 |
Prišiel čas dať zbohom chrabrým goryničom aj pachu krvi na bojiskách. Bude to parádna a možno trošku smutná rozlúčka. V románoch aj živote to tak býva, že mnohí z tých, ktorých sme si obľúbili neprežijú, a ďalším sa úplne zmení život. Takže sa nadýchnite a užite si divokú jazdu po šírych stepiach, stúpajte do kopcov, plavte sa po riekach. Vrhnite sa spoločne s hrdinami do nebezpečných súbojov, vojnového zmätku a mocenských hier.
Na konci Horiacej ríše sme sa rozlúčili s Iľjom, ktorého Koščej prinútil stať sa jedným z nových goryničov. Všetci Iľjovi priatelia stoja mimo hlavného diania, s výnimkou Aljošu, ktorý slúži Koščejovi z presvedčenia. Svjatoslav dobyl a vypálil Chazarskú ríšu a postupne napĺňa všetky plány. Vojsko postupuje vpred a niet sily, ktorá by ho dokázala zastaviť. Naozaj?
Veľké plány, dohody a nezhody
Otcovrah Herod sa nemieni zmieriť s porážkou. Vydáva sa za chánom Pečenegov, Kurjom. Okrem toho, že sú príbuzní, môže mu Kurja so svojím obrovským vojskom pomôcť poraziť Svjatoslava. Herod má plán, ku ktorému potrebuje práve divokého Kurju. Spoločne by dokázali prerušiť varjažskú dobyvačnú výpravu a nikto by netratil, získali by obaja. Prirodzene, Herod omnoho viac. Aby získal trón svojho otca, upísal by dušu aj peklu. No Kurja je hádam horší, než diabol. Vzájomný stret so Svjatoslavom sa blíži. Kto zvíťazí, naplní svoje mocenské sny a pokladnicu. No zranenia a zrady sa nevyhýbajú nikomu. Ani tým s modrou krvou.
Koščej získava čoraz väčší vplyv na Svjatoslava. Noví goryniči sú mu oddaní. Z presvedčenia, obdivu i zo strachu. Presne tento pocit začína vzbudzovať v mnohých zo starej družiny. No možno je to skôr skrytý hnus, pretože to, čo sa z Koščeja stalo, je naozaj odporné. Prostredníctvom svojich dračích božstiev ovláda temné sily. Nedajú sa mu však uprieť jeho zásluhy pri dobývaní pevností. Iľja s Jegorom tušia, že čoskoro sa stane voľačo, čo všetko zmení. Cítia, že prichádza zlom. Či to bude zvrat k lepšiemu, či horšiemu, ktohovie. Iľja sa nenávidí za svoj strach, ktorý má z Koščeja a z toho, že mu môže hocikedy vrátiť staré pokrivené telo. Bojuje aj s chľastom, ktorému zo zúfalstva znovu prepadol. Už je iba na ňom, či nad svojimi démonmi vyhrá a získa späť česť a priateľov.
Semira, princezná Alánov a Dávid ben Jozef, chazarský princ, sú stále na úteku do Semirinej vlasti. Ich vzájomná príťažlivosť už dávno prerástla do niečoho oveľa mocnejšieho. Už k sebe nie sú pripútaní z nutnosti, ale preto, že ich túžby a osudy splynuli do jedného. Putovanie je neľahké. Zúri vojna, varjažské výboje prebudili skryté túžby mnohých mužov, ktorí teraz usilujú o moc, majetok a územia. Neštítia sa ničoho. Dvaja mladí následníci trónov si musia dávať pozor. Sú cennou korisťou pre hocijakého lumpa. Čoskoro sa ich cesta skríži so Svjatoslavovou. Trvá dlho, pokým sa presvedčia, že nie je hlúpym a krutým dobyvateľom, ale vládcom s víziou, hoci poznačenou túžbou po pomste za predošlé zrady. Obom utečencom ponúkne pomoc, samozrejme, že charita to nebude. Dokážu sa mladí povzniesť nad krivdy, ktoré utrpeli? Podriadia sa Svjatoslavovi a zachránia seba aj poddaných? Skrotí Semira divokosť a bojachtivosť vo svojom srdci? Veď my, ženy, sme predsa nevypočítateľné…
Poslednou bitkou sa stáva boj o Sarkel –Bielu vežu, mocné opevnené mesto čakajúce v objatí vodnej priekopy na svoj ortieľ. Práve tu sa rozhodne o osudoch hrdinov. Cíti to Iľja aj starí goryniči. Dačo sa zomelie a zrejme to nebude pekné. Prežijú tento boj? Ten o Sarkel možno, no vo vlastných radoch na nich striehne dačo oveľa nebezpečnejšie, než nepriateľ za múrmi mesta. Preto treba nabrúsiť zbrane, navliecť zbroj, pomodliť sa a vyhrabať posledné zvyšky odvahy.
Koniec nadohľad
Pôvodne trilógia sa štvrtou časťou nazvanou Biela veža končí. Okrem postáv, ktoré nás sprevádzali každým dielom, opäť spoznáme nových ľudí, nové miesta, pevnosti a veľké staroveké mestá. Svoju úlohu v príbehu majú tajomné božstvá starých národov aj rituály spojené s bežným životom. S Iľjom Muromcom, goryničmi a vojskom kniežaťa Svjatoslava sme prešli kus sveta. Nášho pozemského aj záhrobného. Prežili šťastné chvíle víťazstva, no aj tie smutné. Neboli to iba prehry, ale aj boj s ich súkromnými démonmi, pretože tí hlodajú v každom človeku, románovom aj skutočnom.
Juraj Červenák má svojský štýl písania. Je jednoduchý vo vyjadrovaní, no zároveň čitateľa obohacuje o množstvo slov s ktorými sa dnes už nestretneme. Zoznamujeme sa s históriou a skutočnými postavami, samozrejme prispôsobenými potrebám autorových príbehov. Tie potešia každý typ čítavca. Sú pútavé, občas hravé, inokedy temné, ako Koščejova duša. Putovanie bohatierov sa skončilo, ako sa končí vojna, cesta či samotný život.
Konce sú prirodzené a nevyhnutné, aby sme sa mohli posúvať ďalej, rásť a spoznávať zase voľačo nové. Juraj Červenák píše príbehy plné napätia, histórie aj hrdinov, na ktorých sa nezabúda. Stačí si už len vybrať ďalší román a vykročiť na nejaké neznáme, neprebádané územie. Nech žije fantázia!
Biela veža
Bohatier, kniha štvrtá.
Žáner: historická fantasy
Autor: Juraj Červenák
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Rok vydania: 2019
Ilustrácie a obálka: Michal Ivan
Počet strán: 306
Väzba: pevná s prebalom
ISBN: 978–80–8201–027–8
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale
aj pre české portály Fantasy Planet, Sarden a Fantasymag.
Pod týmto linkom nájdete všetky články
od Eny na Fandom.sk.
Súvisiaci link
Fantasy sériu Bohatier od Juraja Červenáka uzatvára Biela veža