní zozadu, aby sa vzápätí face to face rozhliadli vstávajúc zo „superhero landing“, dnes pôsobí ako päsť na oko. Ale to je nič proti scénam, kde sa skáče zo strechy na strechu. Aj Super Mario by sa urazil. Stevovu tvár neuvidíme bez starodávneho fialkastého filtra cez oči. Pravdepodobne má zvýrazniť nádych zelenej farby v jeho modrých zreničkách, vo výsledku však Kapitán vyzerá ako stará dáma, ktorá to prehnala s mejkapom. A keď už sme pri tých schémach, prečo sa za zločinom treba vždy trepať kamsi na Sibír, prečo je Európa večne vypulírovaná, zamrznutá, všetci tu hovoria po nemecky a po rusky, a nikde žiadny minaret?

Závan čistoty a logiky do filmu vnáša na počudovanie práve nový hráč – Black Panther. Jednak sa na neho dobre pozerá, druhak je to jedna z mála postáv, ktorá používa mozog. Jeho rozhovor s hlavným záporákom patrí k tým zriedkavým chvíľkam, ktoré preniknú hlbšie do divákovej pozornosti. Postava plukovníka Zema, pokiaľ odhliadneme od faktu, že si ho pustili len tak halabala ako blchu do kožucha, smerom k záveru zaujímavo temnie. To sa od Brühla vždy tak nejako očakáva. Podobne je tomu aj vo finále medzi Kapitánom a Iron Manom, hoci kľúčový motív sedí tak trochu ako zubná protéza Starkej z Doby ľadovej.

V každom prípade, obdivovatelia akčných scén a drsného mlátenia sa nadľuďí, ktorí sa navzájom prehodia cez panelák, si prídu na svoje. A ak si viete medzi týmito scénami zdriemnuť či využiť čas inak zmysluplne, nebudete šomrať ani vy.

Tak či onak, pokiaľ máme hovoriť o osobnej zodpovednosti za škody a o nutnosti kontroly nad nekontrolovateľný­mi, potom: And the Vision goes to…

Batman.

Captain America: Občianska vojna (orig. Captain America: Civil War)
Žáner: akčný, sci-fi
Réžia: Anthony Russo, Joe Russo
Scenár: Christopher Markus, Stephen McFeely
Produkcia: USA, 2016, 148 min.
Hrajú: Chris Evans, Robert Downey Jr., Scarlett Johansson, Sebastian Stan, Anthony Mackie, Don Cheadle, Jeremy Renner, Chadwick Boseman, Paul Bettany, Elizabeth Olsen, Paul Rudd, Daniel Brühl a iní.